2 Cdo 229/2014

 

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   senátu   JUDr. Viery Petríkovej a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej

veci žalobkyne : A. M., bývajúca v B., zastúpenej JUDr. Jarmilou Špačkovou, advokátkou so

sídlom v Šamoríne, Veterná 43, proti žalovanej : NN Životná poisťovňa, a.s., so sídlom  

v Bratislave, Trnavská cesta 50/B, zastúpenej CLS   Čavojský   &   Partners,   s.r.o.,

advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Zochova 6-8, o zaplatenie 18 216,46 €

s   príslušenstvom,   vedenej   na   Okresnom   súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 102/2000,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2013 sp. zn.

4 Co 545/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 413,88 € na účet spoločnosti CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný   súd   Bratislava   I   rozsudkom   (prvým   v   poradí)   z   26.   júna   2003  

č. k. 9 C 102/2000-33 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej

zaplatenia 548 789 Sk titulom poistného plnenia v zmysle zmeny poistnej zmluvy  

z 11. októbra 1999. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že 26. októbra 1998 uzavrela žalovaná spolu s J. B.

poistnú zmluvu so žalovanou č. X. a po poistnej udalosti – smrti J. B. bolo poistné vyplatené

oprávneným osobám – žalobkyni 50 % (manželka J. B.) a A.. B. 50 % (otec nebohého). Žalobkyňa v konaní tvrdila, že 11. októbra 1999 došlo k zmene/zmenám poistnej zmluvy,

medzi inými aj k zmene oprávnenej osoby na žalobkyňu v rozsahu 100 %. Z dôvodu absencie

listiny, ktorá by túto zmenu preukazovala (napriek výpovediam svedkov – M. F., D. M.), súd

návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2004 sp. zn. 8 Co 255/2003 rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že strata

takejto listiny, ktorá bola platne uzavretá a teda spĺňala popri písomnej forme aj ostatné

náležitosti, pričom jej obsah bolo možné na základe vykonaného dokazovania dostatočne

presne ustáliť, rovnako ako aj skutočnosť, že bola doručená žalovanej, nemôže predsa brániť

tomu, aby súd žalobe postavenej na jej základe vyhovel.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom (druhým v poradí) z 20. decembra 2005  

č. k. 9 C 102/2000-59 v súlade s právnym názorom krajského súdu žalobe vyhovel  

a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 548 789 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania  

od 23.2.2000 do zaplatenia a trovy konania 167 446,50 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 24. januára 2008 sp. zn. 8 Co 231/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že súd prvého stupňa neuviedol, ako hodnotil výpovede svedkov a okolnosti, ktoré môžu

mať vplyv na ich vierohodnosť. Považoval za potrebné dokazovanie doplniť a dôkazy náležite

vyhodnotiť (§ 132 O.s.p.).

Okresný   súd   Bratislava   I   rozsudkom   (tretím   v   poradí)   z   19.   februára   2009  

č. k. 9 C 102/2000-109 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 18 216,46 € so 17,6 %

úrokom z omeškania od 23.2.2000 do zaplatenia a trovy konania 2 121,40 €, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd konanie zastavil

(§ 96 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmena poistnej zmluvy bola vyhotovená

len   v   jednom   exemplári,   ktorý   vypracoval   zástupca   žalovanej   p.   M.   F.   (aj za

prítomnosti D. M.), ktorý ju doručil na ústredie žalovanej. Ako vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí uzavrel, že strata listiny o zmene poistnej zmluvy, ktorá bola riadne uzavretá

a podľa výpovedí svedkov spĺňala popri písomnej forme aj ostatné náležitosti, pričom jej

obsah bolo možné na základe výpovedí svedkov dostatočne ustáliť, nebráni tomu, aby súd

takejto žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. júna 2010 sp. zn. 4 Co 392/2009 rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220

O.s.p.). V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). V rozhodnutí okrem iného uviedol, že

písomné oznámenie o zmene oprávnenej osoby sa v poistnom spise nenachádza. Oznámenie

nebolo žalovanej doručené, preto nemôže byť účinné. Toto nevylučujú ani výpovede svedkov,

ktorí sa vyjadrovali len k spísaniu listiny, pričom doručenie nebolo ničím preukázané. Svedok

M. F. zodpovedal za doručenie tejto listiny a z tohto hľadiska jeho výpoveď nie je

vierohodná. Dôležitá je aj skutočnosť, že žalovaná sa plneniu nebránila. Proti tomuto

rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z   31. októbra 2011 sp. zn.  

2 Cdo 129/2011 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolací

súd dospel k záveru, že odvolací súd vyvodil z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery bez toho, aby vo veci zopakoval

alebo doplnil dokazovanie. S poukazom na to, že meritórne rozhodol bez zadováženia si

rovnocenného zákonného procesného podkladu pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle  

§ 132 O.s.p., vyhodnotil jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery za zatiaľ

predčasné.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. novembra 2013 sp. zn. 4 Co 545/2011

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak,

že návrh žalobkyne zamietol. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci zopakovania dokazovania, mal odvolací súd

z predloženého poistného spisu za preukázané, že tento obsahuje zmenu poistného plnenia  

zo sumy 1 000 000 Sk na 1 500 000 Sk, zmenu poistného o 1 000 Sk na 5 000 Sk

a odmietnutie ponúknutého zvýšenia poistného v súvislosti s infláciou, ktoré mal vykonať  

J. B. na stretnutí 11. októbra 1999, avšak písomné oznámenie o zmene oprávnenej osoby sa

v ňom nenachádza. Poznamenal, že keďže písomné oznámenie o zmene oprávnenej osoby na

žalobkyňu v rozsahu 100 % nebolo poistiteľovi doručené, nemôže byť ani účinné. Tento záver

nevylučujú ani výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrovali len k spísaniu listiny k tejto zmene,

pričom doručenie zmeny oprávnenej osoby a účinnosť takejto zmeny nebola ničím

preukázaná. Svedok M. F. zodpovedal za doručenie tejto listiny a z tohto hľadiska jeho

výpoveď nie je vierohodná. Svedok doručenie spornej zmeny žalovanej ničím, okrem vlastného tvrdenia, že ju hodil do poštového priečinka žalovanej, nepreukázal. Dôležitá je aj

skutočnosť, že pre žalovanú nebol rozdiel v tom, či vyplatí celé poistné plnenie žalobkyni

alebo polovicu jej a druhú otcovi poisteného J. B., čo aj urobil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd vyhovie návrhu žalobkyne v plnom

rozsahu. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p. Poznamenala, že ani opakovaním dokazovania na odvolacom súde

nedošlo k žiadnej zmene vo výpovediach svedkov, tieto sú totožné, z prejednania veci

nevyplynula skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia vo veci samej

odvolacím súdom. Uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu a to tým, že odvolací súd spochybnil

vierohodnosť svedeckej výpovede svedka bez uvedenia konkrétneho dôvodu, pričom

nezobral do úvahy § 125 O.s.p., v zmysle ktorého je svedecká výpoveď na úrovni ostatných

dôkazných prostriedkov. Má za to, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno

a v konaní jednoznačne preukázala, že k zmene poistnej zmluvy – zmene oprávnenej osoby –

došlo.

Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k úhrade trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred  

1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

Podľa ustanovenia § 238 O.s.p. ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1

O.s.p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa, je procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho ako ho dovolateľ vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací

súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242

ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p. neprihliada na vady

konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Žiadnu z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (t. j. nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníkov, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom)

žalobkyňa nenamietala a ani dovolacím súdom zistená nebola.

Dovolateľka namietala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva  

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná a prejednávacia (takým konaním bolo

i konanie v tejto veci), musí žalobca už v podanej žalobe uviesť rozhodné skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1

O.s.p.). Túto povinnosť má žalobca i počas konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.).

Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu

v spore.

Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať

pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej

veci.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že bola uzavretá poistná zmluva a čo bolo jej

predmetom. Rovnako nebolo sporné, že žalovanej vznikla v dôsledku poistnej udalosti

povinnosť vyplatiť poistné plnenie. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná v súlade so zmluvou

krátila poistné plnenie, vychádzajúc už zo zmenenej výšky poistného, dohodnutej na stretnutí

11. októbra 1999, na ktorom mala byť ešte odmietnutá inflácia, zvýšené poistné zo 4 000 Sk  

na 5 000 Sk a zvýšená poistná suma z 1 000 000 Sk na 1 500 000 Sk. Zo strany žalovanej teda

bola splnená tak procesná povinnosť tvrdenia, ako aj preukázania tvrdení.

Podľa § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je

smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má

poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až

do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, sám poisteným, môže

tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením

oznámenia poistiteľovi.

Žalobkyňa sa pred súdmi bránila argumentáciou, že oznamovaciu povinnosť riadne

splnil svedok F., ktorý mal zmenu poistnej zmluvy hodiť do poštového priečinka žalovanej.

Toto svoje tvrdenie, ale v priebehu celého konania nevedel preukázať žiadnym relevantným

spôsobom (dôkazom). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   je  

v dôsledku toho správny záver odvolacieho súdu, že svedok F. ničím nepreukázal, že

žalovanej zmenu poistnej zmluvy doručil.  

Žalobkyňa aj v dovolaní namieta, že doručenie zmeny poistnej zmluvy poisťovateľovi

potvrdil svedok F., pričom toto jeho tvrdenie potvrdila aj svedkyňa M.. Dovolací súd k tomu

uvádza, že pokiaľ písomné oznámenie svedok F. ako sprostredkovateľ poistnej zmluvy odovzdal do poštového priečinka na chodbe žalovanej v pobočke Nové Mesto vo Vrakuni bez

toho, aby mal akýkoľvek dôkaz o splnení tejto povinnosti a dokonca tiež bez zachovania

rovnopisu písomného oznámenia poisťovateľovi, zostala jeho argumentácia len v rovine

ničím nepreukázaných tvrdení. K tvrdeniu svedkyne M., dovolací súd poznamenáva, že

svedkyňa vo svojej výpovedi nepotvrdila doručenie zmeny poistnej zmluvy, ale svojou

výpoveďou iba potvrdila svoju prítomnosť pri spisovaní zmeny poistnej zmluvy (č. l. 28

spisu). Žalobkyňa nepostupovala v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným,

obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich

práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví   aj   čo   do

možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že posúdenie veci odvolacím

súdom je vecne správne. S jeho závermi sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom

rozsahu   stotožňuje   a   v   podrobnostiach   odkazuje   na   jeho   správne   dôvody,   vedúce

k zamietnutiu návrhu.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 1 zamietol.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov vzniklo procesne úspešnej žalovanej  

(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej

priznal náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon

právnej pomoci, a to vypracovanie vyjadrenia žalovanej k dovolaniu žalobkyne (§ 14  

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tieto úkony právnej pomoci určil

dovolací súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 336,94 € plus režijný paušál 8,04 € plus

DPH 20 % 68,9 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu 413,88 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2015

  JUDr. Viera Petríková, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová