2Cdo/199/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: A. K., narodený XV., trvale bytom B., zastúpený: JUDr. Miroslav Goga, advokát, so sídlom Štúrova 129, Vranov nad Topľou, IČO: 500 381 50, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody v sume 682,70 eur, spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/24/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. novembra 2020 sp. zn. 19Co/15/2020, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28. januára 2019 č. k. 11C/24/2018-32, ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov domáhal zaplatenia sumy 682,70 eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím z o d ň a 16.12.2013 - obžalobou p r e preč in krádeže, k e ď v následnom súdnom konaní bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou spod žaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že krádež spáchal obžalovaný - žalobca. V súvislosti s uvedeným konaním mu vznikli trovy obhajoby v sume 682,70 eur. 2. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. novembra 2020 sp. zn. 19Co/15/2020, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením. Doplnil, že tak rozhodnutie o vznesení obvinenia ako aj rozhodnutie o podaní obžaloby boli zrealizované orgánmi činnými v trestnom konaní z dôvodu, že žalobca sa v prípravnom konaní k skutku riadne priznal, popísal jeho priebeh a oľutoval ho. Ak následne pred súdom zmenil svoj názor a postoj, majúci za následok jeho oslobodenie spod obžaloby, nemožno to podľa odvolacieho súdu hodnotiť tak, že či už vznesenie obvinenia alebo následné podanie obžaloby bolo zrealizované v zmysle zákona a zo zákonných dôvodov.

3. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) napadol rozsudok odvolacieho súdu včas podaným dovolaním z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie odôvodnil v súlade s § 432 CSP tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď podľa jeho názoru nesprávne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v otázke, či oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, má rovnaký dôsledok ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Podľa jeho názoru za správny treba považovať výklad, v zmys le ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, ž e nejde o trestný čin, zároveň znamená, ž e podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Na tom základe dovolateľ žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za zákonný a správny a má za to, že trestné stíhanie bolo v mene štátu vedené legitímne a zákonne. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a následne sa zaoberal otázkou prípustnosti dovolania. 6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8. Žalobca podal dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP. Relevantná právna úprava: Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. 9. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na súd dňa 19. júna 2018. Výška minimálnej mzdy k tomuto dňu činila 480,00 eur (§ 1 písm. a) nar. vlády č. 278/2017 Z. z.). Žalobou uplatňované peňažné plnenie v sume 682,70 eur neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, t. j. 4.800 eur. Dovolanie podané proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 CSP preto podľa § 422 ods. 1 písm. a) a ods. 2 CSP nie je prípustné. 10. Z uvedeného dôvodu dovolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dovolanie odmietolpodľa § 447 písm. c) CSP. 11. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.