2 Cdo 285/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. T., bývajúceho v L., zastúpeného Mgr. C. S., advokátom v Č., proti žalovanému J. T., bývajúcemu v K., toho času D., o zaplatenie 137,75 eur (4 150 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11 C 141/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline   z 27. februára 2009 sp. zn. 8 Co 296/2008, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009   sp. zn. 8 Co 296/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 16. júna 2008 č.k. 11 C 141/2006-137 návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie 4 150 Sk (vydaných jeho bratovi) nie je dôvodný, keďže ho nemožno subsumovať pod nárok na náhradu škody ani bezdôvodné obohatenie.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením z 27. februára 2009   sp. zn. 8 Co 296/2008 odvolanie žalobcu odmietol s poukazom na § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie a navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Nemá právnické vzdelanie a vo svojom odvolaní jednoznačne uviedol, v čom vidí chyby, ktorých sa okresný súd dopustil. Napriek tomu, že neuviedol jednotlivé paragrafy a ustanovenia O.s.p., je z obsahu odvolania zrejmé, že odvolanie bolo podané preto, že okresný súd neúplné zistil skutkový stav veci, vykonané dokazovanie nesprávne zhodnotil a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods.   1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109   ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (uznesenie o odmietnutí odvolania) nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietal a tieto ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

So zreteľom na dovolateľom uvádzané skutočnosti zameral sa dovolací súd osobitne na otázku, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv   a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takým rozhodnutím môže byť napríklad aj uznesenie, ktorým odvolací súd odmietne odvolanie, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).

V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom okrem iného uviedol, že s bratom žije v nezhode a tento mu neoprávnene odoberal z urbáru peniaze za kalendárne roky 1998, 1999, 2000. Následne bol súdom vyzvaný na doplnenie odvolania v zmysle § 43 O.s.p. uznesením Okresného súdu Čadca z 18. augusta 2008 č.k. 11 C 141/2006-147. Svoje podanie žalobca doplnil a uviedol, že si neželá, aby v predmetnej veci konal Okresný súd Čadca.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

V tejto spojitosti treba poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 1/02 zo dňa 26. septembra 2002, podľa ktorého výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie   O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí   súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v   súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

Dovolací súd dospel k záveru, že z obsahu podania žalobcu bolo možné vyvodiť, čoho sa domáha, bolo z neho zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepokladá za správne (napadol ho v celom rozsahu) a preto tu nebola prekážka na vecné prejednanie veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že keď odvolací súd v danej procesnej situácii odmietol opravný prostriedok dovolateľa (odvolanie), hoci na taký postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky (nič nebránilo prejedaniu veci), porušil ústavou zaručené právo dovolateľa domáhať sa práva na preskúmanie správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Uvedeným postupom mu zároveň odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je zo zákona dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní postihnutom touto vadou. Zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková