Najvyšší súd

2 Cdo 177/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. K., bývajúceho v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík-Nový Sedlák, Partners, v.o.s., Poprad, Mnoheľova 830/15, zastúpenej JUDr. Jánom Hudzíkom, advokátom-spoločníkom, 2/ M. K., bývajúceho vo V., 3/ T. H., bývajúceho vo V., v druhom konaní zastúpeného opatrovníkom JUDr. Jozefom Jeselským, vyšší súdny úradník Okresného súdu Bardejov, proti žalovaným 1/ Harmony Investment, s.r.o., so sídlom 980 44 Abovce 95, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012, zastúpenými JUDr. Marekom Hicom, advokátom v Martine, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 3/ H & O Group, s.r.o., so sídlom Vinice 293, Svätý Jur, zastúpeným Advokátska kancelária Andrašovič & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Lermontova 14, Bratislava, konajúcom JUDr. Eduardom Andrašovičom, advokátom a konateľom spoločnosti, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a neplatnosti dohody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 20 C 8/2008, o dovolaní žalovaného 3/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. apríla 2013, sp.zn. 14 Co 51/2012, takto r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. apríla 2013 sp.zn. 14 Co 51/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 24. februára 2012 č.k. 20 C 8/2008-418 určil neplatnosť právneho úkonu, dobrovoľnej dražby osvedčenej notárskou zápisnicou zo 16. októbra 2007 č. N 291/2007 NZ 41316/2007 a NCRTs 41004/2007   vykonanej v priestoroch Exekútorského úradu Mgr. Juraja Galka, Jilemnického č. 12, Martin, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností vedenou Správou katastra Poprad a zapísaná na LV č. X. k.ú. Š., a to byt č. 7 na II. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp.č. 33, obec V., pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti vo veľkosti podielu 489/10000.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu mal súd prvého stupňa preukázané, že zo strany žalovaného 2/ došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, a to ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. Išlo o závažný rozpor so zákonom, v dôsledku akýkoľvek ďalší postup v dražobnom konaní nemôže požívať právnu ochranu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 11. apríla 2013 sp.zn. 14 Co 51/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola určená neplatnosť dobrovoľnej dražby. Uviedol, že na základe zopakovaného dokazovania a na základe danej možnosti účastníkov vyjadriť sa k nastoleným skutkovým i právnym otázkam dospel k záveru, že je potrebné   rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 3/ a 2/. Žiadali, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského i okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, že nerešpektovali dvojinštantnosť konania, krajský súd žalovaných neoboznámil s myšlienkovým postupom, ktorý aplikoval na vecné okolnosti spornej veci, nezaoberali sa relevantnou argumentáciou žalovaného 3/ a ani ostatných žalovaných. vec nesprávne právne posúdil, rozsudok krajského súdu je zmätočný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Svojim konaním súdy narušili právnu istotu žalovaného 3/ a odňali mu právo na spravodlivé súdne konanie.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 2/ žiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia krajského i okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k dovolaniam žalovaného 2/ a 3/ nevyjadrili. A nevyjadril sa ani žalovaný 1/ a 2/ k dovolaniu žalovaného 3/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci žalovaný 3/ a 2/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Osobitne sa zaoberal námietkami dovolateľov, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a to vykonaným dôkazom.

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd dospel k názoru, že odvolací súd v prejednávanej veci svojím postupom odňal žalovaným 3/ a 2/ možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj pre odvolacie konanie.

S poukazom na vyššie uvedené je preto potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ESĽP), vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 2. decembra 2014 (sťažnosť č. 17127/12), z ktorého vyplýva, že vyjadrenie účastníkov konania vo veci (vrátane vyjadrenia k opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadne právnu a skutkovú argumentáciu, treba považovať za také vyjadrenie, ktoré treba subsumovať pred požiadavku, aby účastníci súdneho konania mali možnosť   dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj vyjadrili. Zároveň ESĽP   konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko žalovaní podali odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 24. februára 2012 č.k. 20 C 8/2008- 418 a žalobcovia podali vo vzťahu k odvolaniu žalovaných svoje vyjadrenie zo 14. mája 2012 (č.l. 454 a nasl. spisu) obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu, ktoré bolo na súd prvého stupňa doručené, ale protistranám (žalovaným), a to odvolateľom doručené nebolo, a teda s týmto vyjadrením ani neboli oboznámení. Takisto neboli navzájom doručené vyjadrenia žalovaného 3/ k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ a vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu žalovaného 3/.

S poukazom na vyššie uvedené týmto postupom odvolacieho súdu (t.j. krajského súdu), ktorý nedoručil vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaných – odvolateľov, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti žalovaných 2/ a 3/ konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Dovolací súd preto prihliadol na vadu konania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania a spočívajúcu s nedoručením vyjadrenia žalobcov k odvolaniu žalovaných.

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže v predmetnej veci išlo o potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu, odvolací súd sa preto nezaoberal námietkami žalovaných 3/ a 2/ pokiaľ ide o tzv. iné vady a právne posúdenie veci. V tomto smere sú preto námietky odvolateľov nedôvodné.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová