Najvyšší súd   Slovenskej republiky

2 Cdo 220/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5 C 169/2012, o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. októbra 2014 sp. zn. 19 Co

480/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 18. marca 2014 č.k.  

5 C 169/2012-160 uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní po nadobudnutí

právoplatnosti tohto uznesenia, zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € podľa

položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 9. októbra 2014 sp. zn.

19 Co 480/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219  

ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým uznesením, ktoré je výsledkom

správneho procesného postupu súdu prvého stupňa. Uviedol, že žalobkyňa využila svoje

právo podať proti rozhodnutiu vo veci samej riadny opravný prostriedok v zákonom

stanovenej lehote, s čím zákon č. 71/1992 Zb. v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ ex lege spája vznik poplatkovej povinnosti na strane poplatníka. Poznamenal, že zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo

s účinnosťou od 1. októbra 2012 vypustené § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb., čoho

dôsledkom je skutočnosť, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po nadobudnutí

účinnosti tejto novelizácie sa poplatky vyberajú podľa aktuálne účinných predpisov (§ 18ca

zákona č. 71/1992 Zb. a contrario). Na základe uvedeného dospel odvolací súd jednoznačne  

k záveru, že žalobkyni podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť a úlohou súdu

prvého stupňa bolo vyrubiť mu uznesením súdny poplatok podľa príslušnej položky

sadzobníka, k čomu aj pristúpil. O poplatkovej povinnosti súd prvého stupňa rozhodol

dostatočne presvedčivo a pomerne vyčerpávajúco pre tento druh rozhodnutia, pričom  

s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala

rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým,  

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241  

ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti

rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46  

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

(§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho

istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014,  

2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014,  

3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014,  

5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd  

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2015

  JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová