Najvyšší súd
2 Cdo 207/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. L., naposledy bývajúceho v B., proti žalovanej V., so sídlom v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7 C 201/2007,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2009 sp. zn.
6 Co 20/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 26. februára 2009 sp. zn.
6 Co 20/2009 uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nepriznal oslobodenie
od súdneho poplatku potvrdil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (č.l. 532 spisu),
ktorý v priebehu konania o dovolaní, t.j. 25. mája 2011 (viď úmrtný list na č.l. 674 spisu)
zomrel.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
pritom zachované.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je
určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka, takže pre nedostatok
jeho existencie by konanie stratilo význam. Ide najmä o prípady, keď neprichádza do úvahy
prechod práv a záväzkov účastníka, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,
na jeho právneho nástupcu, resp. o prípady, keď hmotné právo nedovoľuje, aby sa
pokračovalo v konaní proti inému než pôvodnému účastníkovi. Právo na ochranu osobnosti
ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Osobám
uvedeným v ustanovení § 15 Občianskeho zákonníka vzniká originálne právo na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Návrh týchto osôb nemôže
byť však uplatnený v konaní vedenom o návrhu, ktorý podala ešte za svojho života fyzická
osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa musí zastaviť,
pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo (porovnaj napr. (Rc) 3 Cdo 98/1995,
(Rc) 1 Cdo 116/1996). Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že smrťou oprávnenej osoby zaniká
aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto mala byť poskytnutá
za účelom zmiernenia, vyváženia ňou utrpenej nemajetkovej ujmy. Tento účel však už plniť
nemôže.
S poukazom za vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie
podľa § 104 ods. 1 O.s.p., § 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová