2Cdo/203/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. U., bývajúcej v D., proti žalovaným 1/ C. M., bývajúcemu v T., 2/ Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo nám. 3, IČO: 00 686 930, 3/ BL Consulting, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 35 821 132, zastúpený Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom, s o sídlom v Bratislave, Šoltésovej 1 4, 4/ PP Rent Cars s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 46, IČO: 35 869 992, zastúpenému JUDr. Milanom Gocníkom, LL.M., advokátom, s o sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, o náhradu škody s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29 C 76/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. decembra 2016 sp. zn. 4 Co 168/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. februára 2015 č. k. 29 C 76/2012-277 žalobu zamietol a súčasne konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke aplikoval § 126 a § 420 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne je nedostatok aktívnej vec nej legitimácie žalobkyne v s pore. Vec ná legitimácia j e stav vyplývajúci z hmotného práva. Nárok na náhradu škody tzv. lepšieho práva v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 289/2008, žalobkyni nevznikol z dôvodu realizácie dobrovoľnej dražby. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vychádzal z právoplatného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 300/2003, v ktorom konaní sa riešila otázka určenia rozsahu dedičstva po nebohej poručiteľke D. M., rod. G., nar. S., zomrelej S.. V predmetnom konaní sa riešila prejudiciálna otázka týkajúca sa neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 206/95, Nz 163/95, ktorou nebohá darkyňa (poručiteľka) darovala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. T., vedené na LV č. XXX, a to pozemok parc. č. 120/13, 130/8, 126/7, 121/28 v 1/2, ktorej účinky vkladu nastali dňa 20. apríla 1995 pod V 961/1995 v prospech obdarovaného M. M.. Vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva patrí po nebohej poručiteľke aj parcela č. 120/13 - orná pôda o výmere 17 264 m2, bolažaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Z.z. účinného do 30. júna 2016, ďalej len „O.s.p.“). V dedičskom konaní následne po nebohej D. M., sporný pozemok parc. č. 120/13, k. ú. T., zapísaný na LV č. XXX nebol predmetom prejednania, a preto v konaní žalobkyňa nepreukázala, že je právnou nástupkyňou po nebohej D. M. vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na nepreukázanie tejto základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody v súlade so zásadou hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie nevykonal, keďže dôvodom zamietnutia je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Z.z. účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“). 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 6. decembra 2016 sp. zn. 4 Co 168/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnej výške. Uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Krajský súd v poučení rozsudku poučil strany sporu o možnosti podania dovolania s poukazom na ustanovenie § 419 CSP. Zároveň podľa § 428 CSP poučil strany sporu o náležitostiach dovolania a povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní advokátom, pričom aj dovolanie musí byť spísané advokátom, a to podľa § 429 ods. 1 a 2 CSP. 3. Prípisom z 9. februára 2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odstúpil podanie žalobkyne zo dňa 26. januára 2018 označené ako „žiadosť o prešetrenie súdneho konania“, ktoré došlo na najvyšší súd dňa 30. januára 2018, súdu prvej inštancie na ďalší procesný postup. Z obsahu podania žalobkyne vyplýva nespokojnosť žalobkyne s rozhodnutím okresného aj krajského súdu, preto uvedené podanie žalobkyne môže byť aj dovolaním proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu. 4. Na základe uvedeného po vykonaní procesných úkonov súdom prvej inštancie a predložení spisu na najvyšší súd, najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) konštatujúc, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza, že v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP) a dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). 6. V rozsudku odvolacieho súdu zo 6. decembra 2016 sp. zn. 4 Co 168/2015 boli strany sporu poučené o práve podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako i o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP) a povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní (§ 429 CSP). 7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. mája 2018 č. k. 29 C 76/2012-471 vyzval žalobkyňu na doplnenie jej podania z 26. januára 2018 doručeného najvyššiemu súdu dňa 30. januára 2018 (uvedením čoho sa domáha, čo ním sleduje, t. j. dovolacie dôvody a dovolací návrh, súčasne vyzval žalobkyňu aj na predloženie plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní) podľa § 127 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1 a 3, § 160 ods. 2, § 428 a § 429 ods. 1 a 2 CSP s poučením o možnom odmietnutí dovolania v prípade jeho nedoplnenia. Uznesenie okresného súdu prevzala žalobkyňa dňa 1. júna 2018, avšak podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť dovolaním (§ 124 ods. 1 CSP) nedoplnila v zmysle uvedeného rozhodnutia (viď podanie žalobkyne doručené na okresný súd 8. júna 2018, č. l. 473 a nasl. spisu). 8. Dovolací súd zistil, že aj napriek riadnemu poučeniu odvolacieho súdu, žalobkyňa podala dovolanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 428 CSP, a zároveň dovolanie nebolo spísané advokátom a žalobkyňa v dovolacom konaní nie je zastúpená advokátom, hoci je v dovolacom konaní povinné právne zastúpenie (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy (§ 241 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) nová právna úprava neupravuje povinnosť súdu prvej inštancie odstraňovať iné vady dovolania ako nedostatok povinného zastúpenia podľa § 429 CSP, avšak len v prípade, že dovolateľ nebol o zastúpení podľa § 429 CS P riadne poučený v odvolacomkonaní. Povinnosť právneho zastúpenia podľa § 429 CSP je už pri podaní dovolania, ktoré musí byť spísané a podpísané advokátom. 9. Dovolací súd taktiež poukazuje na zápisnicu o informatívnom výsluchu žalobkyne na súde prvej inštancie zo dňa 25. júla 2018 (na č. l. 490 spisu), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie oboznámená, že je potrebné doplniť jej podanie zo dňa 26. januára 2018 a v prípade, ak ide o dovolanie bola vyzvaná na predloženie plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní. K podaniu z 18. januára 2017 uviedla, že mala na mysli, že ide o odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu. Podľa uvedenia žalobkyne „jej právny zástupca JUDr. Komka podal dovolanie do Košíc na Ústavný súd. Podaním zo dňa 26. januára 2018, ktoré nazvala žiadosť o prešetrenie súdneho konania, žiada spravodlivosť a žiada o to, aby bol spravodlivo rozdelený pozemok. Nesúhlasí, aby platila sumu 4 584 000 eur spolu s úrokom z omeškania. Nevie odkiaľ advokát JUDr. Komka zobral túto sumu, stále mu hovorila, že pozemok má hodnotu 51 000 eur“. 10. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd môže len konštatovať, že žalobkyňa neodstránila vady podania, ktoré by mohlo byť podľa obsahu dovolaním, čím neboli splnené podmienky dovolania v zmysle § 428 CSP a § 429 ods. 1 CSP, hoci bola dovolateľka v dovolacom konaní poučená o náležitostiach dovolania, ako i o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní, z ktorého dôvodu nenastali také právne účinky, ktoré by umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum rozsudku odvolacieho súdu. 11. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. d/ a e/ CSP. 12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.