2Cdo/252/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. S., bývajúcej v K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lombardíniho č. 22b, proti žalovanému Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žehrianska č. 3, zastúpeného Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom v Zvolene, Stráž č. 223, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 511/2015, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2018 sp. zn. 25 Co 336/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. apríla 2017 č. k. 19 C 511/2015- 115 vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože mal za to, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. 2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesenie súdu prvej inštancie uznesením z 28. marca 2018 č. k. 25 Co 336/2017-138 podľa § 388 CSP zmenil v napadnutej časti tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V ďalšom výroku uviedol, že žalovaný má voči žalobkyni aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, o ktorej takisto rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia a predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť a žalovanému nárok na náhradu trov konania priznať. Žalovaný bol v čase pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zastúpený v konaní právnym zástupcom, ktorému preto podľa odvolacieho súdu prináleží prinajmenšom odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ako aj za prípadné ďalšie úkony vykonané v konaní, preto rozhodol tak ako je vyššie uvedené. 3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, vktorom navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie považovala za prípustné v zmysle § 420 písm. f/ CSP, pretože v základnom konaní podľa jej tvrdenia došlo k popretiu rovnakej miery možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 419 CSP). 6. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (por. § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie n ad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 10. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací s ú d s kúma primárne, č i i d e o rozhodnutie v ň o m uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 11. V danom prípade dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadla ním uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ( o náhrade tr ov konania) a a n i konečným rozhodnutím vo veci samej (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355). Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP preto nemožno vyvodiť. 12. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 420 CSP prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.