Najvyšší súd 2 Cdo 201/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B. zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 199/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2013 sp. zn. 10 Co 64/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa
voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že
predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho
sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť vzhľadom na ich pomer k veci
a účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol
o prikázaní tejto veci na prejednanie inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Žalobkyňa tvrdila, že je oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky podľa § 4 ods. 1
písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) platného v čase podania žaloby. Na výzvu súdu v podaní
z 30. októbra 2012 upozornila, že v podanej žalobe vzniesla generálnu námietku zaujatosti.
Okresný súd Martin v súlade s tvrdeniami žalobkyne považoval žalobu v uvedenej
časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a uznesením z 2. januára 2013 č.k. 10 C 199/2012-28
vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Uvedené uznesenie okresného súdu napadla žalobkyňa odvolaním, v ktorom žiadala,
aby súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 210a O.s.p. odvolaniu v celom rozsahu
vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady, respektíve aby tak urobil odvolací súd, ak
súd prvého stupňa postup v zmysle § 210a O.s.p. nevyužije. Argumentovala tým, že v danom
prípade nepodala námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p., ale návrh na prikázanie veci
inému súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše i v prípade, že by išlo o námietku
zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo
konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Žiline uznesením z 27. februára 2013 sp. zn. 10 Co 64/2013 odvolaním
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. V odôvodnení poukázal
na skutočnosť, že žalobkyňa v rámci odvolania výslovne uviedla, že nepodala námietku
zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p. Mal za to, že pokiaľ žalobkyňa deklarovala, že námietku
zaujatosti nepodala, nemôže ju zaťažovať ani poplatková povinnosť. Odvolací súd
konštatoval, že s poukazom na popísanú procesnú situáciu sa vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu jedná o (nemeritórne) rozhodnutie, vydané bez návrhu, pre vydanie ktorého
pôvodne existujúce dôvody odpadli, preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil bez vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť obidve rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, lebo v danom prípade súdy rozhodovali
napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237
písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala námietku
zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala
náležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému
súdu toho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Martin sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku
zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať
ani jej poplatková povinnosť. Ďalej tvrdila, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237
písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela žalobkyňa na základe
toho, že súdny poplatok jej vyrubila sudkyňa Okresného súdu Martin, nezákonným postupom
ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Napokon žalobkyňa uviedla, že vecné oslobodenie tohto
konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti (v súvislosti
s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra
2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka
zaujatosti (podľa názoru žalobkyne), potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. novembra 2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa, dovolanie teda nesmeruje proti uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej skúmal, či žalobkyňa bola oprávnená
na podanie dovolania podľa § 240 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni. Žalobkyňa je v zmysle tohto ustanovenia účastníkom konania, a preto v zásade je
osobou oprávnenou na podanie dovolania. S ohľadom na špecifickú procesnú situáciu,
v ktorej sa dovolateľka nachádza v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu však dovolací súd
skúmal, či je splnená subjektívna podmienka prípustnosti dovolania v predmetnej veci.
Dovolací súd vychádzal zo skutočnosti, že odvolací súd uznesením sp. zn. 10 Co 64/2013 z 27. februára 2013 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobkyni
vyrubený poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 € podľa § 221 ods. 1 psím. i/ O.s.p.
Návrhu žalobkyne uvedenému v odvolaní tak súd v plnom rozsahu vyhovel. Z povahy
dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie ho podať nepatrí tomu
účastníkovi, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach a v ktorého
neprospech rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo. Dovolací súd preto dospel k záveru, že
pokiaľ žalobkyňa, ktorá podala dovolanie, mala vo veci úspech a takýmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nebola dotknutá na svojich právach, sú dané dôvody na odmietnutie
dovolania. Dovolanie v takom prípade bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je
oprávnená (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/). Zo súdnej praxe vyplýva, že pri
nedostatku subjektívnych podmienok nemôže súd tento nedostatok zhojiť, to znamená, že ani
dovolací súd sa nemôže takýmto dovolaním vecne zaoberať (porovnaj tiež rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 50/1999 a ZSP 5/1998).
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa námietku
zaujatosti nevzniesla a súd prvého stupňa ho preto nemohol zaťažiť poplatkovou
povinnosťou. V súvislosti s predmetným rozhodnutím a odôvodnením odvolacieho súdu, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech dovolateľky, považuje dovolací súd dôvody uvedené
v dovolaní za zmätočné a nelogické. V tomto štádiu preskúmania dovolania mal dovolací súd
za dostatočne preukázané, že sú splnené podmienky pre odmietnutie dovolania. So zreteľom
na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nezaoberal sa dovolací súd
dovolacími námietkami a návrhmi dovolateľa a nezisťoval, či v preskúmavanej veci došlo
k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie
žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
ako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa
nebola v dovolacom konaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní procesne úspešná žalovaná nepodala návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová