Najvyšší súd
2 Cdo 194/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : JUDr. J. S., bývajúci K., proti žalovanému C., s.r.o., G., zastúpený JUDr. A. C., advokátkou v B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21 C 90/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2009 sp. zn. 14 Co 22/2009,
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 21. novembra 2008 č.k. 21 C 90/2006-200 odňal žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu do 50 400,- Sk. Vyslovil, že žalobca je povinný doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 50 400,- Sk do 7 dní po právoplatnosti uznesenia.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. februára 2009 č.k. 14 Co 22/2009-223 odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie sa žiadnym spôsobom nedotklo práv a povinností žalovaného ako účastníka konania, preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti nemu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že neopodstatnené odoprenie práva žalovaného podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu predstavuje odňatie možnosti konať pred krajským súdom aj z toho hľadiska, že žalovanému sa odňalo právo domáhať sa zrušenia rozhodnutia na základe ktorého je žalobca v konaní neodôvodnene zvýhodnený a ktoré je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o súdnych poplatkoch. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že dôvodom odmietnutia odvolania žalovaného bola tá skutočnosť, že žalovaný nie je oprávnený na jeho podanie. V tomto kontexte je potom nesprávny záver odôvodnenia uznesenia podľa ktorého Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., teda z dôvodu, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Uznesenie odvolacieho súdu preto tiež považuje za rozporné a nezrozumiteľné. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie žalovaného a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne (§ 243b ods. 5 O.s.p.).
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty na dovolanie, prípustnosti dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré musia byť pri podaní dovolania splnené, ustanovenie § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p. určuje, okrem iného, aj subjektívnu podmienku prípustnosti dovolania tým, že právo podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu zveruje účastníkovi. Z účelu dovolania ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach.
Oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 138 O.s.p. sa priznáva iba na návrh účastníka, a to rozhodnutím, ktoré má formu uznesenia (§ 167 O.s.p.). V prípade, že sa účastníkovi priznáva plné oslobodenie od súdnych poplatkov, teda že sa návrhu celkom vyhovelo, nemusí uznesenie obsahovať odôvodnenie (§ 169 ods. 2 O.s.p.). Pravdaže, v tom prípade, ak sa zamieta návrh na oslobodenie, treba uznesenie odôvodniť, čo platí aj pre prípad priznania čiastočného oslobodenia. Rozhodnutie, ktorým nebolo priznané oslobodenie alebo ktorým bolo priznané oslobodenie iba čiastočne, treba vždy doručovať (§ 168 ods. 2 O.s.p.), s výnimkou prípadu, keď rozhodnutie bolo účastníkovi vyhlásené a účastník sa zriekol odvolania proti nemu. Uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sa nedoručuje odporcovi toho účastníka, ktorého sa oslobodenie týka. Účastníkom konania o oslobodení je totiž iba ten, kto navrhol priznanie oslobodenia, a nie jeho odporca. Ten v tejto fáze konania účastníkom nie je a preto mu neprislúcha ani právo napadať odvolaním rozhodnutie o priznaní oslobodenia. Takéto podanie možno považovať iba za podnet, aby súd eventuálne preskúmal podľa ustanovenia § 138 ods. 2 O.s.p. už priznané oslobodenie. Keby však takéto podanie bolo formulované výslovne ako odvolanie, bolo by ho treba odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., a keby bolo formulované ako návrh na odňatie oslobodenia, bolo by ho tiež treba odmietnuť, a to z toho dôvodu, že ho podala osoba na to neoprávnená. To, prirodzene, neznamená, že by súd nebol povinný sa zaoberať prešetrením opodstatnenosti podaného podnetu.
Posúdenie otázky či účastník bol týmto rozhodnutím dotknutý vo svojich právach, a teda či účastník je oprávnenou osobou na podanie dovolania, prislúcha dovolaciemu súdu.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo žalobcovi odňaté oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu do 50 400,- Sk. Žalobca bol povinný doplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 50 400,- Sk do 7 dní po právoplatnosti uznesenia. Odvolanie žalovaného voči predmetnému uzneseniu odvolací súd odmietol ako podané neoprávnenou osobou, keďže sa žiadnym spôsobom nedotklo práv a povinností žalovaného ako účastníka konania. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je napadnuté niekým, kto v tejto fáze konania účastníkom nie je a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach.
Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: