UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. C., bývajúcej vo W., zastúpenou JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, B. Němcovej č. 22, o zaplatenie 2 505,97 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39 C 127/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2015, sp. zn. 2 Co 41/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 30. apríla 2015 sp. zn. 2 Co 41/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I z 8. novembra 2013 č. k. 39 C 127/2009-386 v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania. Druhým výrokom odvolací súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 131,15 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátovi žalobkyne.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie dňa 23. júla 2015 žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), v ktorom navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodov § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a jej zástupcom v dovolacom konaní je JUDr. Jaroslav Škapinec.
3. Okresný súd Košice I uznesením z 13. augusta 2015 č. k. 39 C 127/2009-436 vyzval dovolateľku v zmysle § 241 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku [účinnom d o 30. júna 2016, ďalej len „O.s.p.“], aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia, doplnila chýbajúce náležitosti dovolania ustanovené v § 42 ods. 3, § 241 ods. 1 a 2 O.s.p. (t. j. aby v zmysle chýbajúcich náležitostí uviedla, z akých dôvodov rozhodnutie napáda; označila prípadné dôkazy, ktoré by sa mali vykonať na preukázanie dôvodovdovolania. Súčasne uložila žalovanej, aby v tej istej lehote predložila osobitnú plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní). Toto uznesenie prevzala dovolateľka dňa 20. augusta 2015, na ktoré nereagovala.
4. Následne súd prvej inštancie podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytol žalovanej opakovanú možnosť doplniť svoje dovolanie aj z dôvodu, že z obsahu spisu vyplývalo, že žalovaná je aj v dovolacom konaní zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom (č. l. 346 spisu). Dňa 30. júna 2016 pod č. k. 39 C 127/2009-446 vydal uznesenie, ktorým vyzval dovolateľku, aby predložila doplnené dovolanie podpísané splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom Gulbišom v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (t. j. aby uviedla, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda; dôkazy, ktoré by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania; čoho sa domáha). Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie bolo dovolateľke doručené dňa 13. júla 2016, na ktoré opäť nereagovala.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
7. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že obligatórne náležitosti dovolania uvedené v § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p., resp. od 1. júla 2016 v § 428 CSP a obligatórne zastúpenie dovolateľa advokátom v dovolacom konaní, pokiaľ nemá právnické vzdelanie v zmysle § 241 ods. 1 posledná veta O.s.p. (§ 429 CSP), sú osobitnou podmienkou dovolacieho konania, ktorej nedostatok sa dá odstrániť doplnením podaného dovolania. So zreteľom na pasivitu dovolateľky aj napriek riadnemu poučeniu súdom prvej inštancie formou uznesenia z 13. augusta 2015 č. k. 39 C 127/2009-436 a z 30. júna 2016 č. k. 39 C 127/2009-446, dovolací súd mohol len konštatovať, že dovolanie podané žalovanou nespĺňa povinné podmienky dovolacieho konania podľa § 241 ods. l O.s.p. (teraz § 428 a § 429 CSP), keď dovolateľka nepredložila doplnené dovolanie podpísané splnomocneným zástupcom.
8. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd uzatvára, že neboli splnené obligatórne podmienky dovolania podľa § 241 ods. l O.s.p. (t. č. podľa § 428 a § 429 ods. 1 CSP), hoci bola dovolateľka v dovolacom konaní poučená o náležitostiach dovolania, ako i o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní, z ktorého dôvodu nenastali také právne účinky podaného dovolania (§ 470 ods. 2 CSP), v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum (§ 470 ods. 1 CSP).
9. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. d/ a e/ CSP.
10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.