2 Cdo 270/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. K. H., bývajúceho v T., zastúpeného Mgr. P. B., advokátom v B., proti odporcovi Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 28/2004, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2009 sp.zn. 6 Co 22/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. júna 2008 č.k. 12 C 28/04-100 zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 14. mája 2009 sp.zn. 6 Co 22/2009 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Uviedol, že 19.6.2009 podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby po preskúmaní jeho dovolania predložila jeho dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky pre nerešpektovanie rozsudku Európskeho súdu na Krajskom súde v Bratislave. Krajská prokuratúra zamietla jeho dovolanie, lebo nie sú splnené zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Toto rozhodnutie považoval za nezákonné a preto žiadal, aby o jeho dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol jeho dovolanie odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Pre prípustnosť dovolania nie sú v danej veci splnené podmienky podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, najskôr skúmal, či navrhovateľ podal dovolanie v zákonom určenej lehote.
Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania navrhovateľa vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. V zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. platí, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2009 sp.zn. 6 Co 22/2009 bol súdom navrhovateľovi a odporcovi doručovaný poštou. Z doručeniek, ktoré sú pripojené k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (č.l. 136 spisu) vyplýva, že navrhovateľ osobne prevzal doručované rozhodnutie 12. júna 2009 a odporca prevzal toto rozhodnutie 11. júna 2009. Doručením rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľovi a odporcovi nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) dňa 12. júna 2009. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala plynúť v danej veci 12. júna 2009 (piatok), kedy napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a jeho koniec pripadol na nedeľu 12. júla 2009. So zreteľom na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p. bol posledným dňom lehoty na podanie dovolania najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. v danom prípade pondelok 13. júla 2009. Pokiaľ navrhovateľ podal dovolanie na pošte 27.8.2009, ktoré došlo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 2.9.2009, urobil tak oneskorene.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie navrhovateľa odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska jeho procesnej prípustnosti (§ 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.), ani opodstatnenosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nebol podaný návrh na priznanie tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová