2Cdo/239/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: A-MONT GmbH, organizačná zložka, Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 50 266 748, právne zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., právne zastúpený: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát, so sídlom Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 3.849,94 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/136/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. septembra 2019 č. k. 9C/136/2014-178, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.849,94 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.849,94 eur od 24.05.2012 do 10.07.2012, úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.849,94 eur od 11.07.2012 do 07.05.2013, úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.849,94 eur od 08.05.2013 do 12.11.2013, úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.849,94 eur od 13.11.2013 do 10.06.2014, úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3.849,94 eur od 11.06.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že riadne predvolaný žalovaný vypovedal plnú moc bývalej právnej zástupkyni dňa 17.09.2019 a mal dostatok času, aby túto okolnosť oznámil súdu. Z pojednávania sa neospravedlnil, pričom ospravedlnenie zo strany jeho bývalej právnej zástupkyne (Mgr. Martina Masárová), doručené súdu dňa 23.09.2019, nemožno akceptovať jednak z dôvodu, že už nebola splnomocnená komunikovať so súdom v jeho mene a jednak samotný dôvod (že žalovaný nemal možnosť zabezpečiť si iného právneho zástupcu a súčasne, že zdravotné problémy žalovanému nedovoľujú zúčastniť sa pojednávania) „nemožno vyhodnotiť ako vážne okolnosti odôvodňujúce odročenie pojednávania. Právo nechať sa zastúpiť advokátom sporovej strane nepochybne patrí, avšakpokiaľ strana právneho zástupcu nemá, nie je to dôvod na to, aby súd vo veci nekonal. O termíne pojednávania žalovaný vedel viac ako 5 mesiacov vopred, pričom bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Čo sa týka uvedenia, že žalovaný sa pojednávania nezúčastní, lebo mu to nedovoľujú zdravotné problémy, toto nebolo súdu bližšie špecifikované, ani nebol predložený doklad o práceneschopnosti“. 3. Súd prvej inštancie žalovaného poučil o možnosti podať odvolanie vo veci samej z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Taktiež ho poučil o možnosti podať návrh na jeho zrušenie, ak pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. 4. Rozsudok pre zmeškanie napadol žalovaný včas podaním z 28.10.2019, označeným ako „odvolanie proti rozsudku... v zmysle § 356 písm. b) CSP“ z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Dôvodil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, lebo právnej zástupkyni žiadne vypovedanie plnej moci dňa 17.09.2019 nedal a bol presvedčený, že právna zástupkyňa sa pojednávania zúčastní. O pojednávaní vedel, ale bol presvedčený, že naň pôjde jeho zástupkyňa. Žiadal preto, aby okresný súd rozsudok z omeškania zrušil a v zmysle § 277 CSP opätovne konal vo veci. 5. Podanie uvedené v bode 4. okresný súd posúdil ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP a uznesením zo dňa 16. júla 2020 č. k. 9C/136/2014-203 ho zamietol z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené obe podmienky podľa § 137 CSP. Súčasťou uznesenia je poučenie o opravnom prostriedku, v ktorom okresný súd sporové strany poučil o možnosti podať proti nemu odvolanie a lehote na jeho podanie. Toto uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 21.07.2020 a žalovanému dňa 22.07.2020. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolaním elektronicky dňa 06.08.2020. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č. l. 218 spisu) vyplýva, že odvolanie aj plnomocenstvo na jeho podanie neobsahujú podpis alebo pečať. 7. Súd prvej inštancie dňa 24.09.2020 predložil odvolanie Krajskému súdu v Trnave, ktorý m u však dňom 18.12.2020 vec vrátil bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že elektronické podanie vrátane jeho príloh neobsahuje zaručený elektronický podpis (ďalej aj „ZEP“) splnomocneného právneho zástupcu žalovaného, a keďže nebolo doplnené v lehote 10 dní, na toto odvolanie sa neprihliada (§ 125 ods. 2 CSP). 8. Súd prvej inštancie následne oznámením zo dňa 28.12.2020 (č. l. 243 spisu), doručeným právnemu zástupcovi žalovaného dňa 04.01.2021, žalovanému oznámil, že na odvolanie proti uzneseniu sa vzhľadom na jeho nedoplnenie podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliada. 9. Dňa 23.02.2021 žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, a to elektronicky, bez ZEP. Toto elektronické podanie doplnil písomne v súlade s § 125 ods. 2 CSP včas, dňom 26.02.2021 (pečiatka pošty). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP. 10. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) poukázal na doterajší priebeh konania a obsah jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj na obsah odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Namietol, že uvedené odvolanie podal jeho právny zástupca dňa 06.08.2021 v lehote, elektronicky s autorizáciou podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. a následne na výzvu súdu zaplatil aj poplatok za odvolanie. 11. Postup okresného súdu, ktorý mu v oznámení zo dňa 28.12.2020 na jednej strane oznámil, že odvolanie postúpil krajskému súdu a na strane druhej, že na odvolanie sa neprihliada, lebo neobsahovalo zaručený elektronický podpis, považuje za nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odôvodnil to najmä tým, že rozsudok okresného súdu bol vydaný predčasne a nezákonne, lebo on plnú moc právnej zástupkyni nevypovedal a ona sa napriek tomu ospravedlnila pred pojednávaním, čo okresný súd nevzal do úvahy. Súd nebral do úvahy ani odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 16.07.2020 dôvodiac, že nebol opatrený zaručeným elektronickým podpisom, ale napriek tomuto tvrdeniu žalovaného vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Podľa jeho názoru z oznámenia súdu prvej inštancie (č. l. 243 spisu) vyplýva, že jeho odvolanie proti uzneseniu zo dňa 16.07.2020 nebolo odstúpené odvolaciemu súdu, pretože na nedostatky odvolania by ho mal upozorniť odvolací súd. Vzhľadom na uvedené okolnosti nemôže podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolaciehosúdu, ale len proti rozsudku súdu prvej inštancie. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“, resp. „najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. 13. Právo n a súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, ktorého súčasťou je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 14. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 15. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 16. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 17. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného (tretí diel CSP, § 273 a § 274) je rozhodnutím súdu prvej inštancie, nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Dovolanie podľa § 420 CSP proti rozsudku pre zmeškanie preto nie je prípustné. 19. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP). 20. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania v prípade odmietnutia dovolania nemusí dovolací súd odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 21. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.