2Cdo/277/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. N., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1718, proti žalovanému Z. E., bývajúcemu v H., zastúpenému Advokátskou kanceláriou AK - TARABČÁK, s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná č. 13, o zaplatenie 43.152,09 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/192/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 3. mája 2017 sp. zn. 7Co/52/2016, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 3. mája 2017 sp. zn. 7Co/52/2016 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 5. novembra 2015 č. k. 13C/192/2012-249 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 43.152,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z tejto sumy od 26. apríla 2006 do zaplatenia. Žalovanú istinu špecifikoval ako pôžičku, ktorú vo výške 1.300.000 Sk poskytol žalovanému, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 7. mája 2004. Súd prvej inštancie avšak konštatoval, že žalobca nepreukázal reálne odovzdanie peňazí žalovanému, ktorý počas celého konania prevzatie tejto sumy od žalobcu popieral a neuniesol tak dôkazné bremeno. Následne okresný súd neprihliadal ani na uznanie dlhu, ktoré urobil žalovaný, nakoľko tento mohol uznať len existujúci dlh. Keďže dlh neexistoval, nemohlo dôjsť ani k jeho uznaniu, preto rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 3. mája 2017 sp. zn. 7Co/52/2016 rozsudok súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav na základe ním vykonaného zopakovaného dokazovania uvedený rozsudok zmenil a žalobnému návrhu v časti zaplatenia istiny vyhovel. Vyhovel žalobnému návrhu aj v časti úrokov z omeškania. Z uznania dlhu mal odvolací súd preukázanú dohodnutú dobu splatnosti požičanej sumy k 25. aprílu 2006. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani čiastočné plnenie zo strany žalovaného, dňom nasledujúcim po dni splatnosti pôžičky sa žalovaný v zmysle § 517 ods. 1Občianskeho zákonníka dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády SR č. 85/1997 Z.z. v znení do 31.12.2008 ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolací súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov celého prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že ako strane sporu v celom rozsahu úspešnej mu priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Mal za to, že odvolací súd sa nezaoberal jeho námietkou premlčania uplatneného nároku, hoc i j u v konaní namietal. Odvolací s ú d preto svojím nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v absencii zdôvodnenia, a k o posúdil argumenty žalovaného týkajúce sa premlčania žalovaného záväzku, ako hmotnoprávnej námietky porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V zmysle uvedeného preto žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že dovolanie nie je procesne prípustné. Navrhoval, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a jemu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné. 6. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP. 7. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Pod porušením práva n a spravodlivý proc es v zmysle citovaného ustanovenia tr eba rozumieť nesprávny proc es ný pos tup s ú d u spoč ívajúc i predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. 9. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné. 10. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, ž e odvolací s ú d s a v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľa ohľadne námietky premlčania žalovaného nároku uplatnenej žalovaným, ktorá bola v konaní preukázateľne vznesená (viď zápisnica zo dňa 15. marca 2015 vo veci vedenej odvolacím súdom pod sp. zn. 7Co/52/2016 č. l. 464 spisu, v ktorej je uvedené nasledovné : „a z toho dôvodu nemôže byť ani predĺžená premlčacia lehota, preto nárok je premlčaný“ ). Odvolací súd sa s vyššie uvedeným vôbec nevysporiadal, nakoľko v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek zmienka o posúdení uplatnenej námietky premlčania. Jeho rozhodnutie je preto z týchto dôvodov nedostatočné a nepreskúmateľné.

11. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd v rámci argumentácie uvedenej v odôvodnení rozhodnutia nedal odpoveď na námietku dovolateľa vznesenej počas základného konania, týkajúcu sa premlčania žalovaného návrhu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na túto argumentáciu žalovaného, napriek tomu, že išlo o podstatnú otázku, ktorú uviedol dovolateľ aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, a ktoré namietal aj počas celého konania. 12. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 13. So zreteľom na to dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP). 14. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.