Najvyšší súd
2 Cdo 207/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. C., nar. X., bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, ako kolíznym opatrovníkom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane maloletého dieťaťa Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Bratislava, Špitálska 8, dieťa rodičov Ing. arch. A. Z., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. P. K., advokátom Advokátskej kancelárie H., s.r.o., V., a A. C., bývajúceho v C., Talianska republika, zastúpenému Mgr. M. H., advokátom v N., o nariadenie návratu maloletého S. C. do krajiny obvyklého pobytu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9 P 521/2008, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 14. mája 2009 sp. zn. 5 CoP 19/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie matky maloletého S. C. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany uznesením z 18. marca 2009 č.k. 9 P 521/2008-264 schválil zmier medzi účastníkmi podľa ktorého zmieru sa nariadil návrat maloletého S. C., nar. X., na územie Talianskej republiky v lehote najneskôr do 31.5.2009. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie matky maloletého Krajský súd v Bratislave uznesením z 14. mája 2009 sp. zn. 5 CoP 19/2009 odmietol jej odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka dovolanie a žiadala dovolací súd, aby zrušil uznesenia oboch stupňov súdov a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že okresným a krajským súdom jej vo viacerých aspektoch bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Takisto namietala, že konanie je postihnuté aj inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keďže nebola dodržaná rovnosť zbraní v tom, že nemala možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu otca. Ďalej namietala, že podľa jej názoru nedošlo k platnému uzavretiu zmieru. Krajský súd nevzal do úvahy, že výroková časť uznesenia obsahuje nielen výrok o schválení zmieru, ale i výrok nariaďujúci, voči ktorému sa prekážka prípustnosti odvolania podľa § 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p. nevzťahuje.
Otec vo svojom vyjadrení k dovolaniu matky navrhol toto odmietnuť pre jeho neprípustnosť.
Vedľajší účastník uviedol, že obaja rodičia sa v danej veci dohodli pred súdom. Spolu s kolíznym opatrovníkom súhlasil s uzavretím zmieru ako zmierlivého riešenia situácie.
Kolízny opatrovník sa k dovolaniu matky nevyjadril.
Dovolací súd neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nezistil dôvody na odklad vykonateľnosti (§ 243 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, procesnú prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. s poukazom i na návrh dovolateľky (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom stanovené tak, že právne významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám došlo, ale až jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.
V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania) Občiansky súdny poriadok upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď § 237 O.s.p.). Iné procesné vady (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali i za prítomnosti advokáta (§ 123 O.s.p.) a iné]. Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateľky nerešpektovali niektoré z týchto práv. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov konania alebo že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Dovolanie preto podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je, ako aj námietky dovolateľky týkajúce sa ustanovenia § 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie matky maloletého je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová