Najvyšší súd  

2 Cdo 252/2008

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : V. I., bývajúca v B., zastúpená JUDr. M. V., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ Ľ. S., bývajúci v R., zastúpený JUDr. P. B., advokátom v R., 2/ Š. I., bývajúci v R., 3/ J. M., bývajúci v L., 4/ J. G., bývajúci v R., P., 5/ Ing. L. K., bývajúci v R., 6/ I. Š., bývajúci v R., o zaplatenie 51 670,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7 C 138/1990, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2007 sp. zn. 8 Co 221/2004,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. marca 2004 č.k. 7 C 138/1990-253, ktorým bola žaloba žalobkyne o zaplatenie 51 670,- Sk s prísl. titulom náhrady škody zamietnutá s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a tvrdeným skutkovým stavom ako aj označenými dôkazmi svoje tvrdenia nepreukázala, jej návrh je nedôvodný. Žalobkyňa bola zároveň zaviazaná zaplatiť žalovaným trovy konania.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. s odôvodnením, že vo veci rozhodli zaujaté sudkyne. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 3/ vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalobkyne odmietnuť.

Vyjadrenie k podanému dovolaniu zo strany žalovaných 2/, 4/ až 6/ nebolo podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Dospel však k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie takú vadu nemajú. Aj keď vylúčenie sudcu nastáva zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu, okolnosť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, je v dovolacom konaní samostatným kasačným dôvodom pre jeho zmätočnosť len vtedy, ak touto vadou konania skutočne trpí. Pokiaľ sa však dovolateľka len domnieva, že v predmetnej veci rozhodli vylúčení sudcovia bez toho, aby bližšie svoje tvrdenia, ktoré sú vo všeobecnej rovine konkretizovala a preukázala, tieto jej domnienky ani dodatočne objektívne nespochybňujú nezaujatosť sudcov senátu odvolacieho súdu, ktorý vec prejednával, z hľadiska relevantných dôvodov pre ich prípadné vylúčenie. Nie je preto opodstatnená námietka žalobkyne o existencii vady konania, zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p.

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 6/ náhradu dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: