2Cdo/218/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Toli.sk s.r.o., s o sídlom v Strečne, Sokolská č. 85, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou, so sídlom v Žiline, J. Milca č. 11, proti žalovanej I. G., bývajúcej v B., o zaplatenie 975 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 282/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2018 sp. zn. 3 Co 203/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. marca 2016 č. k. 22 C 282/2014-84 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“) konanie v časti o zaplatenie 15 eur zastavil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 960 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z 1 000 eur od 10.6.2014 do 30.6.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 995 eur od 1.7.2014 do 10.7.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 990 eur od 11.7.2014 do 11.8.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 985 eur od 12.8.2014 do 8.9.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 980 eur od 9.9.2014 do 3.10.2014, úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 975 eur od 4.10.2014 do 7.11.2014, úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 965 eur od 8.11.2014 do 11.12.2014, úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 960 eur od 12.12.2014 do zaplatenia. Žalovanej ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 58,50 eur a z trov právneho zastúpenia 263,84 eur. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. januára 2018 č. k. 3 Co 203/2016-118 (ďalej aj ako „rozsudok odvolacieho súdu“) potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie na pošte dňa 17. mája 2018 (č. l. 125 anasl.). 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] najskôr skúmal procesné podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.

5. Podľa § 427 ods. 1 CSP sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

6. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

7. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

8. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

9. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu súdu prvej inštancie zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2018 sp. zn. 3 Co 203/2016, bolo doručené žalovanej 8. marca 2018. Keďže koniec dvojmesačnej dovolacej lehoty pripadol (8. mája 2018) na deň pracovného pokoja, bol posledným dňom dovolacej lehoty deň 9. mája 2018. Dovolanie žalovanej ale bolo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, až 17. mája 2018 a súdu prvej inštancie doručené 18. mája 2018, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. 10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

11. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.