UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. W., bývajúceho v F., proti žalovaným 1/ W. K., bývajúcemu v W., (namiesto neho má byť správne uvedený D.Y., rod. M., bývajúci v K.), 2/ P. W., bývajúcej v F., 3/ J. K., bývajúcej v W., 4/ M. H., bývajúcemu v F., 5/ V. H., bývajúcej v F., 6/ W. A., bývajúcej v F., 7/ J. X., bývajúcemu v F., 8/ V. X., bývajúcej v F., 9/ T. H., bývajúcemu v F., 10/ K. B., bývajúcej v T., 11/ Q. S., nar. U., zomrelému U. v F., 12/ Q. M., zomrelej U. v F., 13/ P. S., nar. U., zomrelému U. v F., 14/ J. X., bývajúcemu v F., 15/ J. X., bývajúcej v F., 16/ M. W., bývajúcemu v F., 17/ Z. M., bývajúcej v F., 18/ C. B., bližšie neidentifikovanej (ako žijúca, resp. zomrelá), zast. Slovenským pozemkovým fondom, 19/ M. K., nar. U., zomrelému U. v F., 20/ V. M., bývajúcej v F. a 21/ H. A., bývajúcemu v F., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4 C 47/2012, o dovolaní Slovenského pozemkového fondu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. januára 2016, sp. zn. 9 Co 782/2015, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. januára 2016 sp. zn. 9 Co 782/2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Rožňava (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 18. augusta 2015 č. k. 4 C 47/2012-120 pripustil zmenu žaloby na určenie, že pozemky v k. ú. F., obec F., okres T., kraj K., označených v geometrickom pláne č. 32999232-38/11 Ladislava Volčka, geodetické práce, Dlhá Ves 90, IČO: 32999232, parciel reg. C, parc. č. 1546/2 záhrada o výmere 388 m2, parc. č. 1546/3 zast. plocha o výmere 211 m2, parc. č. 1546/4 zast. plocha o výmere 125 m2, parc. č. 1546/5 zast. plocha o výmere 71 m2, vytvorených z parciel z reg. „E“ č. 820/2 orná pôda o výmere 436 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. F., parc. č. 821/1 orná pôda o výmere 160 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. F., parc. č. 822/1 orná pôda o výmere 87 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. F., parc. č. 823/1 orná pôda o výmere 15 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. F., ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku majúceho sa v konaní vydať, v celosti, patria do dedičstva po neb. Y. a S. W.. Ďalšími výrokmi rozhodol, že namiesto žalovaného 1/ bude v ďalšom konaní vystupovať D. M., rod. M., W., že namiesto žalovanej 3/ bude v ďalšom konaní vystupovať J. K., rod. B., nar. U., D. a, že namiesto žalovaného 11/ bude v ďalšom konaní vystupovať Q. S., nar. U., zast. Slovenskýmpozemkovým fondom. Po právnej stránke aplikoval § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „O.s.p.“). 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie Slovenského pozemkového fondu uznesením z 12. januára 2016 sp. zn. 9 Co 782/2015 jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. V odôvodnení po právnej stránke poukázal na § 19, § 92 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. Uviedol, že proti uzneseniu o zámene účastníkov na strane žalovaného je odvolanie prípustné, avšak môže ho podať iba žalobca, ak návrh (na zámenu) nepodal, resp. so zámenou účastníkov nesúhlasil, ale pôvodný žalovaný, ani ten, kto má namiesto žalovaného v konaní vystupovať, právo podať odvolanie nemajú. S poukazom na § 19 O.s.p. argumentoval, že účastníkom konania sa stáva každý, o koho tvrdených právach a povinnostiach s a pred súdom koná a rozhoduje, teda stávajú sa nimi nielen tie osoby, ktorým bude nakoniec tvrdený nárok, ktorým uplatneným rozhodnutím priznali, alebo ktorým bude v dôsledku uplatneného nároku uložená nejaká povinnosť, ale aj osoby, ktoré nárok uplatnili, alebo voči ktorým bol nárok uplatnený napriek tomu, že podľa výsledkov konania neboli vôbec nositeľmi uplatnených práv a povinností. Rozlišuje sa teda spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle procesnom, ktorá je procesnou legitimáciou a tzv. vecná legitimácia, ktorá so zreteľom na hmotné právo určuje, kto je vlastne nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna alebo pasívna a určujú ju predpisy hmotného práva. To, či je účastník procesného konania tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom (meritórnom) súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Akcentoval, že SPF nie je oprávnený proti uzneseniu podať odvolanie, lebo je zástupcom žalovaných v 11., 12., 13., 18. a 19. rade neznámych vlastníkov a ako žalovaná s trana neurčuje, v o č i k o m u s i žalobca uplatňuje ním tvrdené právo, kto je nositeľom povinností. Okrem toho dodal, že SPF ani nezastupuje pôvodných žalovaných 1/ a 2/, namiesto ktorých v zmysle napadnutého uznesenia budú v konaní vystupovať Z. M. a J. K. a už aj z tohto dôvodu bolo potrebné odvolanie odmietnuť. 3. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie Slovenský pozemkový fond (ako zástupca neznámych vlastníkov, ďalej aj ako „SPF“ a „dovolateľ“), ktoré odôvodnil podľa § 237 písm. b/ a f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie okresného, ako aj krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces videl v odmietnutí odvolania, pretože súdy nedali možnosť žalovaným na preskúmanie nezákonného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Ďalej konštatoval, že odmietnutie je neodôvodnené, resp. odôvodnené nedostatočne, rozporuplne a zmätočne, pretože podľa názoru dovolateľa z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že voči uzneseniu súdu o zámene účastníkov konania nemôže žiaden subjekt podať odvolanie v žiadnom prípade, teda ide o absurdný výklad zákona. Rozhodnutie krajského súdu označil za arbitrárne. Uviedol, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia by bolo dôvodné, ak by v danej veci išlo o zmenu účastníka (podľa § 92 ods. 1, 2, 3 O.s.p.), a nie o zámenu účastníka konania. Súčasne namietal neaplikovanie § 92 ods. 5 O.s.p. V súvislosti s odôvodnením ods. 5 na str. 6 rozhodnutia uviedol, že nemá opodstatnenie, keďže SPF týchto účastníkov v konaní nezastupoval, hoci sa ho ako účastníka týka, pretože nedal ako ďalší účastník súhlas, výrokmi 2. až 4. súd rozhodol o zámene nielen pri žalovaných 1/ a 2/, ale aj o žalovanom 11/. Poukázal na konanie s osobami, ktoré nie s ú živé, teda pasívne vecne legitimované a rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 185/2008, 5 Cdo 188/2007. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť. 5. Dovolanie Slovenského pozemkového fondu bolo podané 7. apríla 2016, t. j. za účinnosti O.s.p. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) Slovenský pozemková fond, za ktorý koná zamestnanec s právnickým vzdelaním ( § 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
7. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (t. j. 7. apríla 2016) za účinnosti O.s.p. najvyšší súd postupoval podľa vyššie citovaných ustanovení CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. 8. Dovolanie podľa O.s.p. bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. 9. So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., t. j. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
10. V predmetnom spore dovolateľ namietal, že mu odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že odmietol jeho odvolanie ako podané neoprávnenou osobou. Súčasne namietal procesný nedostatok (§ 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), keď v konaní vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (podľa dovolateľa ide o mŕtve osoby, resp. subjekty, ktoré nie sú účastníkmi konania). Dovolanie odôvodnil použitím § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.
11. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
12. Podľa § 103 O.s.p. platilo, že kedykoľvek za konania prihliadal súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
13. Uvedené zákonné generálne procesné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, sú procesné podmienky na strane účastníkov (t. č. strán sporu podľa CSP), ktorí musia disponovať určitými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Ide predovšetkým o spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p., teraz § 61 CSP), procesnú spôsobilosť (§ 20 a nasl. O.s.p., teraz § 67 a nasl. CSP), a ak má účastník zástupcu, aj tzv. spôsobilosť byť zástupcom účastníka, resp. v niektorých prípadoch sa požaduje osobitná kvalifikácia zástupcu, napr. zákon obligatórne stanovuje zastúpenie advokátom. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. Nedostatok procesných podmienok konania vrátane procesných podmienok na strane účastníka spôsobuje tzv. vadu konania (resp. prekážky postupu konania, ktorých následky boli riešené v ustanovení § 104 a nasl. O.s.p.), ktorá môže byť odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Neodstrániteľnou vadou konania je nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, avšak iba v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania. V prípade, ak účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu procesu, mohlo dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa § 107 O.s.p.
14. Z obsahu spisu (viď č. l. 101 spisu, odpoveď na žiadosť o preverenie údajov Matriky Obce W., Matričný úrad W.) vyplýva, že Q. S. (v konaní pred krajským súdom v postavení žalovaného 11/) zomrel dňa U., t. j. pred rozhodnutím okresného súdu; Q.W., rod. S. (v konaní pred krajským súdom vpostavení žalovanej 12/) zomrela dňa U., t. j. pred rozhodnutím okresného súdu; P. S. (v konaní pred krajským súdom v postavení žalovaného 13/) zomrel dňa U., t. j. pred rozhodnutím okresného súdu; M. K. (v konaní pred krajským súdom v postavení žalovaného 19/) zomrel dňa U., t. j. pred rozhodnutím okresného súdu. Okrem uvedených účastníkov konania krajský súd konal s C. B., rod. K. (ako žalovanou 18/), na ktorú neboli nájdené zápisy vzťahujúce sa k jej sobášu alebo úmrtiu v matričných knihách Matričného obvodu F. (č. l. 101 spisu), nie je teda identifikovaná ako žijúca/zomrelá. Uvedené nedostatky si nevšimol nielen súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd, ktorý vec prejednal s týmito mŕtvymi účastníkmi a dňa 12. januára 2016 vo veci rozhodol. Jeho rozhodnutie je preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také ho treba zrušiť. Napokon dovolací súd podotýka, že odvolací súd si nevšimol ani ďalšiu skutočnosť, keď súd prvej inštancie pripustil zmenu ohľadom žalovaného l/ W. K. (...), namiesto ktorého v ďalšom konaní mal vystupovať D. M. (...), ktorú skutočnosť nepreniesol do záhlavia rozhodnutia, ktoré nekorešponduje s výrokom súdu prvej inštancie a v tejto chybe pokračoval aj odvolací súd.
15. Keďže v odvolacom konaní (aj konaní pred súdom prvej inštancie) vystupovali ako účastníci konania Q. S., Q. M., P. S., M. K., ktorí ako zomrelí už spôsobilosť byť účastníkmi konania nemali a C. B., rod. K. (ako žalovaná 18/) nebola vôbec identifikovaná ako žijúca, či zomrelá, rozhodnutie odvolacieho súdu trpí procesnou vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou chybou, nemôže byť považované za správne. Skutkové a na ne nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu s ú preto zatiaľ predčasné a dovolaciemu s ú d u neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
16. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že vec sa vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia ďalších dovolacích námietok.
17. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 453 ods. 3 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.