2 Cdo 214/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : K. C., bývajúca   v   I.,   zastúpená   JUDr.   R. B., advokátkou v B., proti žalovaným : 1/ K. C.,

bývajúci v B., 2/ G. B., bývajúca v S., obaja zastúpení JUDr. Ľ. H., advokátom v B.,  

o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   vedenej na Okresnom súde

Pezinok pod sp.zn. 4 C 781/2008, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave zo 17. februára 2011 sp.zn. 6 Co 295/2010

t a k t o :

Dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ G. B. z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 31. marca 2010 č.k. 4 C 781/2008-362 zrušil

podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ k sporným nehnuteľnostiam

a prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom súpisné číslo X., stojaci na

parcele č. X. a parcelu č. X. katastrálne územie I. v zmysle geometrického plánu č. X. zo dňa

19.11.2007 a   do podielového vlastníctva žalovaných 1/, 2/ prikázal rodinný dom súpisné

číslo X., stojaci na parcele č. X. s novovytvorenou parcelou č. X. nachádzajúce sa

v katastrálnom území obce I., vytvorené geometrickým plánom č. X. a to žalovanému 1/ v 1/2

a žalovanej 2/ v 1/2. Žalobkyni uložil vyplatiť žalovanému 1/ sumu 4 565 € a žalovanej 2/

sumu 4 565 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu sú reálne deliteľné. Táto

skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku Ing. R. a Ing. B., CSc. Nehnuteľnosť

nachádzajúca sa na parcele č. X. súpisné číslo X. je rodinným domom, táto skutočnosť vyplynula zo všetkých troch znaleckých posudkov, ktoré sa v spise nachádzajú. Obrana

žalobkyne, že uvedená nehnuteľnosť je hospodárskou budovou, ktorá nie je spôsobilá  

na bývanie, preto nepovažoval za opodstatnenú. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy citový

vzťah žalovaného 1/ a žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a skutočnosť, že  

žalovaný 1/ nemá vyriešenú otázku bývania. Rozdelenie sporných nehnuteľností medzi

účastníkov konania je podľa názoru súdu najspravodlivejšou alternatívou z alternatív, ktoré

pri zrušení spoluvlastníctva ponúka Občiansky zákonník. Vytvorenie spoluvlastníckeho

podielu medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ nepovažuje za problematické. V desať rokov

trvajúcom spore vystupovali žalovaní v konaní spoločne a má za to, že sa budú vedieť pri

užívaní spoluvlastníckeho podielu, ktorý rozhodnutím súdu vznikol, dohodnúť.  

Zo znaleckého posudku Ing. K. vyplynulo, že pri rozdelení nehnuteľností spôsobom, ktorý

predpokladá geometrický plán sa žalobkyňa dostane vo vzťahu k žalovaným vzhľadom

k hodnote sporných nehnuteľností do výhody. Preto zaviazal žalobkyňu, aby žalovaným

vyplatila čiastku určenú znaleckým posudkom Ing. K. tak, aby pri rozdelení sporných

nehnuteľností dostali účastníci konania vždy rovnakú majetkovú hodnotu.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. februára 2011 č.k.

6 Co 295/2010-408 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil, že účastníci konania sú

podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v podieloch 4/6 žalobkyňa a po 1/6

žalovaní. Správne je aj jeho zistenie, že účastníci konania neuzavreli dohodu o zrušení   a   vyporiadaní   podielového   spoluvlastníctva.   Ďalšie   závery   súdu   prvého   stupňa   však  

za správne nemožno považovať. V konaní predovšetkým nebolo riadne zistené, či je reálna

deľba sporných nehnuteľností dobre možná. Považuje za nepochybné, že neprichádza  

do úvahy zbúranie domu súpisné číslo X., pretože dôsledkom reálnej deľby nemôže byť zánik

vyporiadavaných vecí. Na druhej strane však nemožno pripustiť, aby reálnym rozdelením

vznikol protiprávny stav, v danom prípade stav, ktorý by bol v rozpore s platnými stavebnými

predpismi upravujúcimi vzdialenosť medzi stavbami. Ak by reálnou deľbou vznikol stav,

ktorý by bol so stavebnými predpismi v rozpore, bolo by treba vychádzať z toho, že reálna

deľba nie je možná a že teda do úvahy prichádzajú ďalšie spôsoby vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti súd

prvého stupňa nevzal do úvahy a preto jeho záver o možnosti reálnej deľby je predčasný.

Naviac súd prvého stupňa si neuvedomil, že nie je prípustný taký spôsob reálnej deľby, ktorý by znemožnil žalobkyni prístup do garáže nachádzajúcej sa na   jej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že v prípade reálnej deľby treba zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov

jednotlivých spoluvlastníkov, čo v prejednávanej veci zrejme zohľadnené nebolo.   Zo spisu

vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok oprel o znalecký posudok znalca Ing. M.

R. a o geometrický plán č. X. vypracovaný Ing. B.. Tento postup súdu prvého stupňa nie je

správny, keďže uvedený znalecký posudok a geometrický plán bol vypracovaný na

objednávku žalovaných, teda mimo konania. Môže ísť preto nanajvýš o listinné dôkazy, ktoré

nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvého stupňa nevysvetlil,

z akých dôvodov považoval za správny posudok Ing. R. a z akých dôvodov naproti tomu

nepovažoval za správny posudok znalca Ing. I. B., CSc., ktorý bol podaný v rámci konania na

základe uznesenia súdu prvého stupňa. V súvislosti s hodnotou predmetných nehnuteľností

spočíva pochybenie súdu prvého stupňa v tom, že sa riadne nevysporiadal s rozdielnymi

závermi   posudku Ing. K. a Ing. B., CSc. V tomto ohľade sa stotožnil s odvolacou

argumentáciou žalobkyne. Bolo potrebné oboch znalcov vypočuť, prípadne nariadiť kontrolné

znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty predmetu nehnuteľností. To však súd prvého stupňa

neurobil, práve naopak, v odôvodnení napadnutého rozsudku argumentoval tým, že výsluch

znalca Ing. K. nie je potrebný.

Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zamerať pozornosť na zistenie, či je možná reálna

deľba sporných nehnuteľností. Ak reálna deľba dobre možná nebude, podielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam bude treba vyporiadať buď

ich prikázaním niektorému alebo niektorým z nich za primeranú náhradu alebo ich predajom a rozdelením výťažku, táto tretia možnosť je však krajne nepravdepodobná a prichádzala by

do úvahy iba v prípade, že žiaden z účastníkov by o sporné nehnuteľnosti nemal záujem.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2

písm.c/ O.s.p. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie. Namietali, že odvolací súd nesprávne právne posúdil súdom prvého stupňa

správne zistený skutkový stav a skutkový stav s ktorým bol odvolací súd oboznámený  

na základe tvrdení účastníkov konania. Dovolatelia namietali aj to, že postupom odvolacieho

súdu bolo im odopreté právo konať pred súdom, keď odvolací súd tvrdil, že sa prvostupňový

súd riadne nevyporiadal so závermi znaleckého posudku Ing. K. a Ing. B. bez toho, aby tento

údajný rozpor odstraňoval sám výsluchom týchto znalcov. Ďalším dovolacím dôvodom je i skutočnosť, že postupom odvolacieho súdu sa im uprelo právo na rýchly a spravodlivý

proces preto, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v spore, ktorý je vedený

od roku 2000, t.j. už jedenásty rok, nehovoriac o tom, že právny názor odvolacieho súdu je

nielen nesprávny ale i odporujúci zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa.

Dovolatelia taktiež namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nezrozumiteľné a

nepreskúmateľné, keď porovnaním spisu a predmetným rozhodnutím možno jednoznačne

tvrdiť, že odvolací súd sa náležite so spisom neoboznámil alebo svoje odôvodnenie

rozhodnutia   opiera   o   skutočnosti   a   tvrdenia,   ktoré   odporujú   samotnému skutkovému

stavu na mieste samom.

Žalobkyňa navrhla vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/, 2/

dovolanie žalovaných zamietnuť.

Žalovaná 2/ podaním zo dňa 14.7.2011 podané na súd prvého stupňa Okresný súd

Pezinok dňa 18.7.2011 zobrala svoje dovolanie späť.

Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací

súd konanie uznesením zastaví.

Vzhľadom na späťvzatie dovolania žalovanej 2/, dovolací súd v zmysle citovaného

ustanovenia § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. dovolacie konanie zastavil vo vzťahu  

k žalovanej 2/.

O   trovách   dovolacieho   konania   ohľadne   zastavenia   konania   vo   vzťahu   medzi

žalovanou 2/ a žalobkyňou ako aj žalovaným 1/ dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania – žalovaný 1/ (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že

dovolanie žalovaného 1/ prípustné nie je.

Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Žalovaný 1/ napadol dovolaním zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol

zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie

odvolacieho súdu má procesnú povahu uznesenia. Podľa § 223 O.s.p. totiž odvolací súd

rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia v predmetnej

veci ale neprichádza do úvahy, keďže nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm.a/ a b/

O.s.p.   ale   ani   o   potvrdzujúce   uznesenie,   ktoré   by   patrilo   do   niektorej   z   kategórií

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Ustanovenia § 239

O.s.p. neobsahujú úpravu prípustnosti dovolania obdobnú úprave ustanovenia § 238 ods. 2

O.s.p., pripúšťajúcej dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci. Dovolanie žalovaného 1/

napádajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, by preto bolo prípustné len vtedy (žalovaným 1/

v dovolaní vytýkané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá), ak

by konanie súdu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, alebo samotné rozhodnutie, bolo

postihnuté vadou majúcou za následok tzv. zmätočnosť konania.

Majúc na zreteli uvedené, dovolací súd potom, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá

veta O.s.p., skúmal, či dovolanie žalovaného 1/ nie je prípustné podľa ustanovení § 237

písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok

návrhu na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral  

na skúmanie, či konanie odvolacieho súdu nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm.f/

O.s.p., pričom mal na zreteli, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma

možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Konanie a   rozhodnutie odvolacieho súdu také vady, majúce za následok  

tzv. zmätočnosť konania nemá.

Pokiaľ dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdí, že záver odvolacieho súdu, že prvostupňový

súd sa riadne nevysporiadal so závermi znaleckého posudku Ing. K. a Ing. B., CSc. a že tento

rozpor mal odstraňovať sám, že jeho právne závery sú nielen nesprávne ale aj odporujú

zistenému skutkového stavu súdu prvého stupňa, že rozhodnutie odvolacieho súdu postráda

riadne logické odôvodnenie, a že takýmto postupom odvolacieho súdu sa upiera právo na

rýchly a spravodlivý proces, dovolací súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003 všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového alebo aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí   na   záver   o   tom,   že  

z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   základné   právo   účastníka na spravodlivý proces.

Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, podľa ktorého súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená  

v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Podľa

dovolacieho súdu vzhľadom na súčasný stav konania treba pritom prihliadnuť na to, že

v konkrétnej veci odvolací súd nerozhodol s konečnou platnosťou, ale rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmavaním   veci   dovolací   súd   dospel   k   záveru,   že   napadnuté   uznesenie

odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli   k   zrušeniu   rozsudku   súdu   prvého   stupňa   a   to jednak,   či   je   reálna   deľba   sporných

nehnuteľností dobre možná, riadne nevyporiadanie sa s rozdielnymi závermi posudku  

Ing.   K.   a   Ing. B., CSc.   ohľadne   hodnoty   predmetných   nehnuteľností, vyporiadanie

sporných nehnuteľností na základe znaleckého posudku ako aj geometrického plánu, ktorý bol

vypracovaný na objednávku žalovaných, teda jeho vyhotovenie nebolo nariadené súdom, ako

aj nepreskúmateľnosť v časti, prečo považoval za správny posudok   Ing.   R.   a   z   akých

dôvodov   nepovažoval   za   správny   posudok   znalca   Ing.   I. B., CSc. ktorý bol podaný

v rámci konania na základe uznesenia súdu prvého stupňa. Podľa dovolacieho súdu závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva

zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať

to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka.

Dovolací súd ďalej uvádza, že prípadne tzv. iné vady konania prípustnosť dovolania

nezakladajú a na takéto vady dovolací súd prihliadne len v prípade, že dovolanie účastníka je

prípustné. Rovnako dovolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci možno

odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu je zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm.f/

O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn.

3 Cdo 174/2005 a sp.zn. 4 Cdo 165/2003).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že v prejednávanej veci nie je dovolanie žalovaného 1/ podľa Občianskeho súdneho poriadku

procesne prípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Dovolací súd žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala

návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová