2 Cdo 268/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : JUDr. T. M.., bývajúci V., zastúpený JUDr. I. B., advokátkou v L., proti žalovanému : JUDr. M. K.,

správca konkurznej podstaty úpadcu S. a.s. v konkurze, U., so sídlom správcu K., zastúpený

JUDr. O. C., advokátom Advokátskej kancelárie K., o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 17 C 128/2006,   o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16. júna 2009

sp.zn. 14 Co 61/2007

t a k t o :

Z   r u   š u   j e   rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16. júna 2009 sp.zn.  

14 Co 61/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 11. decembra 2006 č.k. 17 C 128/2006-62

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného

pomeru, ktoré mu bolo doručené 17.5.2006 žalovaným z dôvodu závažného porušenia

pracovnej disciplíny je neplatné. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že

skutok, pre ktorý došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bol preukázaný, je dané

zavinenie zo strany žalobcu a nie je možné ani oponovať názoru žalovaného, že používanie

alkoholických nápojov je u neho považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom z 16. júna 2009 č.k. 14 Co 61/2007-157 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške

321,-- € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu. Odvolací súd

sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa a vzhľadom na postavenie a pracovné

zaradenie žalobcu (právnik zamestnávateľa) je hodnotenie jeho porušenia pracovnej disciplíny ako závažné, zodpovedajúce jeho zavinenému konaniu, keď práve od jeho osoby

dôvodne ako zo strany zamestnávateľa tak aj zo strany všetkých ostatných zamestnancov sa

predpokladá dôsledné plnenie pracovných povinností a dôsledné dodržiavanie právnych

predpisov, ku ktorým nepochybne patrí aj zákaz požívať alkoholické nápoje na pracovisku,

resp. dostaviť sa na pracovisko za účelom plnenia pracovných úloh po požití alkoholických

nápojov. Aj vzhľadom na samotný charakter prevádzky zamestnávateľa je nepochybné, že je

neprípustné tolerovať požívanie alkoholu v týchto priestoroch a to zo strany všetkých

zamestnancov.

K neúčasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní dňa 16. júna 2009

a k žiadosti žalobcu o odročenie tohto pojednávania odvolací súd uviedol, že dôvody uvedené

žalobcom nepovažoval za závažné, pre ktoré by bolo potrebné vytýčené pojednávanie

odročiť. V ďalšom poukázal chronologicky na sled pojednávaní pred odvolacím súdom,

dôvody ich odročovania a uzavrel, že vzhľadom na uvedené považuje správanie sa žalobcu  

vo vzťahu k pojednávaniam odvolacieho súdu za porušenie ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania. Dôvod pre

odročenie pojednávania nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za dôležitý

a preto pokračoval v konaní v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. aj v neprítomnosti

žalobcu a jeho novozvolenej právnej zástupkyne a vo veci rozhodol prihliadnuc pritom  

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Jeho prípustnosť odôvodnil

ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Uviedol, že pojednávanie v predmetnej veci na odvolacom

súde bolo nariadené na deň 16. júna 2009 o 8.30 hod. Dňa 12. júna 2009 udelil plnú moc   na   zastupovanie   v   odvolacom   konaní   advokátke   JUDr.   I.   B.,   ktorá   ihneď požiadala

písomne odvolací súd o odročenie pojednávania v danej veci z dôvodu krátkosti času na

preštudovanie a prípravu na pojednávanie. Súčasne uviedla dobu, po ktorú sa bude zdržiavať

mimo územia Slovenskej republiky a to za účelom vytýčenia termínu pojednávania. Tým, že

odvolací súd vo veci konal, napriek neúčasti jeho právnej zástupkyne, bolo mu odopreté právo

v odvolacom konaní zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu a teda mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolanie podáva aj z dôvodu nesprávneho obsadenia

súdu v zmysle ustanovenia § 237 písm.g/ O.s.p., keď na pojednávaní o odvolaní 16. júna 2009 ako členka senátu rozhodovala JUDr. Z. N. a nie člen tohto senátu JUDr. P. P.. Navrhol zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení sa stotožnil s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu

a navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý  

zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len  

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou  

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

O.s.p.) a rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát (§ 237 písm.g/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec súd prejednal v jeho

prítomnosti. To znamená, že by súd nemohol konať a rozhodovať o veci bez jeho prítomnosti;

účastníkovi je ale vždy povinný poskytnúť možnosť, aby bola vec prejednaná v jeho

prítomnosti. Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladá súdu, aby – ak zákon neustanovuje inak –

nariadil   na   prejednanie   veci   pojednávanie,   na   ktoré   predvolá   účastníkov   a všetkých,

prítomnosť ktorých je potrebná, pričom predvolanie musí účastníkom doručiť tak, aby mali

dostatok času na prípravu. Potom je už na účastníkovi, či svoje právo využije alebo nevyužije.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak

sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého

dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Ak   však   účastník   z   dôležitého   (a   existujúceho)   dôvodu   požiada   o   odročenie

pojednávania, a súd napriek tomu vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, je zrejmé, že

povinnosť poskytnúť mu možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, nesplnil.

A tým zasiahol do jeho práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. V takom prípade súdne konanie trpí

procesnou vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie  

na odvolacom súde na deň 16.6.2009 o 8.30 hod. doručené dňa 18.5.2009. Žalobca dňa  

12. júna 2009 splnomocnil JUDr. I. B., advokátku v L., na zastupovanie v odvolacom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného Krajským súdom Banská Bystrica pod

sp.zn. 14 Co 61/2007. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 12. júna 2009, ktoré došlo

na odvolací súd dňa 15. júna 2009, požiadala o   odročenie   nariadeného   pojednávania   na

deň   16.6.2009   z   dôvodu   krátkosti   času na   preštudovanie   a   prípravu   v   danej   veci.

Zároveň oznámila, že v dobe od 3.7.2009 do 14.7.2009 sa bude zdržiavať mimo územia

Slovenskej republiky. Hoci odvolací súd uvedenú skutočnosť vzal na vedomie, prejednal vec

v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu a vo veci meritórne rozhodol.

Účastník sa môže dať v konaní pre súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí  

(§ 24 ods. 1 O.s.p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené (čl. 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a jeho zmyslom je

poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca

účastníka vybavený plnomocenstvom pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony,

ktoré môže v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.), či už je ním advokát (§ 25 O.s.p.)

alebo všeobecný splnomocnenec (§ 27 O.s.p.). Zástupcovi doručuje súd všetky písomnosti;

účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať (§ 49 ods. 1 O.s.p.). Zástupcu je

preto vždy treba predvolať na pojednávanie (§ 115 O.s.p.). Ak je účastník zastúpený

advokátom, vykonáva svoje procesné práva a povinnosti prostredníctvom tohto zástupcu.

Z právnej úpravy procesného postavenia zástupcu účastníka vyplýva, že uvedený

záver o podmienkach existencie vady konania, podľa § 237 písm.f/ O.s.p., ktorá vychádza  

zo situácie absentujúceho účastníka, je nutné primerane vztiahnuť na situáciu, keď za tých

istých podmienok súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkovho zástupcu. Prípustná

modifikácia tohto záveru je daná len výslovnou aktivitou samotného účastníka, ktorý je   vo vzájomnom vzťahu dominantný a nenahraditeľný, ktorý môže prekážku na strane

zostávajúceho zástupcu odstrániť tým, že si zvolí zástupcu iného, prípadne prijme substitučné

zastúpenie iným advokátom podľa § 25 ods. 3 O.s.p.

Možno teda konštatovať, že súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. aj vtedy, ak bez výslovného návrhu účastníka prejednal vec

v jeho neprítomnosti i neprítomnosti zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho

v jeho osobe) požiadal o odročenie pojednávania. Dôležitým dôvodom je totiž aj krátkosť

času na naštudovanie spisu, ako aj ďalších materiálov ale aj právnych predpisov, judikátov, literatúry a pod., ak dôjde k prevzatiu právneho zastúpenia tesne pred termínom nariadeného

pojednávania.

Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci tieto podmienky boli splnené. Odvolací súd

žalobcovi a jeho zástupcovi znemožnil zúčastniť sa na pojednávaní, na ktorom rozhodol  

vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musí konštatovať, že v danej veci

došlo k naplneniu predpokladov dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p.

K   ďalšej   námietke   uvedenej   v   dovolaní,   nesprávne   obsadenie   súdu,   keď  

na pojednávaní o odvolaní 16. júna 2009 ako členka senátu rozhodovala JUDr. Z. N.

a nie člen tohto senátu JUDr. P. P., dovolací súd uvádza, že v zmysle   § 237 písm.g/ O.s.p.

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený

sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Aj

keď vylúčenie sudcu nastáva zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu, okolnosť, že vo

veci rozhodoval vylúčený sudca, je v dovolacom konaní samostatným kasačným dôvodom

pre jeho zmätočnosť len vtedy, ak touto vadou konania skutočne trpí.

Z predloženej časti Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici v znení účinnom ku dňu

16. júna 2009, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici prejednával vec 14 Co 61/2007 vyplýva

z časti IV zaradenie sudcov krajského súdu do kolégií krajského súdu, v bode IV 1. vymenúva

sudcov zaradených do občianskoprávneho kolégia. Sudkyňa JUDr. Z. N. bola   ku dňu 16.

júna 2009 členkou občianskoprávneho kolégia. Personálne obsadenie jednotlivých súdnych

oddelení a ich označenie je upravené v Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2009 v časti V (tabuľková časť), kde súdne oddelenie 14 Co riadi predsedníčka senátu

JUDr. M. P. a členmi tohto senátu sú JUDr. P. P., predseda senátu a Mgr. E. N., členka

senátu. Za označením členov senátu 14 Co je v rozvrhu práce uvedené : zastupujúci senát –

17 Co. Senát 17 Co je zložený z členov : JUDr. Z. N., riadiaca predsedníčka senátu, JUDr. Ing. J. G., predseda senátu a JUDr. D. K., člen senátu. Senát 17 Co zastupuje senát 14 Co.

Člen senátu 14 Co JUDr. P. P. bol práceneschopný v období od 19.5.2009 do 12.7.2009.

Ďalšia členka senátu Mgr. E. N. nastúpila na práceneschopnosť 21.6.2009 a ukončila

31.7.2009. JUDr. Z. N. sa zúčastnila konania a rozhodovania vo veci sp.zn. 14 Co 61/2007

ako členka tohto senátu namiesto JUDr. P. P. v súlade so Rozvrhom práce na rok 2009

v znení účinnom ku dňu 16.6.2009, kedy zastupovala neprítomného člena senátu JUDr. P. P.,

ktorý bol práceneschopný. K výmene sudcu v senáte 14 Co došlo v súlade s platným a účinným   Rozvrhom   práce   Krajského   súdu v Banskej Bystrici. Iným spôsobom než

označením zastupujúceho senátu v časti V Rozvrhu práce, zastupovanie neprítomného sudcu v Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici riešené nie je. Textom „zastupujúci

senát“ je v Rozvrhu práce vyjadrené, že v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi

vykonávať jednotlivé úkony (§ 50 ods. 2 písm.c/ zák. č. 757/2004 Z.z.), je ktorýkoľvek člen

zastupujúceho senátu oprávnený namiesto chýbajúceho člena senátu zastupovaním v senáte

vykonať úkon, zúčastniť sa prejednávania a rozhodovania veci. Dovolací súd preto dospel

k záveru, že nie je preto opodstatnená námietka žalobcu o existencii vady konania,

zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.g/ O.s.p. – nesprávne obsadenie súdu,

dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 237 písm.g/ O.s.p. nie je daný.

Z dôvodu, že konanie bolo v danej veci postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 237

písm.f/ O.s.p.) zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 234d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová