Najvyšší súd  

2 Cdo 257/2007

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J., narodený X., bytom W., R., 2/ I., narodená X., bytom tamtiež proti žalovaným 1/ M., narodený X., bytom B., 2/ Z., narodená X., bytom B., o zaplatenie nájomného, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 65/05, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2007 sp. zn. 9 Co 308/2006, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2007 sp. zn. 9 Co 308/2006 o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave uznesením z 31. júla 2007 sp. zn. 9 Co 308/2006 potvrdil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 28.9.2006 č.k. 4 C 65/05-196, ktorým tento súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 204/96 z dôvodu, že v ňom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (otázka vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, za ktoré žiadajú od žalovaných nájomné). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predpokladom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je predovšetkým spôsobilosť iného konania vyriešiť otázku významnú pre rozhodnutie predpokladané v konaní, ktoré sa má prerušiť. V danom prípade je nesporné, že na súde prvého stupňa sa vedie spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda spor, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti, ktorú užívajú žalovaní a za ktorú majú platiť nájomné. Keďže skúmanie oprávnenosti každého návrhu na plnenie si vyžaduje i preskúmanie a posúdenie platnosti všetkých úkonov, ktoré majú viesť k vytvoreniu právneho rámca vzťahov účastníkov a v inom konaní už prebieha spor o platnosť právneho úkonu, ktorá otázka je pre posúdenie v tejto veci podstatná, je to dôvod na prerušenie konania o žalobe na plnenie. Súd prvého stupňa preto rozhodol v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď konanie v tejto veci prerušil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie žalobcovia. Navrhli rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že nájomnou zmluvou ako prenajímatelia prenechali žalovaným vec za odplatu, aby ju dočasne užívali. Žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že prenajímateľom môže byť výlučne vlastník a ani to, že iba vlastník sa môže domáhať zaplatenia nájomného. Ich aktívna legitimácia na podanie žaloby o plnenie v tomto konaní je nepochybná. Na tom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, ak by v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 4 C 204/1996 bolo žalobe vyhovené. Krajský súd preto posúdil vec po právnej stránke nesprávne a takýmto konaním bola vlastne účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podali účastníci konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolanie žalobcov teda nesmeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým by bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie podľa § 239 ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejedná sa ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ani o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým by potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo veci návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ani o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým by potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto ustanovení žalobcovia v dovolaní výslovne nenamietali a ani dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd v rámci rozhodovania o prerušení konania nesprávne interpretoval ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Námietku účastníka konania, v ktorej vytýka súdu omyl pri aplikácii práva, treba totiž považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá. I keby odvolací súd v napadnutom uznesení prípadne aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (čo sa však v danom prípade nestalo), nespôsobil by tým procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie žalobcov smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaným v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: