Najvyšší súd  

2 Cdo 289/2009

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci exekúcie oprávneného Š. B., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. P. M., advokátom v D., proti povinnému J. Š.,

bývajúcemu v S., o vymoženie 70 775,80 Sk (2 349,32 eura) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3 Er 1444/2007, o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 16. novembra 2007, č.k. 3 Er 1444/2007-22,  

EX 167/2007, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, zamietol námietky povinného

proti exekúcii. Dospel k záveru, že povinný namieta vecnú nesprávnosť rozhodnutí, ktoré sú

podkladom pre vykonanie exekúcie, a teda jeho námietky neobsahujú skutočnosti, ktoré by

robili exekúciu neprípustnou.

Krajský súd v Žiline uznesením zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008, odvolanie

povinného odmietol ako oneskorene podané. Mal za to, že odvolaním napadnuté uznesenie

bolo povinnému doručené podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Vychádzal z toho, že podľa doručenky bol

prvý neúspešný pokus o doručenie uznesenia vykonaný 26. novembra 2007, druhý pokus  

27. novembra 2007. Následne bola zásielka ten istý deň, t.j. 27. novembra 2007, uložená na

pošte. Povinný si zásielku vyzdvihol až 12. decembra 2007, teda po uplynutí trojdňovej úložnej

lehoty, ktorej posledný deň, 30. november 2007, sa považuje za deň doručenia zásielky. Keďže

posledný deň na podanie odvolania, 15. december 2007, pripadol na sobotu, v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. sa posledný deň pre podanie odvolania posunul na pondelok, 17. decembra 2007. Povinný

podal odvolanie na poštovú prepravu 28. decembra 2007, teda po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty. Odvolanie by bolo podané oneskorene aj v prípade, ak by sa za deň doručenia bral  

12. december 2007, teda deň, kedy si povinný zásielku fyzicky vyzdvihol. O trovách konania

rozhodol (analogicky) podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný. Žiadal exekučné

konanie ako bezdôvodné zastaviť. Uviedol, že Okresný súd Dolný Kubín a následne Krajský

súd v Žiline porušili ust. § 120 a nasl. O.s.p., keď ním predložené dôkazy nedostatočne

zhodnotili. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 25. novembra

2005, sp. zn. 9 C 1747/1998 nepochybne vyplýva, že navrhovateľ (v tomto konaní povinný)

bol vlastníkom hydraulickej ruky typ H., ale žalobnému návrhu nebolo vyhovené len

z dôvodu, že navrhovateľ si náhradu škody uplatnil až na pojednávaní konanom 8. júla 2005,

kedy subjektívna premlčacia lehota už uplynula. S takýmto zdôvodnením okresného súdu sa

nemôže stotožniť a pridržiava sa svojho vyjadrenia v odvolaní voči tomuto rozsudku. Nárok

v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný. Vo veci rovnako pochybili i orgány činné

v trestnom konaní. Postupom súdov a orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu

zákona, v konaní neboli dostatočne vyhodnotené všetky dôkazy, ktorými podložil vlastníctvo k veciam, ktoré boli predmetom tohto konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto

opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie povinného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, preto sa prípustnosť

dovolania posudzuje podľa ustanovení § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak  

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie  

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide  

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie povinného, nie je v zmysle § 239 O.s.p. dovolanie proti

nemu prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým

súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť  

a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát).

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa

je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa

považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou

smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon

odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne

sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje

inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného

zákona.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo

námietkam, je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci súd prvého stupňa zamietol námietky proti exekúcii uznesením, ktoré

vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní sa teda malo konať a rozhodnúť v zmysle § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., t.j. mal rozhodovať sudca Okresného súdu Dolný Kubín, do oddelenia

ktorého vec napadla. Následne pochybil aj krajský súd, keď o odvolaní povinného rozhodol,

hoci na to nebol vecne príslušný.

Tým, že o odvolaní povinného rozhodoval ako odvolací súd krajský súd bola

povinnému odňatá možnosť konať pred súdom, čo zakladá závažnú procesnú vadu v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. Táto skutočnosť nielenže zakladá prípustnosť jeho dovolania, ale aj jeho

dôvodnosť. Rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto vadou nemožno pokladať za

zákonné.

S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2008, sp. zn. 10 CoE 43/2008 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najmä treba skúmať, či odvolanie povinného bolo podané

včas, vrátane preverenia okolností riadneho doručovania, či vo veci možno založiť fikciu

doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., respektíve či doručovanie netrpí inými vadami. Len riadne

doručenie rozhodnutia, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok, je spôsobilé vyvolať

plynutie lehoty na podanie tohto opravného prostriedku.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková