2 Cdo 232/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Mgr. Z. M., bývajúca v B., zastúpená JUDr. D. Š., advokátkou v B., proti žalovanému : B. s.r.o., so
sídlom B., zastúpený JUDr. T. Č., advokátkou v B., o nahradenie prejavu vôle žalovaného
s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 13 C 161/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 27. apríla 2010 sp.zn. 14 Co 85/2010
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy dovolacieho konania v sume 74,61 €
do rúk alebo na účet JUDr. T. Č. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica z 11. januára 2010 č.k. 13 C 161/2009-108, ktorým bola žaloba
o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu vedeného na Správe katastra B. na LV č. X. katastrálne územie B., byt č. X. na X.
poschodí vo vchode č. X. obytného domu súp. č. X., postaveného na parcele č. KN C X. na H.
a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. X.,
zamietnutá s odôvodnením, že žalovaný prevádzanú nehnuteľnosť nadobudol za trhovú cenu
stanovenú dohodou a preto daný prevod spĺňa podmienky nadobudnutia vlastníctva
uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 písm.a/ zákona č. 182/1993 Z.z. Ak žalovaný uvedenú
nehnuteľnosť podstatným spôsobom zhodnotil investovaním svojich finančných prostriedkov,
na zistenie ceny bytu je potrebné aplikovať ustanovenie § 18 ods. 5 citovaného zákona.
Pretože žalovaný nenadobudol vlastníctvo k stavbe, ako k bytovému domu pred 2.6.1998
(§ 29a ods. 3 zákona) a ani ho nenadobudol prevodom od štátneho podniku, štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie (§ 29 ods. 6 zákona),
nevznikla mu povinnosť predať byt nájomkyni, t.j. žalobkyni na jej žiadosť a k tomu za cenu
podľa ustanovenia § 18 zákona. Žalobkyňa bola zároveň zaviazaná zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. s odôvodnením, že konaním
súdov jej bola odňatá možnosť pred súdom konať, čo vidí nielen v tom, že neboli vykonané
dôkazy, ktoré žiadala vykonať ale aj v tom, že došlo k nesprávnej aplikácii práva a zákona
na tento súdený prípad, teda že súd zákonné predkupné právo žalobkyne vylúčil z pôsobnosti
zákona č. 182/1993 Z.z. a takýmto spôsobom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom
vo veci zákonného predkupného práva. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu
ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu vo výrokovej časti, v ktorej bola žalobkyňa
zaviazaná k náhrade trov konania.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo
ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy, na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania
nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napr.
R 37/1993). Žalobkyni ako účastníčke konania nebola preto procesným postupom nižších
súdov v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený druhý dôvod prípustnosti aj opodstatnenosti dovolania – nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižšieho stupňa, k tejto vade konania
môže dovolací súd prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého
sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho
súdu; nejde ale o postup, ktorým by bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyni nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu,
ktorú poskytol žalovanému vypracovaním vyjadrenia z 22. septembra 2010 k dovolaniu
žalobkyne (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm.a/
tejto vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto
vyhlášky, t.j. 7,21 €) a DPH (§ 18 ods. 3 hore citovanej vyhlášky) vo výške 11,91 €,
predstavuje spolu 74,61 €. Dovolací súd nepriznal žalovanému odmenu advokáta za právnu
službu prevzatie a príprava, vrátane prvej porady s klientom z dôvodu, že JUDr. T. Č.
zastupovala žalovaného v predmetnom konaní pred súdmi nižších stupňov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová