2 Cdo 265/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa   N. Č., zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ž., bytom u matky, dieťa rodičov: matky Z. Č., bývajúcej v Ž., toho času v B., zastúpená JUDr. J. F., advokátkou v Ž. a otca V.

Č., bývajúceho v B., zastúpený Mgr. F. P., advokátom v B., o úprave styku, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15 P 429/2008, o dovolaní otca maloletého dieťaťa

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2011 sp. zn. 5 CoP 33/2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2011 sp. zn. 5 CoP 33/2011

a uznesenie Okresného súdu Žilina zo 16. februára 2011 č.k. 15 P 429/2008-67 v zastavujúcej

časti a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením zo 16. februára 2011 č.k. 15 P 429/2008-67 uznesenie

Okresného súdu Žilina z 3. januára 2011 č.k. 15 P 429/2008-60 vydané vyššou súdnou

úradníčkou zrušil. Konanie o návrhu otca z 31. decembra 2008 zastavil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že 31. decembra 2008 podal otec maloletého dieťaťa na Okresný súd

Žilina návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Uznesením z 3. januára 2011 č.k.  

15 P 429/2008-60 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bolo konanie zastavené z dôvodu

neodstrániteľnej prekážky v konaní, nakoľko dieťa nie je tohto času na území Slovenskej

republiky a teda slovenský súd nie je príslušný vo veci konať. Sudca napadnuté uznesenie

zrušil. Zároveň rozhodol o zastavení konania o návrhu otca. Poukázal na skutočnosť, že

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2009 sp. zn. 16 Co 183/2009

(právoplatný 30. septembra 2009) bol upravený styk otca s maloletou N. s prihliadnutím na

skutočnosť, že maloleté dieťa žije s matkou v B.. Okresný súd s poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil, pretože vec už bola rozhodnutá vyššie uvedeným rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (rei iudicatae).

Krajský súd v Žiline na odvolanie otca maloletej uznesením z 26. mája 2011 sp. zn.  

5 CoP 33/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd mal  

z obsahu spisu za preukázané, že o úprave styku otca s maloletou N. aj s prihliadnutím  

na skutočnosť, že matka žije s maloletou N. v B., už bolo právoplatne rozhodnuté (rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2009 sp. zn. 16 Co 183/2009). Vzhľadom na

to nemal okresný súd inú možnosť ako konanie o návrhu otca zastaviť pre prekážku rei

iudicatae. Odvolací súd zároveň podotkol, že otcovi maloletej nič nebráni, aby podal

kedykoľvek návrh na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec maloletej N. dovolanie. Žiadal

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že návrh na úpravu styku podal 31. decembra

2008. Súd po takmer dvoch rokoch výzvou z 2. augusta 2010 vyzval otca maloletej, aby uviedol, či na podanom návrhu trvá. Keďže si bol vedomý, že vo veci sa už rozhodlo, ale

následne sa však zmenili niektoré okolnosti, otec maloletej svoj návrh doplnil a trval na tom,

aby súd rozhodol. Ak súdy mali za to, že je tu prekážka rozhodnutej veci, mali konanie

zastaviť už v roku 2009, resp. už skôr pre prekážku litispendencie. Poukázal aj na prieťahy

v konaní. Je názoru, že v danej veci nebola daná prekážka rei iudicatae a preto, keď súdy

konanie zastavili, odňali mu možnosť pred súdom konať. Totožnosť účastníkov je síce

nesporná, no dôležité je to, že od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sa okolnosti

podstatne zmenili.

Opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu súhlasil s prejednaním veci bez

nariadenia pojednávania. K veci samej nič neuviedol.

Matka maloletej navrhla dovolanie odmietnuť s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,  

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239

ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia  

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon pripúšťa dovolanie.

Prípustnosť dovolania otca maloletej preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených  

v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto  

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237  

písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo.

Dovolací súd osobitne skúmal, či sa dovolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

(§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

V danej veci okresný súd konanie o návrhu otca z 31. decembra 2008 zastavil a to

s poukazom na § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. pre prekážku rei iudicatae, keďže rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2009 sp. zn. 16 Co 183/2009 (právoplatný

30. septembra 2009) bol upravený styk otca s maloletou N.. Krajský súd toto rozhodnutie

okresného súdu potvdil.

Prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má  

v novom konaní prejednať tá istá vec, o ktorej už bolo rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav vyvodzovaný z rovnakého skutkového

stavu, ten istý predmet konania a tých istých účastníkov.

Ako vyplýva zo spisu, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta

2009 sp. zn. 16 Co 183/2009 (právoplatný 30. septembra 2009) bol upravený styk otca  

s maloletou N.. Takmer po jednom roku od právoplatnosti tohto rozhodnutia (keďže súd stále

o návrhu otca nerozhodol) podaním doručeným súdu 17. septembra 2010 otec maloletej žiadal

upraviť styk so svojou dcérou a to vzhľadom na „neadekvátnosť súčasných podmienok“

stretávania sa s maloletou. Uviedol, že realizácia styku tak, ako bol styk upravený

predmetným rozsudkom krajského súdu, je finančne a časovo náročná a hlavne neúmerná ku

skutočne strávenému času s maloletou.

Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletej poukázal na to, že po takmer roku  

od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu o úprave styku, je takáto úprava nevyhovujúca.

Žiadal preto zmeniť úpravu styku. Súd mal o návrhu otca rozhodnúť a nie konanie pre

prekážku res iudicata zastaviť (takmer po roku od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu,

na ktorý sa súdy odvolávali). Súdy sa ani nezaoberali, či došlo k zmene skutkového stavu

v danej veci alebo nie.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatoval, že pre zastavenie konania súdmi

nižších stupňov z dôvodu prekážky rei iudicatae neboli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu mal postup súdov v danom prípade za následok odňatie možnosti otca maloletej

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa

v jeho zastavujúcej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania  

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová