Najvyšší súd
2 Cdo 231/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. K., bývajúceho v L., zastúpeného Doc. A. Š., so sídlom v B., proti odporkyni A. K.,
zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom v T., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 10 C 4/2012,
o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. októbra 2012
sp. zn. 10 NcC 13/2012, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 18. októbra 2012 sp. zn. 10 NcC 13/2012
nevyhovel návrhu odporkyne na prikázanie veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10 C 4/2012 Okresnému súdu Trnava. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade
dôvody uvedené v návrhu odporkyne nevykazujú charakter takej výnimočnosti ako
predpokladá ustanovenie § 12 ods. 2 O.s.p., kedy možno vec prikázať inému súdu toho
istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie
spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať (v danom
prípade je spoločne nadriadeným súdom Krajský súd v Trnave). Odporkyňa odôvodnila
vhodnosť delegácie veci obtiažnosťou dopravy na príslušný súd, starostlivosťou
o maloleté deti, časovou náročnosťou. Bydlisko navrhovateľa ako aj nehnuteľnosť, ktorá sa má v konaní majetkovo vyporiadať sú v obvode Okresného súdu Piešťany.
Navrhovateľ s návrhom na delegáciu veci nesúhlasil, pretože odporkyňa býva v spoločnej
domácnosti so svojím priateľom a 20 ročnou dcérou, ktorí jej môžu maloleté deti
povarovať.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala odporkyňa dovolanie. Žiadala, aby
dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu. Vyslovila presvedčenie, že
z hľadiska komplexného posúdenia predmetu konania a pomerov účastníkov na obidvoch
procesných stranách má na to objektívny dôvod, a to starostlivosť o maloleté dieťa.
Poukázala na to, že jej prípad je výnimočný.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie je dôvod vyhovieť
odporkyni, ktorá sa iba snaží predlžovať konanie. Považuje rozhodnutie krajského súdu
za správne a navrhuje ho potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých
môže konať v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba
dovolacie konanie zastaviť.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky
konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu
a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho
súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho
práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je
nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je
príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná
príslušnosť na prejednanie (i rozhodnutie) určitej veci predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania.
Ustanovenie § 103 O.s.p. ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania
prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Ak v konaní vyjde najavo taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom
prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Občianske súdne konanie je dvojinštančné.
Riadny opravný prostriedok môže byť uplatnený len u jediného súdu vyššieho stupňa.
Funkčná príslušnosť súdov v druhom stupni súdneho konania je upravená tak, že
o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú krajské súdy (§ 10 ods. 1
O.s.p.) a o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (v konaniach uvedených v § 9 ods. 2 O.s.p.) rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky
(§ 10 ods. 2 O.s.p.). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo najvyššieho súdu nie sú preto
spôsobilými predmetmi dovolania.
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý by
rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom
v inštančnom postupe. Funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
určuje len na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ďalej na rozhodovanie o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 2 O.s.p.), na rozhodovanie o mimoriadnych
dovolaniach proti rozhodnutiam súdov (§ 10a ods. 3 O.s.p.) a napokon na rozhodovanie
o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O.s.p.).
O žiadny z vyššie uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Dovolanie
(resp. opravný prostriedok) odporkyne smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Trnave rozhodol o nevyhovení návrhu odporkyne na prikázanie veci Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 10 C 4/2012 Okresnému súdu Trnava. Krajský súd tu teda nerozhodol
ako súd, ktorého rozhodnutie by bolo spôsobilé tvoriť predmet ďalšieho dovolacieho
konania, ani odvolacieho konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, že na prejednanie dovolania podaného
odporkyňou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky chýba funkčná príslušnosť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok
konania, pre ktorú bolo treba dovolacie konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 v spojení
s § 243c O.s.p.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď konanie bolo
zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová