Najvyšší súd  

2 Cdo 265/2007

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I, bývajúceho V, proti odporcovi C so sídlom V, o zaplatenie 664 555 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 166/2006, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. augusta 2007, sp. zn. 9 Co 133/2007, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline uznesením z 27. augusta 2007 sp. zn. 9 Co 133/2007 potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin z 22. marca 2007 č.k. 10 C 166/2006-117, ktorým navrhovateľovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov priznané mu uznesením Okresného súdu Martin z 9. januára 2006 č.k. 5 C 170/2005-9. Zrušil uznesenie Okresného súdu Martin z 9.1.2006 č.k. 5 C 170/2005-9, v ktorej bola navrhovateľovi ustanovená JUDr. V za právnu zástupkyňu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s uznesením krajského súdu a navrhol, aby ho dovolací súd zrušil. Namietal, že je týmto rozhodnutím diskriminovaný, nakoľko je invalidný dôchodca a občan ZŤP s mierou postihu 50 %. Odvolací súd uviedol nepravdivé údaje o jeho sociálnej situácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, skúmal najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať vecnú stránku napadnutého rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok vyžaduje v konaní pred dovolacím súdom povinné zastúpenie dovolateľa kvalifikovaným zástupcom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Ide o takú podmienku konania, ktorá, v prípade jej nesplnenia, bráni v preskúmaní rozhodnutia dovolacím súdom. Dovolateľ, ktorý sám nemá právnické vzdelanie, môže uvedený nedostatok odstrániť tak, že si pre dovolacie konanie zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sám nemá právnické vzdelanie; rovnako si k dnešnému dňu nezvolil advokáta a do spisu nezaložil plnomocenstvo na jeho zastupovanie pred dovolacím súdom. Avšak, povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie žalovaného smeruje, vylučuje, aby v danej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá bráni vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí.

Za situácie, kedy predmetom dovolacieho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bolo odňaté navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zrušené rozhodnutie, v ktorom bola účastníkovi ustanovená právna zástupkyňa z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), by zotrvávanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo vlastne k popretiu vlastného cieľa, a v konečnom dôsledku aj vlastného zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver súdu, že účastník nemá právo na ustanovenie zástupcu, skúmaný. V uvedenej veci však dovolanie nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanej veci rozhodoval odvolací súd formou uznesenia, pri ktorom sú podmienky prípustnosti dovolania upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolateľ napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho uznesenia, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto dovolanie nie je prípustné podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Napadnuté uznesenie rovnako nevykazuje znaky uznesení zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dospel však k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie vadu podľa § 237 O.s.p. nemajú.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, nakoľko navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporcovi žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislava 17. decembra 2007

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu  

  Za správnosť vyhotovenia: