Najvyšší súd

2 Cdo 193/2010

Slovenskej republiky  

  7 Cdo 47/2010

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. B., bývajúceho v Ž., t. č. N. P., proti odporcovi Slovenskej republike, exekútor JUDr. P. v Ž., o neúplnom

podaní, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7 C 175/2007, o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2008 sp. zn. 13

Co 144/2008 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2009 sp. zn. 12 Co

189/2009, takto

  r o z h o d o l:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici   z 26. augusta 2009  

sp. zn. 12 Co 189/2009 o d m i e t a.

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej bystrici   z  

28. októbra 2008 sp. zn. 13 Co 144/2008 z a s t a v u j e.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 31. marca 2008 č. k. 7 C 175/2007 – 16

odmietol podanie navrhovateľa, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie

konania. Uviedol, že nezrozumiteľné a neúplné podanie navrhovateľ napriek   výzve   súdu  

( uznesením z 8. 2. 2008 ), v ktorej bol poučený ako to treba vykonať   a o následkoch

nedoplnenia, v určenej lehote, neopravil.   Pre tento   nedostatok nemožno   v   konaní

pokračovať.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa uznesením z  

28. októbra 2008 sp. zn. 13 Co 144/2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom   7Cdo 47/2010

rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľom nedoplnené

a neopravené podanie má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal   dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, aby   podanie doplnil

a opravil súdom mu ustanovený advokát.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 3. februára 2009 č. k. 7 C 175/2007 – 81

zamietol žiadosť navrhovateľa o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov pre dovolacie

konanie z dôvodu nesplnenia predpokladov, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa uznesením z   26. augusta

2009 sp. zn. 12 Co 189/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa

stotožnil so záverom prvostupňového súdu o nesplnení zákonných predpokladov pre jeho

ustanovenie.  

Aj   proti tomuto   uzneseniu krajského súdu podal   navrhovateľ dovolanie, ktorého

dôvody boli obsahovo   totožné s dôvodmi dovolania smerujúceho proti skôr citovanému

uzneseniu krajského súdu. Trval na ustanovení mu advokáta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po

zistení, že dovolania podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či

sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté uznesenia

z hľadiska ich vecnej správnosti, teda či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu krajského súdu z  

26. augusta 2009   sp. zn. 12 Co 189/2009 aj keď navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a nie

je zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), dovolací súd nepovažoval nedostatok

povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie

konanie končí. So zreteľom na dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak

predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti

účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov   v zmysle § 30 O. s. p. ( ako je to

v preskúmavanej veci ), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo v opačnom   7Cdo 47/2010

prípade by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale

tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho

súdu o ( ne ) splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom ( viď

napr.   rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 2. 2007 sp. zn.  

2 Cdo 329/2006 ).

Dovolací súd z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej prípustnosti  

dovolania proti tomuto uzneseniu krajského súdu napriek tomu, že dovolateľ bez právnického

vzdelania nie je zastúpený advokátom.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, má procesnú formu

uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p.

v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm.

a/ a b/ prvá veta O. s. p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórií

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.,. Keďže

napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť proti

nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/, zaoberal sa dovolací súd i otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

o prípad odňatia možnosti účastníkovi   konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadený, ).

  7Cdo 47/2010

Dovolací súd existenciu takejto vady nezistil a ani sám navrhovateľ netvrdil, že by

konanie v tejto právnej   veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237

písm. a/ až g/ O. s. p.. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Z hľadiska prieskumu dovolacieho súdu čo do existencie dovolacieho dôvodu podľa  

§ 237 písm.. f/ O. s. p. treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho

právnym posúdením určitej otázky ( vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov ). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní ( posudzovaní

tejto otázky ) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok ( len )

nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je prípustným dovolacím

dôvodom ( ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné ), samo nesprávne

posúdenie veci, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Zároveň je na

tomto mieste potrebné uviesť, že aj pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych

skutkových zisteniach, ani to neznamená procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p.

Nesprávne skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu,

samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p., teda nezakladá prípustnosť

dovolania.

Pretože prípustnosť dovolania v tomto prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa

§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.   ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici   z 28. októbra 2008 sp. zn. 13 Co 144/2008   dovolací súd dospel k záveru, že jeho

preskúmaniu bráni procesná prekážka. Z obsahu spisu totiž   vyplýva, že dovolateľ nemá

právnické vzdelanie a v zmysle   rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov   mu nebol   7Cdo 47/2010

ustanovený zástupca z radov advokátov. Napriek tomu žiadneho advokáta nepoveril

zastupovaním v dovolacom konaní.  

Podľa § 103 O. s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky   konania ).

Podľa § 104 osds. 2 O. s. p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom podľa § 241 ods. 1 druhá veta

O. s. p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolateľ napriek

poučeniu podľa § 241 ods. 1 O. s. p. o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní

uvedený procesný nedostatok neodstránil ( nepredložil plnomocenstvo pre advokáta na

zastupovanie v dovolacom konaní ), tak svojim procesným postupom spôsobil, že

v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba

zastaviť podľa § 243c O. s. p. v spojení s § 104 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho   konania, ktorý pre

nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2008 sp. zn.  

13 Co 144/2008 zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania sa nezaoberal

otázkou procesnej prípustnosti dovolania ( ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ).

Výrok o náhrade trov dovolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 243b ods. 5

O. s. p. v spojení s ustanoveniami §§ 224 ods. 1 a 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2010

  7Cdo 47/2010

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta