2 Cdo 235/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. B., bývajúceho v L., zastúpeného Mgr. P. M., advokátom vo V., proti žalovanej Z. B., bývajúcej vo V., zastúpenej
spoločnosťou G., so sídlom v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 252/2005, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2012 sp. zn. 5 Co 329/2011, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2012 sp. zn. 5 Co 329/2011
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. októbra 2011 č.k. 9 C 252/2005-439 určil, že
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria hnuteľné veci uvedené pod
položkami 1. až 40. výrokovej časti rozsudku v zostatkovej hodnote spolu 1 912,37 €,
zostatok na bežnom účte vo V. v sume 10,64 € a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.
V. zapísané na LV č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X.. podlaží, vchod č. X. obytného
domu súp. č. X. na parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 vrátane
spoluvlastníckeho podielu 61/972-ín spolu v hodnote 36 700 €. Súd konanie ohľadne položiek
20., 21., 36., 39., 41. až 45. a 46. pre späťvzatie návrhu zastavil. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (účastníkov) vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu
prikázal hnuteľné veci pod položkami 24. a 26. a zostatok na účte vo V., t. j. veci spolu
v hodnote 256,24 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci pod
položkami 1. až 16., 18., 19., 22., 23., 25., 27. až 35.b), 37., 38. a 40. v hodnote spolu 1
666,77 € a nehnuteľnosť (byt č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972-ín k parc. č. X.
v kat. úz. V.) spolu v hodnote 36 700 €. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalovanému sumu
19 055,265 € do 180 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu finančného vyrovnania podielu
na zrušenom a vyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len "BSM"). Každého z účastníkov zaviazal zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok v sume
386,23 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na závery
vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že masu BSM účastníkov
konania tvoria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku spolu v hodnote
1 912,37 €. Hodnota hnuteľných vecí bola určená znaleckými posudkami, pričom všetky
hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí označených položkami 24. a 26. zostali v užívaní
žalovanej, ktorá aj súhlasila s prikázaním týchto vecí do jej výlučného vlastníctva. Súd
prikázal hnuteľné veci pod položkou č. 24. a 26., ako aj zostatok na účte vo V. v sume
10,64 € do výlučného vlastníctva žalobcu. Vyporiadanie BSM sa týkalo všetkých vecí
tvoriacich masu BSM účastníkov konania, pričom pri vyporiadaní bol zohľadnený aj režim
užívania hnuteľných vecí žalobcom, resp. žalovanou v čase po rozvode ich manželstva.
Ohľadne vyporiadania nehnuteľností (byt a spoločné časti a spoločné zariadenia) súd
akceptoval tú skutočnosť, že žalovaná spolu s deťmi byt užíva od rozvodu manželstva, resp.
ešte pred rozvodom a doposiaľ nemá vyriešenú bytovú otázku. S prikázaním bytu do jej
výlučného vlastníctva prestala súhlasiť až po podaní posledného znaleckého posudku v danej
veci ohľadne určenia zostatkovej hodnoty predmetného bytu, ktorý vypracoval znalec J. B..
Súd nevzhliadol dôvod predmetný byt prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, čo by znamenalo, že by s najväčšou pravdepodobnosťou musel nasledovať ďalší
súdny spor a tým by nedošlo k vyporiadaniu všetkých majetkových hodnôt získaných
účastníkmi tohto konania. Žalovaná nesúhlasila s prikázaním bytu do jej výlučného
vlastníctva, pretože nie je solventná vyplatiť žalobcu. Spolu hodnota aktív účastníkov konania
predstavuje sumu 38 623 €, z čoho pre každého z nich by malo pripadnúť 19 311,505 €
(38 623,10 : 2). Vzhľadom k tomu, že žalobcovi boli prikázané hnuteľné veci spolu v hodnote
256,24 €, žalovaná je mu povinná na finančné vyrovnanie jeho podielu zaplatiť sumu
19 055,26 € (19 311,505 - 256,24) a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku.
O poplatkovej povinnosti účastníkov konania za vyporiadanie BSM rozhodol súd prvého
stupňa podľa položky č. 6a Sadzobníka súdnych poplatkov, keď každému z účastníkov uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 386,23 € na účet Okresného súdu Nitra do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (38 623 : 100 = 772,46 : 2 = 386,23 €).
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. júna 2012 sp. zn.
5 Co 329/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti v ktorej odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ohľadom určenia vecí patriacich do BSM potvrdil s tým, že hodnota
nehnuteľností – bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V., zapísaného v Liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na X.. podlaží vo vchode č. X. bytového domu so súpisným
číslom X. na parc. č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku s parc. č. X. - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere X. m2 sa stanovuje sumou 22 950,25 €. V časti týkajúcej sa výroku
o vyporiadaní BSM a prikázaní hnuteľných vecí a nehnuteľností účastníkom konania
napadnutý rozsudok potvrdil. V ostatnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalovanému z titulu finančného vyporiadania sumu 12 180,39 € v lehote
do 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu a žalovanú zaviazal zaplatiť spoločne
a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 497 € na účet Okresného súdu
Nitra v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Odvolací súd dospel v súvislosti s finančným
vyrovnaním z dôvodu, že na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval za zostatkovú hodnotu
predmetného bytu č. 18 ku dňu vyporiadania BSM sumu 22 950,25 € a nie sumu 36 700 €,
ktorú v dôsledku záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom J. B. akceptoval
prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu práve táto suma (22 950,25 €) vyjadruje
aktuálne platnú všeobecnú hodnotu predmetného bytu, ktorá je zvýraznením reálnych cien na
trhu s bytmi v súčasnosti. Všeobecná zostatková hodnota, tak ako ju určil znalec J. B. v rámci
ním podaného znaleckého posudku je cenou príliš vysokou, nezohľadňujúcou celkový pokles cien bytov na trhu v súčasnosti v porovnaní s obdobím cca pred 3 až 5 rokmi. K určeniu
zostatkovej hodnoty predmetného bytu v sume 22 950,25 € odvolací súd došiel tým
spôsobom, že spriemeroval zostatkové hodnoty predmetného bytu uvádzané znalcami B.
(36 700 €), D. (19 916,35 €), V. (13 941,45 €) a P. (21 244,41 €) pre potreby tohto konania
(36 700 + 19 916,35 + 13 941,45 + 21 244,41 = 91 802,21 : 4 = 22 950,25 € po zaokrúhlení).
Pokiaľ ide o pridelenie predmetného bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach do výlučného vlastníctva žalovanej, tak odvolací súd poznamenal, že
je to práve žalovaná, ktorá spolu s maloletým dieťaťom, ktoré jej bolo zverené do výchovy,
nemá vyriešenú bytovú otázku, v predmetnom byte stále býva a takmer počas priebehu celého
konania trvala na tom, aby jej byt bol pridelený do výlučného vlastníctva. Svoje stanovisko
v tomto smere žalovaná účelovo zmenila, až po stanovení zostatkovej hodnoty predmetného
bytu znalcom J. B. na sumu 36 700 €. Prikázanie predmetného bytu do výlučného vlastníctva
žalobcu by bolo v danom prípade nespravodlivé, pretože tento si po rozvode manželstva na
vlastné finančné náklady vyriešil svoju bytovú situáciu, pričom v uvedenom byte sa už dlhšiu
dobu vôbec nezdržiava. Po čiastočnej korektúre zostatkovej hodnoty bytu č. 18 vrátane
podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu súp. č. X. v kat. úz. V. predstavuje hodnota masy BSM účastníkov konania spolu sumu 24 873,26 € (1 912,37 +
10,64 + 22 950,25), z čoho na každého z účastníka pri zachovaní rovnosti podielov pripadá
suma 12 436,63 € (24 873,26 : 2). Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobcovi boli prikázané
hnuteľné veci spolu v hodnote 256,24 €, uvedenú sumu je potrebné odpočítať od sumy
12 436,63 € ako ideálneho podielu z titulu vyporiadania BSM. Rozdiel medzi týmito sumami
po zaokrúhlení (12 436,76 – 256,24) predstavuje potom sumu 12 180,39 €, ktorú je povinná
z titulu finančného vyrovnania zaplatiť žalovaná žalobcovi, pretože práve o túto sumu dostala
žalobkyňa viac oproti jej ideálnemu podielu (22 950,25 + 1 666,77 – 12 436,63 =
12 180,39 €). Čo sa týka sumy vyrubeného súdneho poplatku za samotné vyporiadanie BSM
účastníkov tohto konania, odvolací súd vzhľadom na čas podania tohto návrhu (november
2005) ako aj s poukazom na vtedy platnú položku č. 6b Sadzobníka súdnych poplatkov
vyrubil obidvom účastníkom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok
v sume 497 € na účet Okresného súdu Nitra v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Výška vyrubeného súdneho poplatku 497 € predstavuje 2 % z celkovej hodnoty
masy BSM účastníkov tohto konania, t. j. zo sumy 24 873,26 €. Odvolací súd na základe
žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie § 138 ods. l O.s.p. pri akceptovaní jej zárobkových pomerov, ako aj s prihliadnutím na majetkovú
hodnotu, ktorú táto získala vyporiadaním BSM, priznal žalovanej 50 % oslobodenie od
poplatkovej povinnosti v tomto konaní. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p.
odvolací súd v tomto konaní o trovách konania nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd
prvého stupňa vo svojom samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním z dôvodu podľa
§ 241 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v časti, v ktorej bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej, t. j. v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ohľadom určenia vecí patriacich do BSM potvrdil s tým, že hodnota nehnuteľností –
bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V.; zapísaného v Liste vlastníctva č. X. ako byt
č. X. na X.. podlaží vo vchode č. X. bytového domu so súpisným číslom X. na parc.
č. X. vrátane spoluvlastníckeho podielu 61/972 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a k pozemku s parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere X. m2 sa stanovuje sumou 22 950,25 € (teda rozsudok súdu prvého stupňa v danej
časti nie potvrdil, ale ho zmenil), ako aj v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu finančného vysporiadania sumu 12 180,39 € v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku, a žiadal, aby dovolací súd
na základe ustanovenia § 243b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok odvolacieho
súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdí. V dovolaní
uviedol, že argumentácia a právne posúdenie veci odvolacím súdom ohľadom stanovenia
ceny spornej nehnuteľnosti (bytu č. X.) je zásadne nesprávne a nespravodlivé.
Žalovaná navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie v celom rozsahu zamietol
a zároveň žalobcu zaviazal na zaplatenie trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), pristúpil najskôr k posúdeniu otázky, či je žalobcom podané dovolanie
procesne prípustné (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili
oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti
účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné
formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok
označil), ale obsahové hľadisko – vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov sú určené (deklarované) rovnako alebo
odlišne.
Výroková časť napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa vnútorne člení a skladá
z viacerých oddelených častí, z ktorých niektoré vyznievajú tak, že ide o potvrdzujúci výrok
rozsudku, napriek tomu ale celý výrok vo veci samej bol jednotným rozhodnutím
o vyporiadaní BSM (viď § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a ako celok ho treba považovať
za zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích
návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p.
Pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy
dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.; R 1/1975).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal a tieto ani najavo v dovolacom konaní nevyšli.
I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov
(medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu-ktorému účastníkovi konania a o tom,
či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie
hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov
konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním
rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho
výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom
odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci
samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy
preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky
vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto
rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo
zrušiť (§ 221 O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého
stupňa o vyporiadaní BSM pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže niektorý výrok prvostupňového rozsudku
potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.)
nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa ako celok. Z povahy rozhodnutia
o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého
rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov
z právneho vzťahu BSM a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych
vzťahov. To medziiným znamená, že odvolací súd musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku
znovu uviesť konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva
toho-ktorého účastníka, a tiež určiť, či a aké plnenie má jeden z účastníkov poskytnúť
druhému účastníkovi na ich úplné vyrovnanie.
V danom prípade ale výroková časť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej
týmto zásadám nezodpovedá.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie
(§ 220 O.s.p.).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
(§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade
je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného
prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný poklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely
uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným
skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom
prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť
vykonať.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď
vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,
na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Žalobca sa na súde prvého stupňa domáhal vyporiadania BSM. Súd prvého stupňa sa
okrem iného zaoberal otázkou určenia výšky zostatkovej hodnoty bytu č. 18 vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach v katastrálnom území V. ku
dňu vyporiadania BSM. Súd prvého stupňa pri učení hodnoty predmetného bytu vychádzal zo
záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom J. B. 24. júla 2011 (posledný
vyhotovený) a hodnotu bytu stanovil na 36 700 €. V porovnaní s uvedeným odvolací súd
považoval za aktuálne platnú všeobecnú hodnotu predmetného bytu sumu 22 950,25 €.
Odvolací súd dôvodil, že všeobecná zostatková hodnota, tak ako ju určil znalec J. B. v rámci
ním podaného znaleckého posudku je cenou príliš vysokou, nezohľadňujúcou celkový pokles
cien bytov na trhu v súčasnosti v porovnaní s obdobím cca pred 3 až 5 rokmi. K určeniu
zostatkovej hodnoty predmetného bytu v sume 22 950,25 € odvolací súd dospel tým
spôsobom, že spriemeroval zostatkové hodnoty predmetného bytu uvádzané znalcami B. (36 700 €), D. (19 916,35 €), V. (13 941,45 €) a P. (21 244,41 €) pre potreby tohto konania
(36 700 + 19 916,35 + 13 941,45 + 21 244,41 = 91 802,21 : 4 = 22 950,25 € po zaokrúhlení).
K takémuto odlišnému záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia
vykonaných dôkazov.
Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z 20. júna 2012 (č. l. 477)
svedčí o tom, že odvolací súd v skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. Doplnením
dokazovania alebo jeho zopakovaním, nie je totiž podanie správy o doterajšom priebehu
konania povereným členom senátu ani vyjadrenie účastníkov konania k veci na odvolacom
pojednávaní.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie
dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné
a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu
konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.
So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenia odvolacieho súdu dospel
dovolací súd k záveru, že v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na tieto procesné vady konania zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími
námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poznamenáva, že výrok rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú
(odporkyňu) zaviazal zaplatiť žalovanému (odporcovi) z titulu finančného vyporiadania sumu
12 180,39 € v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku je nevykonateľný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová