2 Cdo 174/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávnenej : J. M., bývajúca vo Z., zastúpenej JUDr. V. K., advokátom v D., proti povinnému : S. a.s., so sídlom N., v konaní o vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 331 939,19 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn.   2 Er 80/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2010 sp.zn. 7 CoE 9/2010

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok uznesením z 11. novembra 2009 č.k. 2 Er 80/2007-94 pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, kde z exekučného konania na strane oprávneného vystupuje J. M. a na jej miesto vstupuje nový oprávnený spoločnosť K., s.r.o., so sídlom L.. Mal za preukázané, že pôvodná oprávnená J. M. a spoločnosť K., s.r.o., so sídlom L. uzatvorili dňa 20.5.2008 zmluvu o postúpení pohľadávok, premetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom uvedeného exekučného konania. Pôvodná oprávnená ako postupca listom zo dňa 17.9.2008 uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky vypovedala. Ako dôvod výpovede uvedenej zmluvy uviedla tú skutočnosť, že neboli dodržané všetky dohodnuté podmienky uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2008 a dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, pričom nebol podpísaný dodatok č. 2 k predmetnej zmluve. Uvedenú výpoveď zmluvy prevzal konateľ spoločnosti K., s.r.o. dňa 22.9.2008. Posúdil prejudiciálne zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom uvedenú zmluvu považuje za platnú a od uvedenej zmluvy pôvodná oprávnená ako postupca nebola oprávnená platne odstúpiť, preto   v   celom   rozsahu   vyhovel   odvolaniu   spoločnosti   K., s.r.o.,   rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorý zmenu účastníkov konania nepripustil v celom rozsahu zrušil a rozhodol tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Nový oprávnený spoločnosť K., s.r.o. súhlasila so vstupom do exekučného konania na strane oprávneného listom zo dňa 17.3.2009.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 31. marca 2010 č.k.   7 CoE 9/2010-108 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil   so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. V konaní bola preukázaná zmluva   o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2008 s tým, že výpoveď oprávnenej ako postupcu z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky ukončenia právneho vzťahu, keď Občiansky zákonník takúto možnosť ukončenia zmluvného vzťahu nepripúšťa. Dôvodná je teda zmena účastníkov konania v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 2 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

Spoločnosť K., s.r.o. vo svojom vyjadrení k dovolaniu oprávnenej navrhla dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]   na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa   odmietlo   odvolanie   proti   rozhodnutiu   súdu   prvého   stupňa   o   zamietnutí   návrhu   na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia   na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm.a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných   v § 237, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil, naostatok žiadnu z uvedených vád netvrdila ani oprávnená.

Nakoľko prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239   ods. 1, 2 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo oprávnená v ňom nemala úspech a povinnému žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová