UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej H. Y., bývajúcej v Bobrovci 339, o zaplatenie 1 001,93 eu r s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 11 Csp 72/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2018 sp. zn. 9 Co 23/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. októbra 2017 č. k. 11 Csp 72/2017-85 prvým výrokom určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 306,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28. júla 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku úveru, splátok, termíny splatnosti, ako aj sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky úveru predstavovala 55,62 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-42/15 a výklad k nemu. Keďže súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi len časť pohľadávky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“).
2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu čo do výroku, ktorým okresný súd žalobcu vo zvyšku zamietol, ako aj do výroku o trovách konania, rozsudkom z 15. februára 2018 sp. zn. 9 Co 23/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v o výroku, ktorým súd žalobu v o zvyšku zamietol, ak o i o nároku na náhradu trov konania, vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý a súčasne rozhodol, ž e žalovaná nemá voč i žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie s tým, že dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové pojednávanie súdu prvej inštancie alebo alternatívne rozhodnutie odvolacieho orgánu zmeniť tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovanú n a náhradu trov konania, vrátane odvolacieho a dovolacieho konania.
4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Žalobca v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a/ CSP (ktoré je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP ustanovením lex specialis), dovolanie ale podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených § 422 ods. 1 CSP je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
8. V danom prípade sa žalobca žalobou podanou na súde prvej inštancie 26. apríla 2017 domáhal zaplatenia sumy 1 001,93 eur s príslušenstvom, kedy bola výška minimálnej mzdy 435 eur v zmysle zákona o minimálnej mzde č. 90/1996 Z.z. v platnom znení, desaťnásobok tejto sumy je 4 350 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa teda týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej mzdy v č as e podania žaloby (1 001,93 eur < 4 350 eur, resp. predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolanie žalobcu čo do zamietavého výroku, t. j. sumy vo výške 1 001,93 eur - 306,76 eur = 695,17 eur).
9. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu je v danom prípade vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd ani neskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. l CSP. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalobcu dovolací súd nepristúpil ani k posúdeniu, č i napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
10. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



