2Cdo/262/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. D., bývajúcej v R., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mančíková s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pečnianska č. 3, proti odporcovi C.. D., bývajúcemu v R., o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/11/2018, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. júla 2019 sp. zn. 1Co/6/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 23. júla 2019 sp. zn. 1Co/6/2019 na odvolanie odporcu, uznesenie Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 12. januára 2018 č. k. 37P/11/2018-61, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako súdu prvej inštancie, potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení uviedol, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia stačí osvedčenie o dôvodnosti podozrenia z páchania násilia, najmä keď sú ohrozené aj maloleté deti bývajúce s podozrivou osobou v spoločnej domácnosti. Mal za to, že vo veci síce podozrenie z priameho psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu voči jeho maloletým deťom osvedčené nebolo, ale vážnym zásahom do zdravého psychického vývinu detí je aj samotná skutočnosť, že sú svedkami násilia jedného rodiča voči druhému. Na základe predložených listinných dôkazov, najmä z nutnosti zásahu polície voči odporcovi priamo v spoločnom byte účastníkov v decembri 2017, mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, za osvedčenú dôvodnosť obavy navrhovateľky z násilia odporcu. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré počas prebiehajúceho súdneho konania o trvalé vylúčenie odporcu z užívania spoločného bytu zabezpečí, aby v spoločnej domácnosti nedochádzalo k ďalším konfliktom a neprehlbovala sa psychická trauma nielen samotnej navrhovateľky ako poškodenej osoby, ale aj maloletých detí účastníkov.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Namietal, žerozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) a teda rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia, má viacero znakov arbitrárnosti a preto ho považuje za rozporné. Uviedol, že mu bolo odňaté právo na odvolaciu repliku a teda dovolanie podal aj s poukazom na § 420 písm. f) CSP.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podané dovolanie je absurdné, a preto ho žiada zamietnuť ako nedôvodné.

4. Kolízny opatrovník ich maloletých detí sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky (dˇalej len „dovolaci´ su´d“) ako su´d dovolaci´ (§ 35 CSP), po zisteni´, zˇe dovolanie podal vcˇas u´cˇastník konania zastúpený v su´lade s § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojedna´vania (§ 443 CSP), presku´mal vec a dospel k za´veru, zˇe dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V danom prípade odporca prípustnosť podaného dovolania vyvodil iba z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Z dovolania jednoznačne vyplýva, že dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia.

7. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Z dovolania odporcu vyplýva, ž e bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. júla 2019 sp. zn. 1Co/6/2019, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia (č. l. 276 spisu).

9. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) CSP. Tieto rozhodnutia sú vylúčené z dovolacieho prieskumu (§ 357 písm. d) CSP).

10. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktorú dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP.

11. Poukazujúc na prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov nižších inštancií nie je takým nedostatkom, ktorý by rozhodovacia prax najvyššieho súdu považovala za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 420 CSP (viď rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 169/2014, sp. zn. 2 Cdo 130/2011, sp. zn. 3 Cdo 248/2011). Dovolací súd má teda za to, že odvolací súd správne vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia stačí osvedčenie o dôvodnosti podozrenia z páchania násilia, najmä keď sú ohrozené aj maloleté deti bývajúce s podozrivou osobou v spoločnej domácnosti.

12. Dovolací súd v zmysle vyššie uvedeného dovolanie odporcu podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.