Najvyšší súd  

2 Cdo 176/2009

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : Ing. I. Z., bývajúci v S., proti žalovanému : B., s.r.o. so sídlom B., IČO: X., zastúpená JUDr. Ľ. S., advokátom v B., o zaplatenie 2 803 466,50 Sk istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15 C 156/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. 8 Co 306/2008,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. októbra 2008 č.k. 15 C 156/2006-224 konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597,50 Sk zastavil, žalobu vo zvyšku o zaplatenie 2 282 869,- Sk zamietol a vyslovil, že žalovanému sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. a nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania, keď mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci. Žalobca mal zo zákona (Exekučný poriadok) ako oprávnený povinnosť podať na súd podlžnícku žalobu proti dlžníkovi povinného a v priebehu súdneho konania stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na základe objektívnej skutočnosti, ktorej vznik nemohol ovplyvniť a ktorá skutočnosť mala za následok zamietnutie žaloby v jej podstatnej časti (zastavenie exekučného konania z dôvodu zániku povinného).

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. januára 2009 č.k. 8 Co 306/2008-240 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému okrem trov právneho zastúpenia advokátom iné trovy v zmysle § 137 O.s.p. v konaní pred súdom prvého stupňa nevznikli a rovnako ani žalovaný ani jeho zástupca v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku 10. októbra 2008 (piatok), teda do 15. októbra 2008 (streda), tieto trovy nevyčíslil aj napriek tomu, že si návrh na ich náhradu uplatnili na pojednávaní, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia podal zástupca žalovaného – advokát JUDr. Ľ. S. na súde prvého stupňa až 25. novembra 2008 a uplatnil si takto náhradu trov konania v celkovej výške 318 538,- Sk. Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal (aj keď odôvodniac tento postup podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.) rozhodol vecne správne, keď uvedené trovy mu nebolo možné priznať, pretože si tieto nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané na základe postupu súdu, ktorý je v rozpore s platnými ustanoveniami zákona, nezákonným postupom súd žalovanému ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov konania v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, a teda žalovaný si nemohol uplatniť a vykonať práva účastníka, a tým bola žalovanému priamo znemožnená realizácia jeho procesných práv, priznaným mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 10 573,52 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň rozhodol o priznaní práva na náhradu trov v prospech žalovaného.

Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zamietnutím návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak nim bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/ Os.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh, prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalovaného tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Žalovaný v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Jeho námietky, že odvolací súd porušil procesné právo žalovaného vyčísliť trovy konania a tým odňal možnosť mu konať pred súdom, keď potom ako mu nebola prvostupňovým súdom priznaná náhrada trov konania mal si ju napriek tomu podľa názoru odvolacieho súdu vyčísliť v lehote troch pracovných dní tak ako keby mu táto náhrada trov konania priznaná bola, súd mu ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov konania v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a teda si nemohol uplatniť a vykonať právo účastníka, tým mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, možno považovať len za námietku, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p., a keďže je dovolanie žalovaného v danom prípade vylúčené ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 5 Os..p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.     predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová