2 Cdo 232/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Mgr. Z. M., bývajúca v B., zastúpená JUDr. D. Š., advokátkou v B., proti žalovanému : B. s.r.o., so

sídlom B., zastúpený JUDr. T. Č., advokátkou v B., o nahradenie prejavu vôle žalovaného

s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp.zn. 13 C 161/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 27. apríla 2010 sp.zn. 14 Co 85/2010

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy dovolacieho konania v sume 74,61 €

do rúk alebo na účet JUDr. T. Č. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica z 11. januára 2010 č.k. 13 C 161/2009-108, ktorým bola žaloba

o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva

bytu vedeného na Správe katastra B. na LV č. X. katastrálne územie B., byt č. X. na X.

poschodí vo vchode č. X. obytného domu súp. č. X., postaveného na parcele č. KN C X. na H.

a   podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. X.,

zamietnutá s odôvodnením, že žalovaný prevádzanú nehnuteľnosť nadobudol za trhovú cenu

stanovenú dohodou a preto daný prevod spĺňa podmienky nadobudnutia vlastníctva

uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 písm.a/ zákona č. 182/1993 Z.z. Ak žalovaný uvedenú

nehnuteľnosť podstatným spôsobom zhodnotil investovaním svojich finančných prostriedkov,

na zistenie ceny bytu je potrebné aplikovať ustanovenie § 18 ods. 5 citovaného zákona.

Pretože žalovaný nenadobudol vlastníctvo k stavbe, ako k bytovému domu pred 2.6.1998  

(§ 29a ods. 3 zákona) a ani ho nenadobudol prevodom od štátneho podniku, štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie (§ 29 ods. 6 zákona),

nevznikla mu povinnosť predať byt nájomkyni, t.j. žalobkyni na jej žiadosť a k tomu za cenu

podľa ustanovenia § 18 zákona. Žalobkyňa bola zároveň zaviazaná zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. s odôvodnením, že konaním

súdov jej bola odňatá možnosť pred súdom konať, čo vidí nielen v tom, že neboli vykonané

dôkazy, ktoré žiadala vykonať ale aj v tom, že došlo k nesprávnej aplikácii práva a zákona  

na tento súdený prípad, teda že súd zákonné predkupné právo žalobkyne vylúčil z pôsobnosti

zákona č. 182/1993 Z.z. a takýmto spôsobom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom  

vo veci zákonného predkupného práva. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu

ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti

rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu vo výrokovej časti, v ktorej bola žalobkyňa

zaviazaná k náhrade trov konania.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý   zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím   na   ustanovenie   §   242   ods.   1   veta   druhá   O.s.p.,   ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy, na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou  

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

O.s.p.).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania

nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napr.  

R 37/1993). Žalobkyni ako účastníčke konania nebola preto procesným postupom nižších

súdov v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený druhý dôvod prípustnosti aj opodstatnenosti dovolania – nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšieho stupňa, k tejto vade konania

môže dovolací súd prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého

sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho

súdu; nejde ale o postup, ktorým by bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyni nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,

ktorú poskytol žalovanému vypracovaním vyjadrenia z 22. septembra 2010 k dovolaniu

žalobkyne (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/

tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto

vyhlášky, t.j. 7,21 €) a DPH (§ 18 ods. 3 hore citovanej vyhlášky) vo výške 11,91 €,

predstavuje spolu 74,61 €. Dovolací súd nepriznal žalovanému odmenu advokáta za právnu

službu prevzatie a príprava, vrátane prvej porady s klientom z dôvodu, že JUDr. T. Č.

zastupovala žalovaného v predmetnom konaní pred súdmi nižších stupňov.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová