2 Cdo 189/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. H., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom, so sídlom v Z. M., proti odporcom 1/ Mestu N., so

sídlom v N., 2/ B. Z., bývajúcemu v N. 3/ M. Z., bývajúcej v N. 4/ S., s.r.o.., so sídlom v N.,

o neplatnosť vlastníckeho práva vkladu v katastri nehnuteľností, vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. 25 C 202/2006, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 29. apríla 2009 sp. zn. 25 Co 111/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 21. augusta 2008 č. k. 25 C 202/2006 – 126 návrh

navrhovateľky na zrušenie vlastníckeho práva odporcov 2/,3/ k bytu č. 15, nachádzajúceho sa v N., 5. poschodie zamietol. Odporcom 1/ až 4/ náhradu   trov konania nepriznal

a zástupcovi navrhovateľky ( JUDr. M. H. ) priznal náhradu hotových výdavkov a odmenu

za zastupovanie navrhovateľky v sume 15 000 Sk s tým, že bude vyplatená z rozpočtových

prostriedkov okresného súdu po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľke, ktorej

bol predmetný byt ( v pôvodnom vlastníctve odporcu 1/ ) pridelený na základe rozhodnutia

o pridelení bytu z 15. 2. 1082 ( zápis o dohode o prevzatí a odovzdaní bytu bol spísaný   20.

5. 1982 ) a v ktorom bývala do 20. 9. 2006, bola 29. 7. 2002 daná výpoveď z nájmu tohto

bytu ( konanie o určenie neplatnosti výpovede nebolo ešte právoplatne skončené ). Na dražbe

navrhnutej v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len

„zákon č. 527/2002 Z. z.“ ) záložným veriteľom ( Š. F. )   konanej dňa 29. 11. 2005, na základe ktorej bola vydaná notárska zápisnica č. N 629/2005,   byt nadobudli vydražitelia –

odporcovia 2/ a 3/ a vklad ich vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom Nitra

16. 3. 2006. Navrhovateľka, ako nájomníčka bytu   osoba dotknutá na svojich právach,

mohla do troch mesiacov odo dňa konania dražby   podať na súd   návrh na určenie   jej

neplatnosti. Tým, že návrh v danej veci podala až 2. 10. 2006 ( po uplynutí stanovenej lehoty

) jej právo podať návrh na určenie neplatnosti dražby zaniklo. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 29. apríla 2009 sp. zn.

25 Co 111/2008 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( § 219 O. s. p. ) potvrdil

a odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa

stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa vyvodeného z riadne zisteného skutkového

stavu. Poukázal na to, že prvostupňový súd vychádzal z toho, že v čase mimosúdnej dražby

konanej dňa 29. 11. 2005 bola nájomníčkou draženého bytu navrhovateľka a odporca 1/ bol

jeho vlastníkom. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ a vykonaním záložného práva

mimosúdnou dražbou nejde o prevod vlastníctva, ale o prechod vlastníctva, o nadobudnutie

vlastníctva udelením príklepu, z ktorého dôvodu bolo vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ do

katastra nehnuteľností zapísané v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z., ktorý upravuje aj zmarenie a neplatnosť dražby. Osoba, ktorá tvrdí, že dražbou   bola dotknutá na svojich

právach môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa konania dražby ( § 21 ods. 2 ). Teda 3- mesačná lehota je lehotou

prepadnou   a keďže navrhovateľka ako osoba dotknutá na svojich právach ( nájomníčka

bytu)   podala predmetný návrh až 2. 10. 2006, po jej uplynutí, došlo   k zániku jej práva  

( podať návrh na určenie neplatnosti dražby ). Námietku zaujatosti sudcu súdu prvého stupňa

vznesenú navrhovateľkou vyhodnotil za nedôvodnú ( uznesením z   25. 2. 2009 bolo

rozhodnuté, že JUDr. P. H. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ). O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať

pred súdom (   § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že pojednával v jej

neprítomnosti napriek tomu, že   právny zástupca ospravedlnil jej a svoju neprítomnosť na

pojednávaní a požiadal o jeho odročenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť   dovolaním ( § 236

a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

  Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p.

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom, ktorý má na mysli

ustanovenie § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) skúmať, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných § 237 písmenách a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/

O. s. p. navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že postupom

odvolacieho súdu tým, že napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho

odročenie, pojednávanie neodročil,   jej odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/  

O. s. p. ).

  Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou

úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania navrhovateľky proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa nariadil pojednávanie na 18. 2. 2009, ktoré bolo odročené na

žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu jeho práceneschopnosti na 25. 2. 2009 a toto pojednávanie   na žiadosť právneho zástupcu z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti na

neurčito s tým, že súd nariadi ďalšie pojednávanie po skončení práceneschopnosti právneho

zástupcu navrhovateľky ( zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom, čl. 168 ).   Po

telefonickom zistení kancelárie súdu ( úradný záznam z   31. 3. 2009, čl. 174 ), že

práceneschopnosť právneho zástupcu navrhovateľky je ukončená a súhlasí s pojednávaním

dňa 29. apríla 2009 o 11. 00 hod., odvolací súd na tento deň a hodinu nariadil pojednávanie,

na ktoré účastníci konania ( vrátane navrhovateľky a jej právneho zástupcu ) majú doručenie

predvolania riadne vykázané ( čl. 175 ).   Právny zástupca navrhovateľky sa aj na toto

pojednávanie ospravedlnil a žiadal ho odročiť z dôvodu dočasnej práceneschopnosti

navrhovateľky   trvajúcej od 30. 8. 2008   ( čl. 181 ). Súd pojednával aj   bez účasti

navrhovateľky a jej právneho zástupcu ( § 101 ods. 2 O. s. p. ) a vo veci rozhodol.

Dovolací súd dospel k záveru, že   za   uvedenej situácie, pokračovaním odvolací súd

v konaní aj bez účasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, neporušil ustanovenie § 101

ods. 2 O. s. p.   a svojím postupom neodňal   navrhovateľke možnosť konať pred súdom   ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Dôležitý dôvod   ( práceneschopnosť ), pre ktorý by sa pojednávania

nemohol zúčastniť právny zástupca navrhovateľky odpadol ( jeho existenciu ani netvrdil )

a dôvod pre odročenie   na strane navrhovateľky nebol preukázaný potvrdením o dočasnej

práceneschopnosti ( mala trvať od 30. 8. 2008 ).

Keďže dovolanie v predmetnej veci v zmysle § 238 O.s.p. nie je prípustné a nebol

zistený žiadny dôvod jeho prípustnosti ani v zmysle § 237 O.s.p. dovolanie navrhovateľky

bolo treba podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.

Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky,   (riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania),   nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., keď

odporcom žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta