2Cdo/28/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. X., bývajúceho v X., zastúpeného JUDr. Michalom Dicom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra č. 20, proti žalovanej Ing. B. O., bývajúcej v U., v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 C 28/2017, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa z 27. decembra 2017 sp. zn. 2 C 28/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 27. septembra 2017 č. k. 2 C 28/2017-37 vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil súdne konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby v súdom určenej lehote zo strany žalobcu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, v ktorej uviedol, že sa s týmto uznesením nestotožňuje, pretože podľa jeho názoru nebolo jednoznačne preukázané, že podanie, ktorým bol vyzvaný na úhradu súdneho poplatku, malo obsahovať aj poučenie o následkoch jeho nezaplatenia, a preto je vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie nezákonné. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal súd prvej inštancie, aby napádané uznesenie zrušil.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 27. decembra 2017 č. k. 2 C 28/2017-43 zamietol sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú. V podanej sťažnosti žalobca uvádza, že mu nebola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ale iba príkaz na úhradu a potvrdenie o podanej žalobe, teda že nebol poučený v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o zastavení konania v prípade nezaplatenia poplatku v súdom určenej lehote. Žalobca však toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je vyššieuvedené.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tvrdiac, že v konaní došlo k vade zmätočnosti uvedenej v tomto ustanovení, pretože z obsahu doručenky podľa jeho tvrdenia nevyplývajú skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie, preto s jeho rozhodnutím nie je možné súhlasiť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba ako neprípustné odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Keďže dovolaním je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nie rozhodnutie odvolacieho súdu, je dovolanie proti predmetnému uzneseniu vylúčené (§ 419 CSP a contrario).

7. Na základe uvedeného dovolací súd podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobcu ako dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou podaného dovolania.

8. Najvyšší s úd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( § 4 5 1 ods. 3 veta druhá CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.