2 Cdo 203/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   dedičskej   veci   po   poručiteľovi   O. P., narodenom X. a zomrelom X., naposledy bývajúcom v K., vedenej na Okresnom súde  

Košice II pod sp.zn. 39 D 482/2010, o dovolaní JUDr. E. P., notárky v K., proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2011 sp.zn. 9 CoD 39/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Dedičom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 20. apríla 2011 č.k. 39 D 482/2010-44 vyslovil, že

osvedčenie o dedičstve č.k. 39 D 482/2010, Dnot 172/2010 z 8. decembra 2010, vydané  

JUDr. E. P., notárkou, so sídlom v K., nenadobudlo účinky právoplatného uznesenia

o dedičstve. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na

ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p., v ktorom súdy poskytujú pri plnení svojich úloh   účastníkom  

v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a to

spôsobom zohľadňujúcim okolnosti konkrétnej procesnej situácie, postavenia účastníkov

v nej a ich intelektuálny profil a nesmie spochybniť nestrannosť súdu. Poukázal na to, že

z podaní účastníkov konania – dedičov zhodne vyplýva, že títo dedičia podpisovali podľa nich

pracovnú verziu, nakoľko osvedčenie o dedičstve, ktoré podpisovali, nebolo úradne zviazané

a označené okrúhlou pečiatkou súdnej komisárky. Na podpis im bola predložená iba posledná

strana. Zo samotného poučenia, vzhľadom na intelektuálne schopnosti účastníkov, v zmysle

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je uvedené poučenie v osvedčení dostatočne

zrozumiteľne a pochopiteľne pre týchto dedičov a už celkom absentuje poučenie podľa § 120

ods. 3 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. júna 2011 sp.zn. 9 CoD 39/2011 odmietol

odvolanie notárky JUDr. E. P. proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Odvolací súd uviedol, že v zmysle § 38 ods. 5 O.s.p. úkony notára sa považujú za úkony súdu a notár preto pri výkone

tejto funkcie musí postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nie je teda účastníkom

konania a odvolanie môže podať len proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

Odvolací súd tak rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. majúc za to, že notárka JUDr. E.

P., keďže nie je účastníčkou dedičského konania, nie je oprávnená na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie notárka JUDr. E. P., ktorého

prípustnosť   vyvodzovala   z   ustanovenia   § 237   písm.f/   O.s.p.   a   jeho   dôvodnosť  

z   ustanovenia § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a konanie zastavil. V dovolaní namietala, že

uznesením   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   rozhodol,   že   osvedčenie   o   dedičstve   č.k.  

39 D 482/2010, Dnot 172/2010 z 8. decembra 2010, vydané JUDr. E. P., notárkou so sídlom

v   K.,   nenadobudlo   účinky   právoplatného   uznesenia o dedičstve, došlo k zrušeniu

právoplatnosti a vykonateľnosti aj výroku týkajúceho sa odmeny notárky a jej hotových

výdavkov. Dovolateľka uviedla, že sa stala účastníčkou konania a nepochybne jej vzniklo

právo voči uvedenému rozhodnutiu podať odvolanie. Poukázala na to, že formálnym

postupom odvolacieho súdu došlo k obmedzeniu základného práva na súdnu ochranu. Podľa

názoru dovolateľky rozhodnutím odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Občiansky súdny poriadok nepozná konanie vo veci samej, ktorého predmetom bolo

určenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

Dedičia Š. P. a A. R. vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, že trvajú na

skutočnostiach uvádzaných v odvolaní (zrejme mysleli na tie skutočnosti, ktoré viedli k uzneseniu súdu prvého stupňa z 20. apríla 2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je mimoriadny

opravný prostriedok JUDr. E. P. vôbec prípustný, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p.

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa

zákon.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa a zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1

O.s.p.). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdené, je dovolanie prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd odmietol odvolanie JUDr. E. P. a vo svojom uznesení nevyslovil, že je

proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o   uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv

začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Najmä skúmal otázku, či

odmietnutím odvolania JUDr. E. P. sa jej neodňala možnosť konať pred súdom. Totižto

odmietnutie odvolania, hoci pre takéto rozhodnutie nebol zákonný dôvod, by bolo odňatím

možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolací súd ale nezistil, že by

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo takou vadou postihnuté, ani inými vadami v zmysle

ustanovenia § 237 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci   a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení

orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh

štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom

súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Účelom konania o dedičstve (§ 175a až § 175zd O.s.p.) je prejednanie dedičstva  

a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného (§ 461 až § 486

Občianskeho zákonníka). Dedičským konaním sa predovšetkým sleduje : a/ zistenie právnych

nástupcov poručiteľa a b/ zistenie majetku a dlhov poručiteľa. I keď súd v dedičskom konaní,

rovnako ako v iných konaniach zisťuje dokazovaním skutkový stav (§ 120 a nasl. O.s.p.), nie

je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov  

a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťovanie okruhu

dedičov je nezastupiteľné a výsledky dedičského konania majú v tomto smere, až na ojedinelé

výnimky, všeobecnú a konečnú platnosť, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa má

obmedzenejšiu povahu a nemá takú relevanciu, ako zisťovanie okruhu dedičov.

Konanie o dedičstve je upravené v piatej hlave Občianskeho súdneho poriadku. Podľa

ustanovenia § 175a ods. 1, 2, 3 O.s.p. príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie

dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol

vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť. Súd rozhoduje uznesením;

uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, § 175p, § 175q a § 175t sa doručuje do vlastných

rúk.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 5 O.s.p. úkony notára ako súdneho komisára sa podľa

ods. 1 považujú za úkony súdu.

Podľa ustanovenia § 175b O.s.p. účastníci konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne

domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchto niet, štát. Poručiteľov veriteľ je

účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka a pri

likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto

sa postaral o pohreb.

Podľa § 201 O.s.p. môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním iba

účastník konania, pokiaľ to zákon nevylučuje a pokiaľ z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie

aj vedľajší účastník.

Podľa ustanovenia § 175zd ods. 1, 2 O.s.p. ak sa prejednanie dedičstva neskončilo

vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné pohľadávky na vydanie

uznesenia súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Notár má právo podať odvolanie

proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že súd prvého stupňa rozhodnutím o tom,

že osvedčenie o dedičstve nenadobudlo účinky právoplatného uznesenia, o dedičstve rozhodol

vo veci, ktorá patrí do právomoci súdu. Konanie preto nie je zaťažené vadou v zmysle

ustanovenia § 237 písm.a/ O.s.p. V tomto konaní však dovolaciemu súdu neprináleží vyjadriť

sa k vecnej správnosti uznesenia súdu prvého stupňa (toto nie je predmetom dovolacieho

konania).

Taktiež je nepochybné, že v tomto štádiu konania (teda o určenie, že osvedčenie o dedičstve nenadobudlo právoplatnosť) nebola JUDr. E. P. účastníčkou konania, odvolací

súd nepochybil, ak odmietol odvolanie JUDr. E. P., ako podané niekým, kto na odvolanie nie

je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p.). Dovolateľke nebola odňatá možnosť konať pred

súdom ani v tom smere, že rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k zrušeniu právoplatnosti

a vykonateľnosti aj výroku týkajúceho sa jej odmeny ako notárky a jej hotových výdavkov.

Ako dovolací súd uviedol vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, o týchto nárokoch

notárky súd rozhodne uznesením v zmysle § 175zd O.s.p. – teda dovolateľka nebola ukrátená

na svojich právach a nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia  

§ 237 písm.f/ O.s.p.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom

nemožno napadnúť. Dovolanie JUDr. E. P. preto podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218

ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol.

V dovolacom konaní úspešným dedičom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti JUDr. E. P., ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však napriek tomu náhradu trov konania

nepriznal, pretože im v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová