2 Cdo 189/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. H., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom, so sídlom v Z. M., proti odporcom 1/ Mestu N., so
sídlom v N., 2/ B. Z., bývajúcemu v N. 3/ M. Z., bývajúcej v N. 4/ S., s.r.o.., so sídlom v N.,
o neplatnosť vlastníckeho práva vkladu v katastri nehnuteľností, vedenej na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 25 C 202/2006, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 29. apríla 2009 sp. zn. 25 Co 111/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom z 21. augusta 2008 č. k. 25 C 202/2006 – 126 návrh
navrhovateľky na zrušenie vlastníckeho práva odporcov 2/,3/ k bytu č. 15, nachádzajúceho sa v N., 5. poschodie zamietol. Odporcom 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal
a zástupcovi navrhovateľky ( JUDr. M. H. ) priznal náhradu hotových výdavkov a odmenu
za zastupovanie navrhovateľky v sume 15 000 Sk s tým, že bude vyplatená z rozpočtových
prostriedkov okresného súdu po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľke, ktorej
bol predmetný byt ( v pôvodnom vlastníctve odporcu 1/ ) pridelený na základe rozhodnutia
o pridelení bytu z 15. 2. 1082 ( zápis o dohode o prevzatí a odovzdaní bytu bol spísaný 20.
5. 1982 ) a v ktorom bývala do 20. 9. 2006, bola 29. 7. 2002 daná výpoveď z nájmu tohto
bytu ( konanie o určenie neplatnosti výpovede nebolo ešte právoplatne skončené ). Na dražbe
navrhnutej v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len
„zákon č. 527/2002 Z. z.“ ) záložným veriteľom ( Š. F. ) konanej dňa 29. 11. 2005, na základe ktorej bola vydaná notárska zápisnica č. N 629/2005, byt nadobudli vydražitelia –
odporcovia 2/ a 3/ a vklad ich vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom Nitra
16. 3. 2006. Navrhovateľka, ako nájomníčka bytu osoba dotknutá na svojich právach,
mohla do troch mesiacov odo dňa konania dražby podať na súd návrh na určenie jej
neplatnosti. Tým, že návrh v danej veci podala až 2. 10. 2006 ( po uplynutí stanovenej lehoty
) jej právo podať návrh na určenie neplatnosti dražby zaniklo. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 29. apríla 2009 sp. zn.
25 Co 111/2008 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( § 219 O. s. p. ) potvrdil
a odporcom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa
stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa vyvodeného z riadne zisteného skutkového
stavu. Poukázal na to, že prvostupňový súd vychádzal z toho, že v čase mimosúdnej dražby
konanej dňa 29. 11. 2005 bola nájomníčkou draženého bytu navrhovateľka a odporca 1/ bol
jeho vlastníkom. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ a vykonaním záložného práva
mimosúdnou dražbou nejde o prevod vlastníctva, ale o prechod vlastníctva, o nadobudnutie
vlastníctva udelením príklepu, z ktorého dôvodu bolo vlastnícke právo odporcov 2/ a 3/ do
katastra nehnuteľností zapísané v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z., ktorý upravuje aj zmarenie a neplatnosť dražby. Osoba, ktorá tvrdí, že dražbou bola dotknutá na svojich
právach môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa konania dražby ( § 21 ods. 2 ). Teda 3- mesačná lehota je lehotou
prepadnou a keďže navrhovateľka ako osoba dotknutá na svojich právach ( nájomníčka
bytu) podala predmetný návrh až 2. 10. 2006, po jej uplynutí, došlo k zániku jej práva
( podať návrh na určenie neplatnosti dražby ). Námietku zaujatosti sudcu súdu prvého stupňa
vznesenú navrhovateľkou vyhodnotil za nedôvodnú ( uznesením z 25. 2. 2009 bolo
rozhodnuté, že JUDr. P. H. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ). O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať
pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že pojednával v jej
neprítomnosti napriek tomu, že právny zástupca ospravedlnil jej a svoju neprítomnosť na
pojednávaní a požiadal o jeho odročenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236
a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudkom, ktorý má na mysli
ustanovenie § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 O. s. p. ) skúmať, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných § 237 písmenách a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/
O. s. p. navrhovateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že postupom
odvolacieho súdu tým, že napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho
odročenie, pojednávanie neodročil, jej odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/
O. s. p. ).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou
úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania navrhovateľky proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nariadil pojednávanie na 18. 2. 2009, ktoré bolo odročené na
žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu jeho práceneschopnosti na 25. 2. 2009 a toto pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti na
neurčito s tým, že súd nariadi ďalšie pojednávanie po skončení práceneschopnosti právneho
zástupcu navrhovateľky ( zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom, čl. 168 ). Po
telefonickom zistení kancelárie súdu ( úradný záznam z 31. 3. 2009, čl. 174 ), že
práceneschopnosť právneho zástupcu navrhovateľky je ukončená a súhlasí s pojednávaním
dňa 29. apríla 2009 o 11. 00 hod., odvolací súd na tento deň a hodinu nariadil pojednávanie,
na ktoré účastníci konania ( vrátane navrhovateľky a jej právneho zástupcu ) majú doručenie
predvolania riadne vykázané ( čl. 175 ). Právny zástupca navrhovateľky sa aj na toto
pojednávanie ospravedlnil a žiadal ho odročiť z dôvodu dočasnej práceneschopnosti
navrhovateľky trvajúcej od 30. 8. 2008 ( čl. 181 ). Súd pojednával aj bez účasti
navrhovateľky a jej právneho zástupcu ( § 101 ods. 2 O. s. p. ) a vo veci rozhodol.
Dovolací súd dospel k záveru, že za uvedenej situácie, pokračovaním odvolací súd
v konaní aj bez účasti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, neporušil ustanovenie § 101
ods. 2 O. s. p. a svojím postupom neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Dôležitý dôvod ( práceneschopnosť ), pre ktorý by sa pojednávania
nemohol zúčastniť právny zástupca navrhovateľky odpadol ( jeho existenciu ani netvrdil )
a dôvod pre odročenie na strane navrhovateľky nebol preukázaný potvrdením o dočasnej
práceneschopnosti ( mala trvať od 30. 8. 2008 ).
Keďže dovolanie v predmetnej veci v zmysle § 238 O.s.p. nie je prípustné a nebol
zistený žiadny dôvod jeho prípustnosti ani v zmysle § 237 O.s.p. dovolanie navrhovateľky
bolo treba podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, (riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania), nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., keď
odporcom žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta