Najvyšší súd
2 Cdo 251/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté deti T. Č., narodenú X. a I. Č., narodenú X., obe bývajúce u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov : otca – Ing. M. Č., bývajúceho
v Č., zastúpeného JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v Č. a matky – Mgr. I. Č., rod. M.,
bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. L. Š., advokátom so sídlom v Č., o úpravu výživného,
vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 P 112/2009, o dovolaní matky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2010 sp. zn. 6 CoP 17/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie matky maloletých o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 29. decembra 2009 č.k. 14 P 112/2009-174 zmenil
rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8 C 130/2003-100 zo dňa 11. novembra 2004 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 238/2005 zo dňa 4. mája 2006 vo výroku
o vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom tak, že matke uložil povinnosť platiť
výživné za obdobie od 24. júna 2009 do 30. júna 2009 na maloletú T. vo výške 90,-- eur
mesačne a na maloletú I. vo výške 80,-- eur mesačne, za obdobie od 1. júla 2009 do
31. augusta 2009 vo výške 55,-- eur mesačne na maloletú T. a 45,-- eur mesačne na maloletú
I., za obdobie od 1. septembra 2009 do 20. októbra 2009 vo výške 50,-- eur na maloletú T.
a 40,-- eur na maloletú I. a s účinnosťou od 21. októbra 2009 vo výške 90,-- eur mesačne na
maloletú T. a 80,-- eur mesačne na maloletú I., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
otca. Zameškané výživné za obdobie od 24. júna 2009 do 30. júna 2009 na maloletú T. vo výške 7,-- eur a maloletú I. vo výške 7,-- eur, zameškané výživné za obdobie od 21. októbra
2009 do 31. decembra 2009 na maloletú T. vo výške 70,64 eur a maloletú I. vo výške
70,64 eur, t.j. celkom zameškané výživné na maloletú T. vo výške 77,64 eur a maloletú I. vo
výške 77,64 eur, matke povolil splatiť v splátkach po 5,-- eur mesačne na každé dieťa,
splatných spolu s bežným výživným k rukám otca pod sankciou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom
po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. júna 2010 sp. zn. 6 CoP 17/2010 na odvolanie
oboch rodičov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň krajský súd uviedol,
že po dôslednom preskúmaní všetkých námietok vznesených matkou, dospel k záveru, že
tieto nie sú dôvodné. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli
vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Krajský súd preto poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti
tam uvádzaných dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie matka maloletých detí, pričom
poukázala na dôvody dovolania a na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedla, že je
na svojich rodičovských právach obmedzená rozhodnutím súdu, pretože určil neprimerané
vysoké výživné a teda sa domnieva, že spĺňa podmienky prípustnosti dovolania v zmysle
§ 238 ods. 4 O.s.p. Namietala, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z hrubého
príjmu, pričom sa bližšie nezaoberal jej nevyhnutými výdavkami a preto rozsudok súdu
prvého stupňa je nezákonný. Ďalej namietala, že krajský súd ňou podané odvolanie
nepreskúmal v celom rozsahu. Odvolací súd podľa matky maloletých detí nepreskúmal všetky
predložené listinné dôkazy, pretože ak by ich preskúmal, došiel by k záveru, že takto určeným
výživným matka detí pokryje všetky potreby maloletých detí, pričom otec detí na tieto
nevynaloží ani euro zo svojich finančných prostriedkov. Navyše uviedla, že si plní
vyživovaciu povinnosť i vo forme vecných plnení ako aj v tvorbe úspor. Dovolateľka
v dovolaní uviedla, že je zrejmé, že sa jej ako matke maloletých detí nezmenil príjem takým podstatnejším a závažnejším spôsobom, aby došlo k zmene pomerov a súd mal vôbec dôvod
na zvýšenie výživného. K zmene pomerov podľa dovolateľky došlo iba v znížení jej príjmu,
pričom istý čas bola nezamestnaná a má za to, že súd túto skutočnosť dostatočným spôsobom
nezohľadnil. Ďalej konštatovala, že krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom pochybil v tom, že predmetnú právnu vec
nesprávne posúdil, nakoľko sa pridržiaval práve právneho názoru okresného súdu a s týmto sa
i stotožnil. Žiadala rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu v Čadci na ďalšie konanie.
Otec maloletých detí vo vyjadrení k dovolaniu matky proti rozsudku krajského súdu
uviedol, že konštatovanie súdu ohľadom finančných pomerov matky považuje za správne.
Namietal nepravdivé tvrdenia matky ohľadom jej príjmu a plnenia vyživovacej povinnosti
vo forme vecných plnení a tvorby úspor. Otec maloletých detí ďalej zdôraznil, že napriek
právoplatnosti napadnutého rozsudku si matka maloletých detí neplní riadne súdom určenú
vyživovaciu povinnosť. Matkou doložený priemerný čistý príjem otec maloletých detí
považoval za postačujúci na pokrytie jej životných nákladov. Mal za to, že matke nijako
nezáleží na osude maloletých detí, ide jej len o osobný prospech a nie je ochotná plniť si
vo vzťahu k maloletým deťom ani základné povinnosti uložené jej súdom, hoci jej finančná
situácia je viac ako priaznivá a finančnou núdzou netrpí. Navrhol predmetné dovolanie ako
bezdôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak
len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p.
dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavenie ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo osvojení.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy
výživného, t.j. vo veci upravenej Zákonom o rodine (pričom nejde o rozsudok o obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti
ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je dovolanie výslovne
vylúčené (§ 238 ods. 4 O.s.p.). So zreteľom na dôvod dovolania a zákonnú povinnosť
skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka
konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne
obsadeným). Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Matka maloletých detí namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237
O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či
ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné
(o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom k tomu, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle § 238
O.s.p. a dovolací súd nezistil podmienku jeho prípustnosti podľa § 237 O.s.p. dovolanie
matky maloletých detí bolo treba odmietnuť (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.). Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd vzhľadom na jeho
neprípustnosť neskúmal. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová