Najvyšší súd

2 Cdo 181/2010

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. O., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou, v K., proti žalovanému I., s. r. o., so sídlom v K.

zastúpenému Advokátskou kanceláriou M. G. s. r. o., so sídlom   v K.,   v mene a na účet

ktorej koná Mgr. M. D., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 23 C 54/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo 4. marca 2010 sp. zn. 2 Co 196/2009, takto

r o z h o d o l:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. marca 2009 č. k. 23 C 54/2004 – 419 určil, že zmluva o pôžičke č. 19/2003/911 zo dňa 23. 4. 2003 a jej dodatok č. 1 zo dňa 17. 6. 2003

uzavreté medzi žalovaným a žalobkyňou, predmetom ktorých bolo poskytnutie pôžičiek

v sume 950 000 Sk,sú neplatné. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 581, 66 €

s tým, že budú vyplatené z prostriedkov štátu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne

uložil učtárni súdu zaplatiť žalobkyni na účet advokáta JUDr. F. P.   sumu 447, 25 € a na

účet advokátky JUDr. D. K. sumu 134, 41 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.   Na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne odovzdanie

finančných prostriedkov   žalobkyni, z ktorého dôvodu nemôže byť zmluva o pôžičke

a dodatok č. 1 k nej považovaná za platnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že záujemcov o pôžičky

zabezpečoval pre neho I. S., je prinajmenšom jeho neopatrnosťou súvisiacou s dobrými mravmi, že   ako inštitúcia poskytujúca nebankové pôžičky ( úvery ), vyplatila finančné

prostriedky tomuto sprostredkovateľovi bez preukázania, že je zástupcom dlžníka. Zmluvu

o pôžičke pritom zabezpečila prevodom členských práv a povinností ( nezákonne ) k bytu

žalobkyne na svojho konateľa M. E., za súčasného postúpenia pohľadávky z pôžičky. Podľa

tvrdenia žalobkyne, si jednotlivé písomnosti ani   neprečítala, ktorá skutočnosť vyplýva aj

z príbuzných konaní s obdobnou problematikou, kde sprostredkovanie zmlúv o pôžičke

a iných právnych úkonov tiež zabezpečoval medzi občanmi a žalovaným I. S.. Podmienky,

úroky, zmluvné pokuty, doba vrátenia značnej časti finančných prostriedkov pritom evokujú

situáciu, že pri poznaní týchto faktov, by žalobkyňa takúto zmluvu nielen neuzavrela, ale

tieto sú aj v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ( § 3, § 39 Občianskeho zákonníka ).

Mal preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p.

), pretože   žalobkyňa nemala inú možnosť   ako určovacou žalobou   dosiahnuť neplatnosť

právneho úkonu ( zmluvy o pôžičke ), na základe ktorého nezískala to, čo bolo formálne v ňom uvedené ( pôžičku vo výške 950 000 Sk ). O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O. s p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 4. marca 2010 sp. zn.

2 Co 196/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom

a štátu náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti

zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1. Zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 Občianskeho

zákonníka má reálnu a nie konsenzuálnu povahu a   jej vznik predpokladá nielen dohodu

zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva

z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa hnuteľná vec

prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa   vlastníctvo prevzatím veci, tzn. tradíciou.

Odovzdanie veci znamená v podstate prevzatie   veci z ruky do ruky, tzn. žalovaný   pri

poskytnutí pôžičky, na ktorú bola uzavretá písomná zmluva, musel odovzdať finančné

prostriedky do rúk žalobkyne. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne

vyplýva, že nielen v prípade žalobkyne, ale aj v ďalších prípadoch, kde došlo k uzavretiu

zmluvy o pôžičke a súčasne dodatku k nej a k zmluve o prevode členských práv a povinností

k bytu, finančné prostriedky prevzal I. S., nie účastníci zmluvy. Je preto nepochybné, že

k skutočnému   ( reálnemu ) odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo. Preto zmluva o pôžičke

v zmysle uvedeného   nevznikla, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa nemôže domáhať   určenia

neplatnosti zmluvy o pôžičke, ku ktorej nedošlo, teda nevznikla. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa ( § 220 O. s. p. ), keď vychádzal z toho, že prvostupňový súd

vec nesprávne právne posúdil a žalobe vyhovel, ako keby k zmluve o pôžičke došlo.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.   v spojení s   § 224 ods. 1 O. s. p. a

§ 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich   v povahe sporu

a spôsobe, akým došlo k poskytovaniu pôžičiek. Priznanie náhrady trov konania úspešnému

žalovanému, ktorý postupoval netransparentne, by (podľa jeho názoru) bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Trovy štátu nepriznal, pretože neúspešná žalobkyňa bola oslobodená od

platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal   procesný postup

odvolacieho súdu, ktorý je postihnutý zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Predovšetkým v tom, že porušil zásadu viazanosti rozsahom a dôvodmi

odvolania.   Rozsudok odvolacieho súdu vychádza zo skutkového záveru, že žalobkyňa

neprevzala peňažné prostriedky   na základe zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1, čo pred

súdom prvého stupňa ani v odvolaní netvrdil. Naopak uviedol mnoho zásadných skutočností,

ktoré   prevzatie finančných prostriedkov potvrdzujú, na podporu ktorých   boli vykonané

zodpovedajúce dôkazy a ktoré odvolací súd ignoroval a v odôvodnení rozsudku sa s nimi

nijako nevysporiadal. Nevysporiadal sa teda s uplatnený odvolacím dôvodom, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a nezohľadnil ani námietku o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Namietal aj nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Žalobkyňa sa k dovolanou nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa   ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

Podľa § 240 ods. 1 veta prvá   O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

Podľa § 243b ods. 5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne  . Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( § 218 ods. 1 písm. b / O. s. p. ).

Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom, stanovením lehoty na

podanie dovolania, prípustnosti dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam

odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod., ktoré musia byť pri podaní dovolania

splnené a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho dovolateľa, ustanovenie § 240 ods. 1

prvá veta O. s. p. určuje (okrem iného) aj subjektívnu podmienku prípustnosti dovolania,

ktorá sa viaže   na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto

dovolanie podáva. Teda,   či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať   dovolanie  

( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ).   Právo podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu zveruje účastníkovi. Z účelu

dovolania, ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto

právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu

nevyznelo   a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Teda tomu

účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Úspech v konaní treba pritom chápať v závislosti od

výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného

výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd

v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným výrokom.

Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne.  

V danej vec odvolací súd   tým, že   zmenil   rozsudok   súdu prvého stupňa tak, že

žalobu ( v celom rozsahu ) zamietol,   rozhodol   v prospech žalovaného. Tento mal teda v  

( odvolacom ) konaní podľa procesného výsledku ( zamietnutia žaloby žalobkyne ) plný

úspech vo veci. Preto nie je účastníkom konania ( subjektívne ) oprávneným na podanie

dovolania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

odmietol ( § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ).

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Dovolací súd jej náhradu trov tohto konania

nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1

O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

  JUDr. Daniela Švecová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta