UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 2/ B. X., bývajúceho v Z., 3/ V. X., bývajúceho v Z., 4/ I. V., rod. X., bývajúcej v L., 5/ B. X., bývajúcej v Z., 6/ D. O., rod. X., bývajúcej v Z., 7/ V. Q., bývajúcej v Z., 8/ F. Q., bývajúcej v Z., 9/ F. Q., bývajúceho v Z., žalobcovia 2/ až 9/ právne zastúpení JUDr. Jánom Lackom, advokátom, so sídlom v Kanianke, Bojnická cesta 28/5, proti žalovaným 1/ P. P., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, so sídlom v Šali, Jarmočná 2264/3, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/96/2014, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. apríla 2017, sp. zn. 25Co/301/2016, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Stranám sporu náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 26. apríla 2017, č. k. 25Co/301/2016- 360 potvrdil rozsudok Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) z 21. marca 2016 č. k. 5C/96/2014-299 v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ E. X., zomrelému dňa Y. (pozri č. l. 191b súdneho spisu), konanie zastavil rozsudkom (prvý výrok) zo dňa 22. októbra 2014 č. k. 5C/96/2014-194.
2. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalovaný 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolaním, ktoré ale vzal späť podaním zo dňa 20. januára 2020 (pozri č. l. 522 súdneho spisu), doručeným do podateľne súdu prvej inštancie dňa 23. januára 2020, z dôvodu existujúcej judikatúry, ktorá sa od podania dovolania značne zmenila.
3. Podľa § 446 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
4. S poukazom na vyššie citované ustanovenie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon dovolateľa, dovolacie konanie zastavil.
5. Z ustanovenia § 451 ods. 3 veta druhá CSP vyplýva, že dovolací súd v prípade zastavenia dovolacieho konania v zásade nemusí odôvodňovať rozhodnutie o trovách dovolacieho konania, avšak v tomto prípade považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na dôvod späťvzatia dovolania nemožno v danom prípade jednoznačne ustáliť mieru procesného zavinenia niektorej zo strán sporu na zastavení dovolacieho konania, preto dovolací súd (primerane aplikujúc článok 4 základných princípov CSP) rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.