2 Cdo 214/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : K. C., bývajúca v I., zastúpená JUDr. R. B., advokátkou v B., proti žalovaným : 1/ K. C.,
bývajúci v B., 2/ G. B., bývajúca v S., obaja zastúpení JUDr. Ľ. H., advokátom v B.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde
Pezinok pod sp.zn. 4 C 781/2008, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave zo 17. februára 2011 sp.zn. 6 Co 295/2010
t a k t o :
Dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ G. B. z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom z 31. marca 2010 č.k. 4 C 781/2008-362 zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ k sporným nehnuteľnostiam
a prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rodinný dom súpisné číslo X., stojaci na
parcele č. X. a parcelu č. X. katastrálne územie I. v zmysle geometrického plánu č. X. zo dňa
19.11.2007 a do podielového vlastníctva žalovaných 1/, 2/ prikázal rodinný dom súpisné
číslo X., stojaci na parcele č. X. s novovytvorenou parcelou č. X. nachádzajúce sa
v katastrálnom území obce I., vytvorené geometrickým plánom č. X. a to žalovanému 1/ v 1/2
a žalovanej 2/ v 1/2. Žalobkyni uložil vyplatiť žalovanému 1/ sumu 4 565 € a žalovanej 2/
sumu 4 565 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu sú reálne deliteľné. Táto
skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku Ing. R. a Ing. B., CSc. Nehnuteľnosť
nachádzajúca sa na parcele č. X. súpisné číslo X. je rodinným domom, táto skutočnosť vyplynula zo všetkých troch znaleckých posudkov, ktoré sa v spise nachádzajú. Obrana
žalobkyne, že uvedená nehnuteľnosť je hospodárskou budovou, ktorá nie je spôsobilá
na bývanie, preto nepovažoval za opodstatnenú. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy citový
vzťah žalovaného 1/ a žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a skutočnosť, že
žalovaný 1/ nemá vyriešenú otázku bývania. Rozdelenie sporných nehnuteľností medzi
účastníkov konania je podľa názoru súdu najspravodlivejšou alternatívou z alternatív, ktoré
pri zrušení spoluvlastníctva ponúka Občiansky zákonník. Vytvorenie spoluvlastníckeho
podielu medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ nepovažuje za problematické. V desať rokov
trvajúcom spore vystupovali žalovaní v konaní spoločne a má za to, že sa budú vedieť pri
užívaní spoluvlastníckeho podielu, ktorý rozhodnutím súdu vznikol, dohodnúť.
Zo znaleckého posudku Ing. K. vyplynulo, že pri rozdelení nehnuteľností spôsobom, ktorý
predpokladá geometrický plán sa žalobkyňa dostane vo vzťahu k žalovaným vzhľadom
k hodnote sporných nehnuteľností do výhody. Preto zaviazal žalobkyňu, aby žalovaným
vyplatila čiastku určenú znaleckým posudkom Ing. K. tak, aby pri rozdelení sporných
nehnuteľností dostali účastníci konania vždy rovnakú majetkovú hodnotu.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. februára 2011 č.k.
6 Co 295/2010-408 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil, že účastníci konania sú
podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v podieloch 4/6 žalobkyňa a po 1/6
žalovaní. Správne je aj jeho zistenie, že účastníci konania neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ďalšie závery súdu prvého stupňa však
za správne nemožno považovať. V konaní predovšetkým nebolo riadne zistené, či je reálna
deľba sporných nehnuteľností dobre možná. Považuje za nepochybné, že neprichádza
do úvahy zbúranie domu súpisné číslo X., pretože dôsledkom reálnej deľby nemôže byť zánik
vyporiadavaných vecí. Na druhej strane však nemožno pripustiť, aby reálnym rozdelením
vznikol protiprávny stav, v danom prípade stav, ktorý by bol v rozpore s platnými stavebnými
predpismi upravujúcimi vzdialenosť medzi stavbami. Ak by reálnou deľbou vznikol stav,
ktorý by bol so stavebnými predpismi v rozpore, bolo by treba vychádzať z toho, že reálna
deľba nie je možná a že teda do úvahy prichádzajú ďalšie spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti súd
prvého stupňa nevzal do úvahy a preto jeho záver o možnosti reálnej deľby je predčasný.
Naviac súd prvého stupňa si neuvedomil, že nie je prípustný taký spôsob reálnej deľby, ktorý by znemožnil žalobkyni prístup do garáže nachádzajúcej sa na jej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že v prípade reálnej deľby treba zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov
jednotlivých spoluvlastníkov, čo v prejednávanej veci zrejme zohľadnené nebolo. Zo spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok oprel o znalecký posudok znalca Ing. M.
R. a o geometrický plán č. X. vypracovaný Ing. B.. Tento postup súdu prvého stupňa nie je
správny, keďže uvedený znalecký posudok a geometrický plán bol vypracovaný na
objednávku žalovaných, teda mimo konania. Môže ísť preto nanajvýš o listinné dôkazy, ktoré
nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd prvého stupňa nevysvetlil,
z akých dôvodov považoval za správny posudok Ing. R. a z akých dôvodov naproti tomu
nepovažoval za správny posudok znalca Ing. I. B., CSc., ktorý bol podaný v rámci konania na
základe uznesenia súdu prvého stupňa. V súvislosti s hodnotou predmetných nehnuteľností
spočíva pochybenie súdu prvého stupňa v tom, že sa riadne nevysporiadal s rozdielnymi
závermi posudku Ing. K. a Ing. B., CSc. V tomto ohľade sa stotožnil s odvolacou
argumentáciou žalobkyne. Bolo potrebné oboch znalcov vypočuť, prípadne nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty predmetu nehnuteľností. To však súd prvého stupňa
neurobil, práve naopak, v odôvodnení napadnutého rozsudku argumentoval tým, že výsluch
znalca Ing. K. nie je potrebný.
Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zamerať pozornosť na zistenie, či je možná reálna
deľba sporných nehnuteľností. Ak reálna deľba dobre možná nebude, podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam bude treba vyporiadať buď
ich prikázaním niektorému alebo niektorým z nich za primeranú náhradu alebo ich predajom a rozdelením výťažku, táto tretia možnosť je však krajne nepravdepodobná a prichádzala by
do úvahy iba v prípade, že žiaden z účastníkov by o sporné nehnuteľnosti nemal záujem.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorého
prípustnosť odvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietali, že odvolací súd nesprávne právne posúdil súdom prvého stupňa
správne zistený skutkový stav a skutkový stav s ktorým bol odvolací súd oboznámený
na základe tvrdení účastníkov konania. Dovolatelia namietali aj to, že postupom odvolacieho
súdu bolo im odopreté právo konať pred súdom, keď odvolací súd tvrdil, že sa prvostupňový
súd riadne nevyporiadal so závermi znaleckého posudku Ing. K. a Ing. B. bez toho, aby tento
údajný rozpor odstraňoval sám výsluchom týchto znalcov. Ďalším dovolacím dôvodom je i skutočnosť, že postupom odvolacieho súdu sa im uprelo právo na rýchly a spravodlivý
proces preto, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v spore, ktorý je vedený
od roku 2000, t.j. už jedenásty rok, nehovoriac o tom, že právny názor odvolacieho súdu je
nielen nesprávny ale i odporujúci zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa.
Dovolatelia taktiež namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, keď porovnaním spisu a predmetným rozhodnutím možno jednoznačne
tvrdiť, že odvolací súd sa náležite so spisom neoboznámil alebo svoje odôvodnenie
rozhodnutia opiera o skutočnosti a tvrdenia, ktoré odporujú samotnému skutkovému
stavu na mieste samom.
Žalobkyňa navrhla vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/, 2/
dovolanie žalovaných zamietnuť.
Žalovaná 2/ podaním zo dňa 14.7.2011 podané na súd prvého stupňa Okresný súd
Pezinok dňa 18.7.2011 zobrala svoje dovolanie späť.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací
súd konanie uznesením zastaví.
Vzhľadom na späťvzatie dovolania žalovanej 2/, dovolací súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. dovolacie konanie zastavil vo vzťahu
k žalovanej 2/.
O trovách dovolacieho konania ohľadne zastavenia konania vo vzťahu medzi
žalovanou 2/ a žalobkyňou ako aj žalovaným 1/ dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania – žalovaný 1/ (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, že
dovolanie žalovaného 1/ prípustné nie je.
Dovolanie účastníka konania, upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho
súdneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Žalovaný 1/ napadol dovolaním zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol
zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie
odvolacieho súdu má procesnú povahu uznesenia. Podľa § 223 O.s.p. totiž odvolací súd
rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia v predmetnej
veci ale neprichádza do úvahy, keďže nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm.a/ a b/
O.s.p. ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórií
potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Ustanovenia § 239
O.s.p. neobsahujú úpravu prípustnosti dovolania obdobnú úprave ustanovenia § 238 ods. 2
O.s.p., pripúšťajúcej dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci. Dovolanie žalovaného 1/
napádajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, by preto bolo prípustné len vtedy (žalovaným 1/
v dovolaní vytýkané nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá), ak
by konanie súdu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, alebo samotné rozhodnutie, bolo
postihnuté vadou majúcou za následok tzv. zmätočnosť konania.
Majúc na zreteli uvedené, dovolací súd potom, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p., skúmal, či dovolanie žalovaného 1/ nie je prípustné podľa ustanovení § 237
písm.a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok
návrhu na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral
na skúmanie, či konanie odvolacieho súdu nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p., pričom mal na zreteli, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma
možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu také vady, majúce za následok
tzv. zmätočnosť konania nemá.
Pokiaľ dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdí, že záver odvolacieho súdu, že prvostupňový
súd sa riadne nevysporiadal so závermi znaleckého posudku Ing. K. a Ing. B., CSc. a že tento
rozpor mal odstraňovať sám, že jeho právne závery sú nielen nesprávne ale aj odporujú
zistenému skutkového stavu súdu prvého stupňa, že rozhodnutie odvolacieho súdu postráda
riadne logické odôvodnenie, a že takýmto postupom odvolacieho súdu sa upiera právo na
rýchly a spravodlivý proces, dovolací súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003 všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového alebo aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, podľa ktorého súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Podľa
dovolacieho súdu vzhľadom na súčasný stav konania treba pritom prihliadnuť na to, že
v konkrétnej veci odvolací súd nerozhodol s konečnou platnosťou, ale rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie.
Preskúmavaním veci dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa a to jednak, či je reálna deľba sporných
nehnuteľností dobre možná, riadne nevyporiadanie sa s rozdielnymi závermi posudku
Ing. K. a Ing. B., CSc. ohľadne hodnoty predmetných nehnuteľností, vyporiadanie
sporných nehnuteľností na základe znaleckého posudku ako aj geometrického plánu, ktorý bol
vypracovaný na objednávku žalovaných, teda jeho vyhotovenie nebolo nariadené súdom, ako
aj nepreskúmateľnosť v časti, prečo považoval za správny posudok Ing. R. a z akých
dôvodov nepovažoval za správny posudok znalca Ing. I. B., CSc. ktorý bol podaný
v rámci konania na základe uznesenia súdu prvého stupňa. Podľa dovolacieho súdu závery
odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka.
Dovolací súd ďalej uvádza, že prípadne tzv. iné vady konania prípustnosť dovolania
nezakladajú a na takéto vady dovolací súd prihliadne len v prípade, že dovolanie účastníka je
prípustné. Rovnako dovolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci možno
odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu je zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania
neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn.
3 Cdo 174/2005 a sp.zn. 4 Cdo 165/2003).
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že v prejednávanej veci nie je dovolanie žalovaného 1/ podľa Občianskeho súdneho poriadku
procesne prípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Dovolací súd žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala
návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová