Najvyšší súd
2 Cdo 187/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O., a.s., so sídlom v B., proti žalovanému A. K., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. V. S., advokátom, so sídlom v S., o 29 435,50 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8 Cb 34/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2008 sp. zn. 24 Co 138/2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2008 sp. zn. 24 Co 138/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica rozsudkom z 29. júna 2006 č. k. 8 Cb 34/2006 – 89 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 636,80 Sk s úrokom z omeškania 12 % od 13. 5. 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania 1 206,90 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že účastníci uzatvorili zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. X. z 28. 5. 1999 a č. X. z 1. 2. 1999 a dodatky k nim, ktorých súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM. Nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil žalobcovi hovorné za mesiace september a október 2000 fakturované faktúrami č. X., X. ( 1 584,50 a 657,90 Sk za september 2000 ), č. X., X. ( 256,60 a 137,80 Sk za október 2000 ), na zaplatenie ktorého vzniklo žalobcovi právo ( spolu v sume 2 636,80 Sk ). Nevzniklo mu ale podľa jeho názoru právo aj na zaplatenie zvyšku uplatňovanej pohľadávky titulom doplatku hodnoty dvoch mobilných telefónov ( 17 898,70 a 8 900 Sk ) z dôvodu nepreukázania doručenia uvedených faktúr žalovanému a tým skutočnosti, že by žalovaný dal svojím konaním po dobu 24 mesiacov ( od uzavretia zmlúv ) podnet k ukončeniu zmlúv a ani žalobca v tejto dobe zmluvy neukončil. Zmluvy a dodatky k nim boli uzavreté v priebehu roku 1999 a pokus o pokonávku, ktorý mal byť ukončením zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, bol žalovanému doručený až 20. 5. 2003. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. februára 2008 sp. zn. 24 Co 138/2007 na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 26 798,70 Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 13. 5. 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania 8 200,50 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním spočívajúcim v nezaplatení ceny za poskytnuté služby ( hovorné v sume 2 636,50 Sk za mesiace september a október 2000, na zaplatenie ktorého ho súd prvého stupňa zaviazal ) porušil svoje povinnosti v období 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti medzi ním a žalobcom uzavretých zmlúv. Teda svojím konaním dal podnet k tomu, aby žalobca pred uplynutím doby 24 mesiacov bol nútený ukončiť platnosť zmlúv. Zo Všeobecných zmluvných podmienok poskytovania služieb v systéme GSM a dodatkov k zmluvám vyplýva, že žalobca nemusel ukončiť zmluvný vzťah zaslaním pokusu o pokonávku v dobe pred uplynutím doby 24 mesiacov, ale k splneniu uvedenej podmienky postačilo porušenie povinností žalovaným v tejto dobe. V pokuse o pokonávku z 28. 4. 2003, ktorým žalobca ukončil platnosť zmlúv, sú zrozumiteľne opísané porušenia zmluvných povinností, ktoré vznikli nezaplatením ceny poskytnutých plnení za hovorné. Žalobca má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania ku dňu 13. 5. 2003 vzhľadom k splatnosti uvedenej žalobcom v pokuse o pokonávku ( z 28. 4. 2003 ), v ktorom žiadal zaplatiť hovorné a cenu za dva mobilné telefóny do 12. 5. 2003. Úroky mu patria vo výške určenej v zmluve ( § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodil z § 238 ods. 1 O. s. p. a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., pretože rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že odvolací súd vôbec neustálil právnu povahu plnenia presahujúceho rámec plnenia priznaného žalobcovi súdom prvého stupňa a neriešil otázku údajného zániku jeho nároku na poskytnutie zľavy z ceny ( deň zániku ), z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru nárok priznaný žalobcovi je nárokom z bezdôvodného obohatenia a bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Ustanovenia tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, o ktoré žalobca svoj nárok opiera, sú absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi ( súčasná úprava spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa ). V danom prípade žalobca ani nebol nútený zmluvy ukončiť, čo je podľa jeho názoru preukázané tým, že žalobca v lehote 24 mesiacov, ani v čase bezprostredne nasledujúcom po uplynutí tejto lehoty, zmluvy neukončil.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb, a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určuje ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie ( zopakovanie alebo doplnenie ).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom v celom rozsahu, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ( § 129 ods. 1 O. s. p. ).
Žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 29 435,50 Sk pozostávajúcej z ceny za poskytnuté služby - hovorné za mesiace september a október 2000 ( spolu 2 636,50 Sk ) a kúpnej ceny mobilných telefónov vo výške 17 898,70 a 8 900 Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby, len v rozsahu ceny za poskytnuté služby – hovorného, keď žalobca nepreukázal porušenie zmluvných povinností žalovaným. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu, pretože žalovaný porušil zmluvné povinnosti nezaplatením ceny poskytnutých služieb – hovorného, na zaplatenie ktorého bol súdom prvého stupňa zaviazaný.
Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z 13. februára 2008 ( č.l. 150 ) nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom v celom rozsahu. Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je oboznámenie rozsudku súdu prvého stupňa, odvolania, ale ani vyjadrenia sa jednotlivých účastníkov konania ( ich zástupcov ) k veci na odvolacom pojednávaní.
Krajský súd pre odlišný skutkový záver o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom na zaplatenie kúpnej ceny mobilných telefónov ani nezopakoval dokazovanie ( v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p. ) zmluvami uzavretými medzi účastníkmi konania, dodatkami k nim a Všeobecnými zmluvnými podmienkami.
Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad, preto jeho skutkový záver a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Navyše rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný v rozhodnutí o príslušenstve pohľadávky, v ktorej časti tiež zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby sa vysporiadal s vyjadrením samotného žalobcu na odvolacom pojednávaní, na ktorom žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa len vo veci samej ( priznanie kúpnej ceny mobilných telefónov ). A ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 18. februára 2008, na ktorom bol rozsudok odvolacieho súdu vyhlásený, rozsudok súdu prvého stupňa ( v časti príslušenstva ) zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť príslušenstvo – úroky z omeškania – vo výške 0,05 % denne ( súd prvého stupňa priznal vo výške 12 % ) počínajúc od 6. 5. 2000. Napriek tomu v rozpore s § 156 ods. 4 O. s. p. ( len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný ) z písomného vyhotovenia rozsudku (z výroku ako aj odôvodnenia ) vyplýva, že priznal úroky od 13. 5. 2003 ( odkedy aj žalobca úroky z omeškania uplatňoval ).
Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k iným vadám konania majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesné vady tejto povahy ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) musel dovolací súd prihliadnuť (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( § 243b ods. 1 O. s. p. ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: