2 Cdo 245/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B., so sídlom v N., zastúpenej JUDr. P. K., advokátom v N., proti žalovanej S., so sídlom v B., o určenie práva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25 C 150/2009, o dovolaní žalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2010 sp. zn. 8 Co 26/2010, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2010 sp. zn. 8 Co 26/2010
a uznesenie Okresného súdu Nitra z 10. decembra 2009 č.k. 25 C 150/2009-169 a vec vracia
Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 10. decembra 2009 č.k. 25 C 150/2009-169 rozhodol,
že má právomoc prejednať návrh žalobkyne podaný 4. augusta 2009 a vo veci je miestne
príslušný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala
určenia, že na základe zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou – Zmluvy o úvere
č. X. z 11. augusta 2008 má žalovaná právo na úrokovú maržu 1 % p.a., dôvodiac, že
žalovaná zmenila v priebehu tohto zmluvného vzťahu jednostranne jeho obsah tak, že
úrokovú maržu zvýšila na 2,5 % p.a., odvolávajúc sa na jej Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“). Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 105 ods. 1, § 87, § 106 ods. 1 O.s.p. a na ustanovenia § 1 ods. 2, § 3 ods. 1,
§ 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).
Prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná uplatnila pri prvom úkone
podľa ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. námietku nedostatku právomoci súdu, súd skúmal
existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou.
Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovská doložka uvádzaná žalovanou, teda rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v bode 18 VOP, je neplatná. Neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy spočíva v nedodržaní predpísanej podstatnej formálnej náležitosti tejto
zmluvy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, teda v nedodržaní nie akejkoľvek písomnej formy, ale
písomnej formy uvedenej v tomto ustanovení. Podľa toho písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva, na ktorú poukazuje žalovaná je
obsiahnutá v dokumente, ktorý nie je podpísaný zmluvnými stranami. Ide o nikým
nepodpísaný dokument vytvorený žalovanou. Nejde ani o dokument vo forme vzájomne
vymenených listov. Uviedol, že rozhodcovská zmluva dohodnutá účastníkmi konania
vo forme rozhodcovskej doložky v bode 18 VOP je neplatná pre nedodržanie predpísanej
formálnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoRK. Poukázal na to, že je zrejmé, že VOP mali tvoriť
súčasť zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami, pričom skutočnosť či bola
žalobkyňa s nimi oboznámená je sporná. Podľa súdu prvého stupňa je miestne príslušným
súdom na konanie podľa § 87 O.s.p. Uviedol, že návrh síce smeruje proti žalovanej, ktorej
všeobecným súdom je Okresný súd Bratislava III, keďže sídlo žalovanej je v B., avšak spor sa
týka organizačnej zložky žalovanej, ktorá má sídlo v N., teda v obvode Okresného súdu
v Nitre a predmet konania vznikol z právneho úkonu, ktorý v mene žalovanej urobila jej
organizačná zložka so sídlom v N..
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením z 30. júna 2010 sp. zn.
8 Co 26/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci samej zastavil. Odvolací
súd dospel k záveru, že vzhľadom na uplatnenú námietku žalovanej podľa § 106 ods. 1 veta
prvá O.s.p., pri jej prvom úkone vo veci samej, že nie je daná právomoc vec samu prejednať
a rozhodnúť, keď vec sama sa má podľa rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi
konania prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a nebola daná ani existencia
dôvodov pre prejednanie a rozhodnutie veci súdom podľa § 106 ods. 1 druhá veta O.s.p.
Uviedol, že účastníci konania uzatvorili predmetnú zmluvu ako obchodno-právny vzťah
v písomnej forme, pričom časť obsahu zmluvy určili v čl. IV zmluvy odkazom na VOP
odporcu a v čl. IV zmluvy prejavili tiež vôľu sa nimi riadiť, spravovať, teda potom sa VOP
stali záväznou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaná ako dlžník v čl. IV zmluvy
svojím podpisom zmluvy potvrdila, že bola oboznámená so súčasťami zmluvy, teda s VOP,
pred podpisom zmluvy, čo je predpokladom záväznosti so VOP ako súčasťami zmluvy. Skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že jej súčasti zmluvy VOP neboli v čase uzatvorenia zmluvy
známe, že ju VOP nezaväzujú, nebola doposiaľ spochybnená, potom vzhľadom na písomnú
formu zmluvy je potrebné mať za to, že pre žalobkyňu sú súčasti zmluvy VOP záväzné.
Uviedol, že z obsahu neoddeliteľnej súčasti zmluvy a to čl. 18 VOP vyplýva, že účastníci
zmluvy sa dohodli na rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, že
všetky spory zo zmluvy, bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Odvolací súd poukázal na to, že
pre žalobkyňu ako aj pre žalovanú sa podpisom zmluvy stali súčasťou zmluvy VOP záväzné,
stali sa neoddeliteľnou, záväznou súčasťou zmluvy z dôvodov vyššie uvedených, teda potom
je pre nich záväzná aj rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme rozhodcovskej doložky
k zmluve v čl. 18 VOP, pričom žalobkyňa podľa čl. 18.2 VOP mohla odmietnuť
rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa
uzatvorenia zmluvy. Nedostatok písomnej formy pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy,
v ktorom súd prvého stupňa vzhliadol neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je podľa názoru
odvolacieho súdu vecne správny a odkázal na ustanovenie § 4 ods. 1 ZoRK. Odvolací súd
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie ktorému predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne nesprávne, preto toto uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci samej
zastavil s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť
vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Dovolateľka žiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
zmeniť tak, že uznesenie Okresného súdu Nitra z 10. decembra 2009 č.k. 25 C 150/2009-169
v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdzuje. V dovolaní uviedla, že je
pravdou, že v bode 18. VOP je uvedené, že sa vraj dohodli na uzatvorení rozhodcovskej
zmluvy v znení, ktoré je tam popísané. Poukázala na to, že táto rozhodcovská zmluva je
v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní pretože podľa § 4 ods. 1 ZoRK
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
v zmluve. Podľa § 4 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Dovolateľka mala za to, že VOP, ktoré
obsahujú rozhodcovskú zmluvu, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán.
Podľa názoru dovolateľky je takáto zmluva neplatná, pretože jej chýba základná zákonná podmienka a to písomná forma. Uviedla, že odňatie veci všeobecnému súdu a určenie
právomoci rozhodcovskému súdu, musí byť na jasnom a jednoznačnom písomnom
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami, inak je rozhodcovská zmluva neplatná,
prípadne sa dá konštatovať, že vôbec ani neexistuje a už vôbec nemôže byť záväzná tým, že je
obsiahnutá v nejakých VOP, ktoré nie sú zmluvnými stranami podpísané. Žalobkyňa uviedla,
že nie je ani právne ani morálne prijateľný právny názor vyjadrený v napadnutom uznesení
odvolacieho súdu, že platná rozhodcovská zmluva je medzi nami uzavretá tým, že sa
nachádza v dokumente, na ktorý odkazuje zmluva o úvere ako na svoju súčasť, pretože
odňatie prejednania súdneho sporu z právomoci všeobecných súdov a uznanie právomoci
rozhodcovského súdu je tak závažným a dôležitým právnym úkonom, ktorý nemôže byť
v žiadnom prípade len ako odkaz na jeden z mnohých bodov nejakého vnútorného predpisu
žalovanej, ktorého znalosť okrem iného v tomto spore dovolateľka popiera.
K dovolaniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že sa stotožňuje
s názorom odvolacieho súdu, že je splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy. Žalovaná žiadala dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
(§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska.
Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia
(§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky
(§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva
až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom
ustanovení skutočne trpí.
Vzhľadom na vyššie uvedené a námietky dovolateľky, dovolací súd predovšetkým
skúmal, či v danom prípade odvolací súd dospel k správnemu záveru, že vec nepatrí
do právomoci súdu a teda, či zastavením konania odňal žalobkyni možnosť konať
pred súdom.
K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj
uznesenie odvolacieho súdu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a o zastavení konania pre nedostatok právomoci, ak túto procesnú podmienku konania neposúdil správne.
Zastavením konania sa totiž súd odmieta zaoberať meritórnym prejednaním veci. V takomto
prípade spočíva podstata odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí
spravodlivosti (denegatio iustitae), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva
na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho procesných práv.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou – Zmluvy o úvere
č. X. z 11. augusta 2008. Zo zmluvy o úvere, v časti Všeobecné zmluvné podmienky zmluvy
o úvere spoločnosti S., čl. 18 VOP vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na rozhodcovskej
zmluve vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, že všetky spory zo zmluvy, bankových
obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať
a rozhodovať rozhodcovský súd. V čl. 18.2 je uvedené, že klient má právo odmietnuť
rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa
uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.
Súdy podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) okrem
iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných
zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí
prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom
konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej.
Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať
v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však
prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj
vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec
neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci
priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 106 ods. 2 O.s.p. ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené
a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne
účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania
podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.
Podľa § 106 ods. 3 O.s.p. ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo
k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až
do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je
dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy
možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr
do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci
rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú
existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej
formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere č. X.
z 11. augusta 2008 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia
§ 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola
zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná
podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej
doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo potrebné ustáliť,
či možno považovať uvedené VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve. Dovolací súd má
za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej
zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej
formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere
a z pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon,
teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva
a VOP neboli ani len technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy
a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že
sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP.
Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah
ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach,
bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných
podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú
prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli
stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Zo spisu
nevyplýva, či práve predložené všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia
zmluvy o úvere nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať.
Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva.
Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy.
Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok
alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí
sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto
podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZoRK, a preto odvolací súd
nesprávne vyvodil záver, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá.
Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd dospel pri skúmaní procesných podmienok
konania k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 1, 2 O.s.p. a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie,
potom rešpektujúc čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou, nemohol konanie pre tento nedostatok zastaviť,
ale otázku právomoci mal riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec mal prejednať sám. Ak
tak neurobil porušil právo žalobkyne na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom
ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde. Dovolací súd dospel preto k záveru, že odvolací súd
rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastavil konanie pre nedostatok
právomoci, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté
vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
V záujme zachovania zásady rýchlosti konania dovolací súd zrušil aj nezákonné
rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože ide o uznesenie procesného charakteru a ktoré je
nadbytočné. V prípade ak súd nemienil námietke žalovanej vyhovieť, že vec má byť
prejednaná v rozhodcovskom konaní, nevydáva o tom žiadne rozhodnutie, iba bez ďalšieho
pokračuje v konaní.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie súdu prvého súdu ako aj súdu odvolacieho, nezaoberal sa súd ďalšími
námietkami žalobkyne uvedenými v dovolaní.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a takisto súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 243b ods. 1
O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom
rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta
tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. november 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová