Najvyšší súd
2 Cdo 289/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci exekúcie oprávneného Š. B., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. P. M., advokátom v D., proti povinnému J. Š.,
bývajúcemu v S., o vymoženie 70 775,80 Sk (2 349,32 eura) s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3 Er 1444/2007, o dovolaní povinného proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 16. novembra 2007, č.k. 3 Er 1444/2007-22,
EX 167/2007, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, zamietol námietky povinného
proti exekúcii. Dospel k záveru, že povinný namieta vecnú nesprávnosť rozhodnutí, ktoré sú
podkladom pre vykonanie exekúcie, a teda jeho námietky neobsahujú skutočnosti, ktoré by
robili exekúciu neprípustnou.
Krajský súd v Žiline uznesením zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008, odvolanie
povinného odmietol ako oneskorene podané. Mal za to, že odvolaním napadnuté uznesenie
bolo povinnému doručené podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Vychádzal z toho, že podľa doručenky bol
prvý neúspešný pokus o doručenie uznesenia vykonaný 26. novembra 2007, druhý pokus
27. novembra 2007. Následne bola zásielka ten istý deň, t.j. 27. novembra 2007, uložená na
pošte. Povinný si zásielku vyzdvihol až 12. decembra 2007, teda po uplynutí trojdňovej úložnej
lehoty, ktorej posledný deň, 30. november 2007, sa považuje za deň doručenia zásielky. Keďže
posledný deň na podanie odvolania, 15. december 2007, pripadol na sobotu, v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. sa posledný deň pre podanie odvolania posunul na pondelok, 17. decembra 2007. Povinný
podal odvolanie na poštovú prepravu 28. decembra 2007, teda po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty. Odvolanie by bolo podané oneskorene aj v prípade, ak by sa za deň doručenia bral
12. december 2007, teda deň, kedy si povinný zásielku fyzicky vyzdvihol. O trovách konania
rozhodol (analogicky) podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný. Žiadal exekučné
konanie ako bezdôvodné zastaviť. Uviedol, že Okresný súd Dolný Kubín a následne Krajský
súd v Žiline porušili ust. § 120 a nasl. O.s.p., keď ním predložené dôkazy nedostatočne
zhodnotili. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 25. novembra
2005, sp. zn. 9 C 1747/1998 nepochybne vyplýva, že navrhovateľ (v tomto konaní povinný)
bol vlastníkom hydraulickej ruky typ H., ale žalobnému návrhu nebolo vyhovené len
z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu škody uplatnil až na pojednávaní konanom 8. júla 2005,
kedy subjektívna premlčacia lehota už uplynula. S takýmto zdôvodnením okresného súdu sa
nemôže stotožniť a pridržiava sa svojho vyjadrenia v odvolaní voči tomuto rozsudku. Nárok
v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný. Vo veci rovnako pochybili i orgány činné
v trestnom konaní. Postupom súdov a orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu
zákona, v konaní neboli dostatočne vyhodnotené všetky dôkazy, ktorými podložil vlastníctvo k veciam, ktoré boli predmetom tohto konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto
opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie povinného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, preto sa prípustnosť
dovolania posudzuje podľa ustanovení § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým bolo odmietnuté odvolanie povinného, nie je v zmysle § 239 O.s.p. dovolanie proti
nemu prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je
dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým
súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., skúmal Najvyšší súd Slovenskej
republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (rozhodlo
sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa
považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje
inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného
zákona.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.
V predmetnej veci súd prvého stupňa zamietol námietky proti exekúcii uznesením, ktoré
vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní sa teda malo konať a rozhodnúť v zmysle § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., t.j. mal rozhodovať sudca Okresného súdu Dolný Kubín, do oddelenia
ktorého vec napadla. Následne pochybil aj krajský súd, keď o odvolaní povinného rozhodol,
hoci na to nebol vecne príslušný.
Tým, že o odvolaní povinného rozhodoval ako odvolací súd krajský súd bola
povinnému odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá závažnú procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Táto skutočnosť nielenže zakladá prípustnosť jeho dovolania, ale aj jeho
dôvodnosť. Rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto vadou nemožno pokladať za
zákonné.
S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najmä treba skúmať, či odvolanie povinného bolo podané
včas, vrátane preverenia okolností riadneho doručovania, či vo veci možno založiť fikciu
doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., respektíve či doručovanie netrpí inými vadami. Len riadne
doručenie rozhodnutia, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok, je spôsobilé vyvolať
plynutie lehoty na podanie tohto opravného prostriedku.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková