2 Cdo 203/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi O. P., narodenom X. a zomrelom X., naposledy bývajúcom v K., vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 39 D 482/2010, o dovolaní JUDr. E. P., notárky v K., proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2011 sp.zn. 9 CoD 39/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Dedičom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 20. apríla 2011 č.k. 39 D 482/2010-44 vyslovil, že
osvedčenie o dedičstve č.k. 39 D 482/2010, Dnot 172/2010 z 8. decembra 2010, vydané
JUDr. E. P., notárkou, so sídlom v K., nenadobudlo účinky právoplatného uznesenia
o dedičstve. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na
ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p., v ktorom súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom
v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a to
spôsobom zohľadňujúcim okolnosti konkrétnej procesnej situácie, postavenia účastníkov
v nej a ich intelektuálny profil a nesmie spochybniť nestrannosť súdu. Poukázal na to, že
z podaní účastníkov konania – dedičov zhodne vyplýva, že títo dedičia podpisovali podľa nich
pracovnú verziu, nakoľko osvedčenie o dedičstve, ktoré podpisovali, nebolo úradne zviazané
a označené okrúhlou pečiatkou súdnej komisárky. Na podpis im bola predložená iba posledná
strana. Zo samotného poučenia, vzhľadom na intelektuálne schopnosti účastníkov, v zmysle
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je uvedené poučenie v osvedčení dostatočne
zrozumiteľne a pochopiteľne pre týchto dedičov a už celkom absentuje poučenie podľa § 120
ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. júna 2011 sp.zn. 9 CoD 39/2011 odmietol
odvolanie notárky JUDr. E. P. proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Odvolací súd uviedol, že v zmysle § 38 ods. 5 O.s.p. úkony notára sa považujú za úkony súdu a notár preto pri výkone
tejto funkcie musí postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nie je teda účastníkom
konania a odvolanie môže podať len proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Odvolací súd tak rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. majúc za to, že notárka JUDr. E.
P., keďže nie je účastníčkou dedičského konania, nie je oprávnená na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie notárka JUDr. E. P., ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť
z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a konanie zastavil. V dovolaní namietala, že
uznesením súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že osvedčenie o dedičstve č.k.
39 D 482/2010, Dnot 172/2010 z 8. decembra 2010, vydané JUDr. E. P., notárkou so sídlom
v K., nenadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, došlo k zrušeniu
právoplatnosti a vykonateľnosti aj výroku týkajúceho sa odmeny notárky a jej hotových
výdavkov. Dovolateľka uviedla, že sa stala účastníčkou konania a nepochybne jej vzniklo
právo voči uvedenému rozhodnutiu podať odvolanie. Poukázala na to, že formálnym
postupom odvolacieho súdu došlo k obmedzeniu základného práva na súdnu ochranu. Podľa
názoru dovolateľky rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Občiansky súdny poriadok nepozná konanie vo veci samej, ktorého predmetom bolo
určenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.
Dedičia Š. P. a A. R. vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, že trvajú na
skutočnostiach uvádzaných v odvolaní (zrejme mysleli na tie skutočnosti, ktoré viedli k uzneseniu súdu prvého stupňa z 20. apríla 2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je mimoriadny
opravný prostriedok JUDr. E. P. vôbec prípustný, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p.
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa
zákon.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa a zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1
O.s.p.). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd odmietol odvolanie JUDr. E. P. a vo svojom uznesení nevyslovil, že je
proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv
začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Najmä skúmal otázku, či
odmietnutím odvolania JUDr. E. P. sa jej neodňala možnosť konať pred súdom. Totižto
odmietnutie odvolania, hoci pre takéto rozhodnutie nebol zákonný dôvod, by bolo odňatím
možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolací súd ale nezistil, že by
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo takou vadou postihnuté, ani inými vadami v zmysle
ustanovenia § 237 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh
štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom
súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Účelom konania o dedičstve (§ 175a až § 175zd O.s.p.) je prejednanie dedičstva
a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného (§ 461 až § 486
Občianskeho zákonníka). Dedičským konaním sa predovšetkým sleduje : a/ zistenie právnych
nástupcov poručiteľa a b/ zistenie majetku a dlhov poručiteľa. I keď súd v dedičskom konaní,
rovnako ako v iných konaniach zisťuje dokazovaním skutkový stav (§ 120 a nasl. O.s.p.), nie
je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov
a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťovanie okruhu
dedičov je nezastupiteľné a výsledky dedičského konania majú v tomto smere, až na ojedinelé
výnimky, všeobecnú a konečnú platnosť, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa má
obmedzenejšiu povahu a nemá takú relevanciu, ako zisťovanie okruhu dedičov.
Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
ustanovenia § 175a ods. 1, 2, 3 O.s.p. príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie
dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol
vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť. Súd rozhoduje uznesením;
uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, § 175p, § 175q a § 175t sa doručuje do vlastných
rúk.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 5 O.s.p. úkony notára ako súdneho komisára sa podľa
ods. 1 považujú za úkony súdu.
Podľa ustanovenia § 175b O.s.p. účastníci konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne
domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchto niet, štát. Poručiteľov veriteľ je
účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka a pri
likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto
sa postaral o pohreb.
Podľa § 201 O.s.p. môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním iba
účastník konania, pokiaľ to zákon nevylučuje a pokiaľ z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie
aj vedľajší účastník.
Podľa ustanovenia § 175zd ods. 1, 2 O.s.p. ak sa prejednanie dedičstva neskončilo
vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné pohľadávky na vydanie
uznesenia súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Notár má právo podať odvolanie
proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že súd prvého stupňa rozhodnutím o tom,
že osvedčenie o dedičstve nenadobudlo účinky právoplatného uznesenia, o dedičstve rozhodol
vo veci, ktorá patrí do právomoci súdu. Konanie preto nie je zaťažené vadou v zmysle
ustanovenia § 237 písm.a/ O.s.p. V tomto konaní však dovolaciemu súdu neprináleží vyjadriť
sa k vecnej správnosti uznesenia súdu prvého stupňa (toto nie je predmetom dovolacieho
konania).
Taktiež je nepochybné, že v tomto štádiu konania (teda o určenie, že osvedčenie o dedičstve nenadobudlo právoplatnosť) nebola JUDr. E. P. účastníčkou konania, odvolací
súd nepochybil, ak odmietol odvolanie JUDr. E. P., ako podané niekým, kto na odvolanie nie
je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.). Dovolateľke nebola odňatá možnosť konať pred
súdom ani v tom smere, že rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k zrušeniu právoplatnosti
a vykonateľnosti aj výroku týkajúceho sa jej odmeny ako notárky a jej hotových výdavkov.
Ako dovolací súd uviedol vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, o týchto nárokoch
notárky súd rozhodne uznesením v zmysle § 175zd O.s.p. – teda dovolateľka nebola ukrátená
na svojich právach a nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm.f/ O.s.p.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom
nemožno napadnúť. Dovolanie JUDr. E. P. preto podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešným dedičom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti JUDr. E. P., ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však napriek tomu náhradu trov konania
nepriznal, pretože im v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová