2 Cdo 235/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. B., bývajúceho v L., zastúpeného Mgr. P. M., advokátom vo V., proti žalovanej Z. B., bývajúcej vo V., zastúpenej

spoločnosťou   G.,   so   sídlom   v   B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 252/2005, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2012 sp. zn. 5 Co 329/2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2012 sp. zn. 5 Co 329/2011

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. októbra 2011 č.k. 9 C 252/2005-439 určil, že  

do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria hnuteľné veci uvedené pod

položkami 1. až 40. výrokovej časti rozsudku v zostatkovej hodnote spolu 1 912,37 €,

zostatok na bežnom účte vo V. v sume 10,64 € a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.  

V. zapísané na LV č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X.. podlaží, vchod č. X. obytného

domu súp. č. X. na parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 vrátane

spoluvlastníckeho podielu 61/972-ín spolu v hodnote 36 700 €. Súd konanie ohľadne položiek

20., 21., 36., 39., 41. až 45. a 46. pre späťvzatie návrhu zastavil. Bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (účastníkov) vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu

prikázal hnuteľné veci pod položkami 24. a 26. a zostatok na účte vo V., t. j. veci spolu  

v hodnote 256,24 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci pod

položkami 1. až 16., 18., 19., 22., 23., 25., 27. až 35.b), 37., 38. a 40. v hodnote spolu 1

666,77 € a nehnuteľnosť (byt č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972-ín k parc. č. X.  

v kat. úz. V.) spolu v hodnote 36 700 €. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalovanému sumu  

19 055,265 € do 180 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu finančného vyrovnania podielu

na zrušenom a vyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len "BSM"). Každého z účastníkov zaviazal zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok v sume

386,23 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na závery

vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že masu BSM účastníkov

konania tvoria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku spolu v hodnote  

1 912,37 €. Hodnota hnuteľných vecí bola určená znaleckými posudkami, pričom všetky

hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí označených položkami 24. a 26. zostali v užívaní

žalovanej, ktorá aj súhlasila s prikázaním týchto vecí do jej výlučného vlastníctva. Súd

prikázal hnuteľné veci pod položkou č. 24. a 26., ako aj zostatok na účte vo V.   v sume  

10,64 € do výlučného vlastníctva žalobcu. Vyporiadanie BSM sa týkalo všetkých vecí

tvoriacich masu BSM účastníkov konania, pričom pri vyporiadaní bol zohľadnený aj režim

užívania hnuteľných vecí žalobcom, resp. žalovanou v čase po rozvode ich manželstva.

Ohľadne vyporiadania nehnuteľností (byt a spoločné časti a spoločné zariadenia) súd

akceptoval tú skutočnosť, že žalovaná spolu s deťmi byt užíva od rozvodu manželstva, resp.

ešte pred rozvodom a doposiaľ nemá vyriešenú bytovú otázku. S prikázaním bytu do jej

výlučného vlastníctva prestala súhlasiť až po podaní posledného znaleckého posudku v danej

veci ohľadne určenia zostatkovej hodnoty predmetného bytu, ktorý vypracoval znalec J. B..

Súd nevzhliadol dôvod predmetný byt prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov

konania, čo by znamenalo, že by s najväčšou pravdepodobnosťou musel nasledovať ďalší

súdny spor a tým by nedošlo k vyporiadaniu všetkých majetkových hodnôt získaných

účastníkmi tohto konania. Žalovaná nesúhlasila s prikázaním bytu do jej výlučného

vlastníctva, pretože nie je solventná vyplatiť žalobcu. Spolu hodnota aktív účastníkov konania

predstavuje sumu 38 623 €, z čoho pre každého z nich by malo pripadnúť 19 311,505 €  

(38 623,10 : 2). Vzhľadom k tomu, že žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci spolu v hodnote

256,24 €, žalovaná je mu povinná na finančné vyrovnanie jeho podielu zaplatiť sumu  

19 055,26 € (19 311,505 - 256,24) a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku.  

O poplatkovej povinnosti účastníkov konania za vyporiadanie BSM rozhodol súd prvého

stupňa podľa položky č. 6a Sadzobníka súdnych poplatkov, keď každému z účastníkov uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 386,23 € na účet Okresného súdu Nitra do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (38 623 : 100 = 772,46 : 2 = 386,23 €).  

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. júna 2012 sp. zn.  

5 Co 329/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti v ktorej odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ohľadom určenia vecí patriacich do BSM potvrdil s tým, že hodnota

nehnuteľností – bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V., zapísaného v Liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na X.. podlaží vo vchode č. X. bytového domu so súpisným

číslom X. na parc. č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972 na spoločných častiach  

a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku s parc. č. X. - zastavané plochy  

a nádvoria vo výmere X. m2 sa stanovuje sumou 22 950,25 €. V časti týkajúcej sa výroku

o vyporiadaní BSM a prikázaní hnuteľných vecí a nehnuteľností účastníkom konania

napadnutý rozsudok potvrdil. V ostatnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú

zaviazal zaplatiť žalovanému z titulu finančného vyporiadania sumu 12 180,39 € v lehote  

do 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu a žalovanú zaviazal zaplatiť spoločne  

a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 497 € na účet Okresného súdu

Nitra v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej priznal oslobodenie  

od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Odvolací súd dospel v súvislosti s finančným

vyrovnaním z dôvodu, že na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval za zostatkovú hodnotu

predmetného bytu č. 18 ku dňu vyporiadania BSM sumu 22 950,25 € a nie sumu 36 700 €,

ktorú v dôsledku záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom J. B. akceptoval

prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu práve táto suma (22 950,25 €) vyjadruje

aktuálne platnú všeobecnú hodnotu predmetného bytu, ktorá je zvýraznením reálnych cien na

trhu s bytmi v súčasnosti. Všeobecná zostatková hodnota, tak ako ju určil znalec J. B. v rámci

ním podaného znaleckého posudku je cenou príliš vysokou, nezohľadňujúcou celkový pokles cien bytov na trhu v súčasnosti v porovnaní s obdobím cca pred 3 až 5 rokmi. K určeniu

zostatkovej hodnoty predmetného bytu v sume 22 950,25 € odvolací súd došiel tým

spôsobom, že spriemeroval zostatkové hodnoty predmetného bytu uvádzané znalcami   B.  

(36 700 €), D. (19 916,35 €), V. (13 941,45 €) a P. (21 244,41 €) pre potreby tohto konania

(36 700 + 19 916,35 + 13 941,45 + 21 244,41 = 91 802,21 : 4 = 22 950,25 € po zaokrúhlení).

Pokiaľ ide o pridelenie predmetného bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach do výlučného vlastníctva žalovanej, tak odvolací súd poznamenal, že

je to práve žalovaná, ktorá spolu s maloletým dieťaťom, ktoré jej bolo zverené do výchovy,

nemá vyriešenú bytovú otázku, v predmetnom byte stále býva a takmer počas priebehu celého

konania trvala na tom, aby jej byt bol pridelený do výlučného vlastníctva. Svoje stanovisko  

v tomto smere žalovaná účelovo zmenila, až po stanovení zostatkovej hodnoty predmetného

bytu znalcom J. B. na sumu 36 700 €. Prikázanie predmetného bytu do výlučného vlastníctva

žalobcu by bolo v danom prípade nespravodlivé, pretože tento si po rozvode manželstva na

vlastné finančné náklady vyriešil svoju bytovú situáciu, pričom v uvedenom byte sa už dlhšiu

dobu vôbec nezdržiava. Po čiastočnej korektúre zostatkovej hodnoty bytu č. 18 vrátane

podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu   súp. č. X. v kat. úz.   V. predstavuje hodnota masy BSM účastníkov konania spolu sumu 24 873,26 € (1 912,37 +

10,64 + 22 950,25), z čoho na každého z účastníka pri zachovaní rovnosti podielov pripadá

suma 12 436,63 € (24 873,26 : 2). Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovi boli prikázané

hnuteľné veci spolu v hodnote 256,24 €, uvedenú sumu je potrebné odpočítať od sumy  

12 436,63 € ako ideálneho podielu z titulu vyporiadania BSM. Rozdiel medzi týmito sumami

po zaokrúhlení (12 436,76 – 256,24) predstavuje potom sumu 12 180,39 €, ktorú je povinná  

z titulu finančného vyrovnania zaplatiť žalovaná žalobcovi, pretože práve o túto sumu dostala

žalobkyňa viac oproti jej ideálnemu podielu (22 950,25 + 1 666,77 – 12 436,63 =  

12 180,39 €). Čo sa týka sumy vyrubeného súdneho poplatku za samotné vyporiadanie BSM

účastníkov tohto konania, odvolací súd vzhľadom na čas podania tohto návrhu (november

2005) ako aj s poukazom na vtedy platnú položku č. 6b Sadzobníka súdnych poplatkov

vyrubil obidvom účastníkom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok  

v sume 497 € na účet Okresného súdu Nitra v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Výška vyrubeného súdneho poplatku 497 € predstavuje 2 % z celkovej hodnoty

masy BSM účastníkov tohto konania, t. j. zo sumy 24 873,26 €. Odvolací súd na základe

žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov   s poukazom na ustanovenie § 138 ods. l O.s.p. pri akceptovaní jej zárobkových pomerov, ako aj s prihliadnutím na majetkovú

hodnotu, ktorú táto získala vyporiadaním BSM, priznal žalovanej 50 % oslobodenie od

poplatkovej povinnosti v tomto konaní. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p.

odvolací súd v tomto konaní o trovách konania nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd

prvého stupňa vo svojom samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním z dôvodu podľa  

§ 241 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v časti, v ktorej bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej, t. j. v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ohľadom určenia vecí patriacich do BSM potvrdil s tým, že hodnota nehnuteľností –

bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V.; zapísaného v Liste vlastníctva č. X. ako byt

č. X. na X.. podlaží vo vchode č. X. bytového domu so súpisným číslom X. na parc.  

č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu a k pozemku s parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria  

vo výmere X. m2 sa stanovuje sumou 22 950,25 € (teda rozsudok súdu prvého stupňa v danej

časti nie potvrdil, ale ho zmenil), ako aj v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu finančného vysporiadania sumu 12 180,39 € v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku, a žiadal, aby dovolací súd

na základe ustanovenia § 243b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok odvolacieho

súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdí. V dovolaní

uviedol, že argumentácia a právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadom stanovenia

ceny spornej nehnuteľnosti (bytu č. X.) je zásadne nesprávne a nespravodlivé.

Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie v celom rozsahu zamietol

a zároveň žalobcu zaviazal na zaplatenie trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), pristúpil najskôr k posúdeniu otázky, či je žalobcom podané dovolanie

procesne prípustné (§ 236 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili

oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti

účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné

formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok

označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo

odlišne.

Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá  

z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok

rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej bol jednotným rozhodnutím  

o vyporiadaní BSM (viď § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ako celok ho treba považovať  

za zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.

Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích

návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p.  

Pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy

dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.; R 1/1975).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,  

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal a tieto ani najavo v dovolacom konaní nevyšli.

I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov

(medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu-ktorému účastníkovi konania a o tom,  

či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie

hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov

konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním

rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho

výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom

odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci

samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy

preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky  

vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto

rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo

zrušiť (§ 221 O.s.p.).

Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého

stupňa o vyporiadaní BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže niektorý výrok prvostupňového rozsudku

potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.)

nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia

o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého

rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov  

z právneho vzťahu BSM a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych

vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku

znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva  

toho-ktorého účastníka, a tiež určiť, či a aké plnenie má jeden z účastníkov poskytnúť

druhému účastníkovi na ich úplné vyrovnanie.

V danom prípade ale výroková časť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej

týmto zásadám nezodpovedá.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie  

(§ 220 O.s.p.).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

(§ 213 ods. 3 O.s.p.).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade  

je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého   dospeje   k   skutkovému   stavu,   odlišnému   od   skutkového   stavu   zisteného

prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa  

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný poklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely

uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným

skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť

vykonať.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď  

vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,

na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Žalobca sa na súde prvého stupňa domáhal vyporiadania BSM. Súd prvého stupňa sa

okrem iného zaoberal otázkou určenia výšky zostatkovej hodnoty bytu č. 18 vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach v katastrálnom území V. ku

dňu vyporiadania BSM. Súd prvého stupňa pri učení hodnoty predmetného bytu vychádzal zo

záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom J. B. 24. júla 2011 (posledný

vyhotovený) a hodnotu bytu stanovil na 36 700 €. V porovnaní s uvedeným odvolací súd

považoval za aktuálne platnú všeobecnú hodnotu predmetného bytu sumu 22 950,25 €.

Odvolací súd dôvodil, že všeobecná zostatková hodnota, tak ako ju určil znalec J. B. v rámci

ním podaného znaleckého posudku je cenou príliš vysokou, nezohľadňujúcou celkový pokles

cien bytov na trhu v súčasnosti v porovnaní s obdobím cca pred 3 až 5 rokmi. K určeniu

zostatkovej hodnoty predmetného bytu v sume 22 950,25 € odvolací súd dospel tým

spôsobom, že spriemeroval zostatkové hodnoty predmetného bytu uvádzané znalcami B.   (36 700 €), D. (19 916,35 €), V. (13 941,45 €) a P. (21 244,41 €) pre potreby tohto konania

(36 700 + 19 916,35 + 13 941,45 + 21 244,41 = 91 802,21 : 4 = 22 950,25 € po zaokrúhlení).

K takémuto odlišnému záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia

vykonaných dôkazov.

Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 20. júna 2012 (č. l. 477)

svedčí o tom, že odvolací súd v skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. Doplnením

dokazovania alebo jeho zopakovaním, nie je totiž podanie správy o doterajšom priebehu

konania povereným členom senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom

pojednávaní.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové

zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenia odvolacieho súdu dospel

dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na tieto procesné vady konania zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, že napadnuté rozhodnutie spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poznamenáva, že výrok rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú

(odporkyňu) zaviazal zaplatiť žalovanému (odporcovi) z titulu finančného vyporiadania sumu

12 180,39 € v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku je nevykonateľný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014  

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová