Najvyšší súd  

2 Cdo 183/2007

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného : Ú., C., proti povinnému : Mgr. J. B., bývajúcemu vo F., o vymoženie 83 505 Sk a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7 Er 137/2006, o dovolaní povinného, proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 22. septembra 2006 č.k. 7 Er 137/2006-24, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 22. septembra 2006 č.k. 7 Er 137/2006-24 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice, ako súd exekučný, vyššie uvedeným uznesením námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal povinný dovolanie. Žiadal v ňom, aby dovolací súd pozastavil výkon exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I vo veci žaloby zo 17.7.2006. Dovolaciemu súdu tiež navrhol, aby podľa § 243 O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia. Na odôvodnenie svojho dovolania povinný uviedol, že činnosťou súdu mu bolo znemožnené konanie pred súdom, lebo sudkyňa nerešpektovala jeho námietky a ani dôkazy, ktoré navrhol, aby si súd vyžiadal.

Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie, skúmal predovšetkým či napadnuté uznesenie Okresného súdu Levice je spôsobilým predmetom dovolania. Dospel pritom k záveru, že v preskúmavanej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba konanie o dovolaní povinného zastaviť.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že spôsobilým predmetom dovolania sú len tie právoplatné rozhodnutia krajského súdu, ktorými bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii nie je rozhodnutím v druhom stupni. Uvedené nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že okresný súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (§ 202 ods. 2 O.s.p.).

Keďže dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní povinného tak, že konanie o podanom dovolaní zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2008

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: