Najvyšší súd  

2 Cdo 185/2008

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho vo V., proti odporcovi O., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 714 127,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 231/2004, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 82/08, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2007 č.k. 12 C 231/2004-46 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 82/08 odvolanie odmietol ako oneskorene podané.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 1, 2 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená a navrhovateľ ich ani nenamietal.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p.

So zreteľom na uvedené dovolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako neprípustné odmietol.

Keďže predmetom dovolacieho konania bol prieskum rozhodnutia, ktorým súdmi prvého a druhého stupňa nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, zotrvávanie na podmienke dovolateľovho povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní by bolo popretím vlastného cieľa a zmyslu dovolacieho konania, preto v dovolacom konaní nebolo potrebné, aby bol zastúpený advokátom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: