UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. I., bývajúcej v L., proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Nemcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8 C 224/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2015 sp. zn. 3 Co 584/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. mája 2015 sp. zn. 3 Co 584/2014 potvrdil ako vecne správny žalovanou odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej a j „okresný súd“) z 10. marca 2014 č. k. 8 C 224/2013-93, ktorým okresný súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“), odložil vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti vo veci samej a rozhodol o trovách konania.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) na pošte dňa 2. septembra 2015 dovolanie z dôvodu jeho nezákonnosti a nesprávnosti s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Následne v doplnení dovolania uviedla, že postupom okresného a krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bolo odopreté právo na zákonného sudcu a v dôsledku toho jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Poukázala na nepredloženie prejudiciálnej otázky ESD k výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na ustanovenie písm. q/ prílohy č. 1 Smernice 93/13/EHS samotným odvolacím súdom. S poukazom na vedenie súdneho konania ex offo a vyšetrovacej zásady uviedla, že účastníci konania neboli oboznámení so závermi, ku ktorým súd dospel, a tak bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Toto tvrdenie podporila rozsudkom ESD v o v ec i C-472/11 a rozšírila dovolaciu námietku o porušenie práva n a spravodlivý súdny proces. S odkazom na rozhodnutiaÚstavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, I. ÚS 265/05, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04 tvrdila, že v odôvodnení rozsudku odvolací s ú d bližšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní, nevyrovnal sa s jej odvolacími námietkami, ktoré mohli spôsobiť odlišné rozhodnutie v merite veci, jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, svojvoľné. Namietala nedostatočne vykonané dokazovanie. Ďalej dovolateľka konštatovala nesprávne zistený skutkový stav, ku ktorému prišli okresný i krajský súd. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doložku a záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klientov. Podľa j e j názoru bola rozhodcovská doložka formulovaná tak, že poistencovi priznávala a j možnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. V rámci nesprávneho právneho posúdenia uviedla aj to, že súd neprihliadal na zákon č. 340/2005 Z.z. Z týchto dôvodov navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok zruší a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6. Dovolací súd listom z 30. augusta 2016 sp. zn. 2 Cdo 1273/2015 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený s tým, že podľa § 429 CSP nebola dovolateľka riadne zastúpená a nezaplatila súdny poplatok za dovolanie.
7. Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP). Dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. V danom prípade bol do spisu (č. l. 144 spisu) založený právny úkon, ktorým žalovaná poverila W. A., aby za ňu v tejto veci konal ako jej zamestnanec s právnickým vzdelaním. Príloha uvedeného poverenia (pracovná zmluva č. 04/2007) ale preukazuje zamestnanecký vzťah W. k žalovanej len do 30. septembra 2007 (viď č. l. 145 spisu). Nepreukazuje teda, že v čase podania dovolania (2. septembra 2015) a v začatom dovolacom konaní je W. oprávnený konať za žalovanú. K dovolaniu je pripojený tiež doklad o tom, že W. zložil advokátsku skúšku, podľa všetkého ale nie je advokát (viď www.sak.sk). Navyše v súdnom spise sa na č. l. 36 nachádza plná moc z 11. septembra 2013, udelená dovolateľkou advokátovi JUDr. Gabrielovi Gulbišovi, ktorou ho splnomocnila „na konanie v prvom stupni, odvolacie konanie aj prípadne dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR.“
8. Okresný súd Spišská Nová Ves výzvou zo 16. septembra 2016 č. k. 8 C 224/2013-155 žalovanú vyzval, aby v lehote 7 dní preukázala splnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p. (resp. § 429 CSP), teda aby súdu predložila relevantný doklad, ktorý by preukazoval, že W. A. bol aj v čase dovolacieho konania zamestnancom oprávneným konať v jej mene. Zo spisu vyplýva, že žalovaná, ktorá uvedenú výzvu prevzala 23. septembra 2016, na tento úkon súdu nereagovala. Dňa 10. októbra 2016 (č. l. 156 spisu) bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie dovolania podpísané W..
9. Dovolací s ú d v súvislosti s doručeným späťvzatím dovolania podpísaným W. uvádza, že totoakceptovať nemohol vzhľadom na nepreukázanie podmienky kvalifikovaného právneho zastúpenia W. v dovolacom konaní (viď vyššie hore bod 7. a 8.), preto ním podpísané späťvzatie dovolania nemôže vyvolať právne účinky zastavenia dovolacieho konania v zmysle § 446 CSP. 10. Podľa § 452 ods. 1 CSP ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už neuvádzať.
11. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 2 Cdo 260/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 4 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014, 3 Cdo 99/2015, 3 Cdo 224/2015, 3 Cdo 265/2015, 2 Cdo 343/2015, 2 Cdo 592/2015, 2 Cdo 793/2015, 2 Cdo 128/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a ďalšie dôvody už neuvádza.
12. Z dôvodov vyššie uvedených najvyšší súd dovolanie žalovanej v súlade s § 447 písm. c/ CSP odmietol ako procesne neprípustné.
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.