Najvyšší súd 2 Cdo 210/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I. D., bývajúcej v K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. G., so sídlom v K., proti žalovanému R. V.,
bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. P. H., advokátkou v K., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 45 C 200/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 22. apríla 2010 sp. zn. 4 Co 241/2009, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. apríla 2010 sp. zn.
4 Co 241/2009 v časti, ktorou potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Košice II
z 10. augusta 2009 č.k. 45 C 200/2006-274 o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny
poplatok 3 102 € a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 10. augusta 2009 č.k. 45 C 200/2006-274
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti nachádzajúce na v k. ú. N., obec
K., okres K., zapísané v katastri nehnuteľností na LV X., rodinný dom s. č. X. postavený na
parc. č. X., a pozemky parc. č. X. a parc. č. X. v hodnote 192 524,73 € a hnuteľné veci
vo výroku rozhodnutia presne špecifikované v celkovej hodnote 3 923,52 €. Do výlučného
vlastníctva žalovaného súd prikázal hnuteľné veci vo výroku presne špecifikované v celkovej
hodnote 10 349,89 €. Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho
podielu sumu 90 920,14 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť každému samostatne 3 102 € na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 22. apríla 2010 sp. zn.
4 Co 241/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p., pretože so závermi
prvostupňového súdu sa stotožnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že
niet dôvodu prihliadnuť k odvolacím námietkam žalobkyne pokiaľ ide o zaplatenie súdneho
poplatku, pretože prvostupňový súd správne vychádzal zo Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 €, podala žalobkyňa
dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší povinnosť
žalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 €. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237
písm. f/, g/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedla, že postupom
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Túto vadu
dovolateľka videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V odvolaní
žalobkyňa namietala, že od platenia súdnych poplatkov bola oslobodená, pričom odvolací súd
túto námietku ignoroval. Ďalej namietala porušenie ústavne garantovaného práva domáhať sa
súdnej ochrany v dvojinštančnom konaní. Poukázala na to, že sudkyňa okresného súdu ako aj
sudkyne odvolacieho súdu boli zaujaté. Súdny spor nabral nový kurz po vstupe JUDr. K. D. (bývalej sudkyne) ako právnej zástupkyne žalovaného do konania. Odrazu
žalovaný úplne zmenil skutkové tvrdenia preukázateľne odlišné od jeho predošlých
písomných vyjadrení, navrhol vypočuť výlučne svoju rodinu na podporu zásadného obratu
v postoji. Súd prvého stupňa mal od tohto momentu pre neho zásadné pochopenie,
usmerňoval svedkov, redukoval ich drobné „nedorozumenia“ v tom, ako to „naozaj“ bolo.
Krajský súd potreboval iba necelých 7 mesiacov na to, aby sa stotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Z dovolania žalobkyne vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v časti
týkajúcej sa potvrdenia výroku prvostupňového rozhodnutia o jej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba
posudzovať podľa § 239 O.s.p. (nie podľa § 238 O.s.p.) Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má
povahu uznesenia a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej.
V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,
ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie
stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení, prípustnosť dovolania z § 239 O.s.p. vyvodiť
nemožno.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p., t.j. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. V zmysle § 237
O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľka v dovolaní namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté
vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
odvolacieho súdu a v porušení ústavne garantovaného práva domáhať sa súdnej ochrany
v dvojinštančnom konaní.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Zo spisu vyplýva, že prvostupňový súd vo výroku svojho rozsudku žalobkyni
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť každému samostatne 3 102 € (ako súdny poplatok)
na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (položka 6 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva).
Hoci žalobkyňa vo svojom následnom odvolaní voči prvostupňovému rozsudku uviedla, že
uznesením súdu bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, odvolací súd sa touto
námietkou žalobkyne vôbec nezaoberal. Konštatoval, že jej námietky nie sú dôvodné.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo súd neprihliadol
na uznesenie Okresného súdu Košice II z 28. februára 2007 č.k. 45 C 200/2006-78, resp. ako
sa s touto skutočnosťou vysporiadal. Dovolací súd poukazuje zároveň na zápisnicu
z pojednávania pred okresným súdom z 10. augusta 2009 (č.l. 272 spisu), z ktorej vyplýva, že
na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o zrušení uznesenia o priznaní oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov žalobkyni. Toto rozhodnutie však nebolo nikdy vyhotovené
a doručované žalobkyni, nemôže byť preto právoplatné.
Svoje rozhodnutie odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené neodôvodnil v súlade
s požiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia
(§ 157 ods. 2 O.s.p., § 167 ods. 2 O.s.p., § 211 O.s.p.). Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí
byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďže súd
rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007).
V posudzovanom prípade dovolateľky to tak nebolo a preto možno uzavrieť, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý
proces totiž vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi
na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej
(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).
Tým, že uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu
základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., § 167 ods. 2 O.s.p., § 211 O.s.p. a tým
aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý viedol nielen
k prípustnosti, ale aj dôvodnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku. Vo vzťahu
k uvedenému dovolací súd považuje námietku žalobkyne, že došlo k porušeniu jej ústavne
garantovaného práva domáhať sa súdnej ochrany v dvojinštančnom konaní za nedôvodnú. K námietke dovolateľky o rozhodovaní veci zaujatými sudkyňami dovolací súd pre
úplnosť poznamenáva, že dovolateľka existenciu vady uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p.
odôvodňuje okolnosťami spočívajúcimi v postupe sudcu (súdu) v konaní, čo však nie je
v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci. Neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by vzbudzovali oprávnené pochybnosti o ich
nezaujatosti. Námietka, že vo veci rozhodovali vylúčení sudcovia je preto taktiež nedôvodná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil v časti, ktorou potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti
žalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 € a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na uvedené, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími
námietkami žalobkyne uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová