ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobcu: A.. X.. W. N. P.., narodený XX. S. XXXX, trvalé bytom S. X, U., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Viera Petrášová, advokátka, s.r.o., so sídlom Šancová 33, Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovaným : 1/ Národné lesnícke centrum, so sídlom ul. T.G. Masaryka 22, Zvolen, IČO: 42 001 315, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ Foresta SK, a. s., so sídlom Horná 34, Banská Bystrica, IČO: 36 368 741, právne zastúpenému Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, o ochranu autorského práva a zaplatenie 16.577,15 eur, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. novembra 2020, č.k. 14Co/236/2012-1463, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) výrokom I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, výrokom II. potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen ( „ súd prvej inštancie“) č. k. 16C/113/2003 - 470 zo dňa 07. 11. 2007, ktorým žalobu zamietol. Ďalej rozhodol o trovách konania tak, že výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania, výrokom IV. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov dovolacieho konania a výrokom V. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu v rozsahu 100%, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ zakázalďalšie šírenie programovej časti „Sortimentácia ťažbového fondu" v programe LHKE - LSR v už rozšírených verziách tohto programu, a aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť odstrániť programovú súčasť „Sortimentácia ťažbového fondu", ako aj zaplatiť spoločne a nerozdielne peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 500 000,- Sk. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zo strany žalovaných nedošlo k zásahu do autorských práv žalobcu, lebo samotné výsledky výskumnej úlohy - stromové a porastové sortimentačné tabuľky drevín a ich matematické modely nie sú predmetom ochrany autorského práva. V danom prípade uvedené vedecké dielo „Konštrukcia a úprava sortimentačných tabuliek" bolo autormi vypracované v rámci realizácie výskumnej úlohy zadanej Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SR Výskumnému ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene. Poverenými riešiteľmi výskumnej úlohy boli zamestnanci výskumného ústavu - žalobca, X.. R. a X.. H.. Otázku použitia autorského diela vytvoreného pracovníkom pre splnenie pracovných úloh vyplývajúcich zo zamestnania, upravoval § 17 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), podľa ktorého môže organizácia bez ďalšieho autorovho privolenia použiť na plnenie vlastných úloh vedecké alebo umelecké dielo, vytvorené jej pracovníkom na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Keďže realizácia výskumnej úlohy nesporne spadala do rámca plnenia pracovných úloh autorov - zamestnancov, bola uskutočňovaná v ich pracovnom čase a na náklady zamestnávateľa, uvedené dielo má charakter tzv. zamestnaneckého diela, ktoré môže zamestnávateľ používať na plnenie vlastných úloh bez privolenia autora.
3. Ako prvú odvolací súd posúdil právomoc Súdneho dvora Európskej únie na zodpovedanie žalobcom odvolaciemu súdu predložených prejudiciálnych otázok, s osobitným prihliadnutím na časovú právomoc Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca žalobu vo veci samej podal na všeobecný súd - Okresný súd Zvolen - v roku 2003, pričom nárok uplatňovaný žalobou skutkovo odôvodňoval skutkovým stavom založeným v roku 1988, kedy žalobca zhrnul výsledky výskumnej úlohy v „Záverečnej správe" vyriešenia zadanej výskumnej úlohy, v roku 1991 uvedené bolo vydané vydavateľstvom VEDA ako dielo knižné a v roku 2002 žalobca zistil neoprávnený zásah do svojich tvrdených práv ďalším použitím (spracovaním) a následným šírením výsledkov žalobcovej inovatívnej a tvorivej činnosti, keď žalobca podľa vlastných tvrdení zistil, že spoločnosť Foresta SK, a. s. - žalovaný 2/ rozširuje počítačový program LHKE, ktorého súčasťou je modul Sortim-W. Práve uvedené časové hľadisko skutkového základu je podstatné pre posúdenie a rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania žalobcu z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok.
4. Odvolací súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora (veľkej komory) vo veci C-302/04 YNOS KFT proti János Varga zo dňa 10.01.2006, ktorým rozsudkom bola okrem iného riešená a ustálená časová právomoc Súdneho dvora Európskej únie ak okolnosti sporu fakticky predchádzajú pristúpeniu štátu k Európskej únii. Súdny dvor nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnych otázok, pochádzajúcich od maďarského súdu, ak okolnosti skutkového stavu v konaní vo veci samej predchádzajú pristúpeniu Maďarskej republiky k Európskej únii. I napriek skutočnosti, že v predmetnej veci išlo o posúdenie inej právnej otázky k výkladu ustanovení odlišnej smernice, uvedené obsahuje základnú a všeobecnú zásadu určenia časovej právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorá je aplikovaná v každej posudzovanej veci ako zásada všeobecná. V prejednávanej veci boli okolnosti skutkového stavu založené v 90-tych rokoch 20. storočia a najneskôr v roku 2002 (keď žalobca prvýkrát zistil ním tvrdené neoprávnené používanie výsledkov tvorivej činnosti žalobcu spoločnosťou Foresta SK, s. r. o.), a teda okolnosti skutkového stavu v konaní vo veci samej, predchádzali pristúpeniu Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 01. 05. 2004. Preto odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná časová právomoc Súdneho dvora Európskej únie vo veci konať.
5. Zároveň odvolací súd na rozdiel od žalobcu nemal za to, že by v predmetnej veci bolo potrebné, vhodné či účelné predložiť prejudiciálne otázky prednesené žalobcom na zodpovedanie Súdnemu dvoru Európskej únie, keďže pre zodpovedanie všetkých, pre rozhodnutie vo veci právne relevantných otázok, je dostatok podkladov v obsahu spisového materiálu, vyplývajúcich z rozsiahleho vykonaného dokazovania vo veci.
6. Odvolací súd ustálil, že vypracovanie sortimentačných tabuliek bolo riešené ako čiastková úlohazamestnávateľa č. A12-531-803-04 v rámci riešenia hlavnej úlohy č. P-16-531-505. Výsledok uvedenej vedeckej úlohy dosiahnutý žalobcom a ďalšími spolupracovníkmi bol spracovaný i vo forme vedeckého diela, ktoré bolo vydané knižne, a to vydavateľstvom Veda, v roku 1991 pod názvom Sortimentačné tabuľky hlavných drevín a uvedené dielo, konkrétna knižná publikácia, v celom jej obsahu je nepochybne autorským dielom v zmysle autorského zákona, platného a účinného v čase, kedy uvedené dielo vzniklo.
7. Ďalej odvolací súd zistil, že žalobca v priebehu konania tvrdil a zotrval na tom, že matematické modely, na základe ktorých boli sortimentačné tabuľky vytvorené, spadajú pod ochranu autorského práva ako dielo, ktoré vytvoril, pretože ide o jedinečné zoskupenie matematických modelov, dovtedy nejestvujúcich. Uvedené vymedzenie predmetu požadovanej ochrany je špecifikáciou a bližším vymedzením predmetu ochrany samotného žalobcu, prednášanou v konaní opakovane (napr. výpoveď žalobcu, prednes žalobcu protokolovaný na strane 611 spisu). Preto, ako súd prvej inštancie, tak neskôr i odvolací súd, zameral dokazovanie a následne vyriešenie právnej otázky, či vytvorené matematické modely, resp. zoskupenia matematických modelov, ktoré zostavil žalobca ako podklad pre sortimentačné tabuľky, ktorých výsledkom boli samotné sortimentačné tabuľky a ktoré modely tvorili i podklad pre vznik počítačového programu, spadajú pod ochranu autorského zákona. V konaní, a to súhrne v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom konaní, bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov, tiež bolo podaných viacero odborných vyjadrení. Na tieto jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach a komplexne prihliadol pri svojom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie ako i súd odvolací. Posúdenie požadovaného predmetu ochrany bolo tak vykonané viacerými znalcami z rôznych odborov, ale i duplicitne znalcami v odbore autorských práv.
8. V merite veci, odvolací súd na základe vykonaného dokazovania znaleckého skúmania a jeho záverov dospel k záveru, že žalobe podanej žalobcom v znení tak, ako sa domáhal žalobca žalobou z roku 2003, nie je možné vyhovieť a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, je vecne správne.
9. Základnou otázkou, ktorú odvolací súd r ieš il bolo, či matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek, resp. samotné sortimentačné tabuľky samostatne spĺňajú všetky pojmové znaky autorského diela a či tieto požívajú zákonom priznanú autorskoprávnu ochranu. Samotná výskumná úloha bola riešená viacerými pracovníkmi a zamestnancami právneho predchodcu žalovaného 1/, v rokoch 1985 až 1988, pričom, záverečná správa bola vypracovaná žalobcom, X.. J. H., P.. a X.. C. R. v roku 1988 a vo vydavateľstve SAV bola vydaná vydavateľstvom Veda v roku 1991. Matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek, resp. sortimentačné tabuľky samotné, ako i popis k nim boli obsiahnuté jednak v záverečnej správe z roku 1988, jednak i v knižne vydanom diele, publikácii. S poukazom na čas vytvorenia sa naň vzťahuje § 2 ods.1 a § 9 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach a podľa tohto zákona sa posudzuje aj vznik právnych vzťahov k dielu, ako aj nároky z takýchto vzťahov vzniknuté.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach, predmetom autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, hudobné, výtvarné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel užitého umenia, filmové fotografické a kartografické diela. Za predmet ochrany sa považujú aj programy počítačov, pokiaľ spĺňajú pojmové znaky diel podľa tohto zákona.
11. Odvolací súd uviedol, že uvedené matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek, ani sortimentačné tabuľky nespĺňajú všetky pojmové znaky autorského diela, keď tieto sú síce výsledkom činnosti fyzickej osoby, spadajú do oblasti vedy, výsledok bol vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami, avšak nejde o výsledok tvorivej duševnej práce a zároveň je výsledok takejto činnosti žalobcu vylúčený z autorskoprávnej ochrany. Posúdením charakteru matematických modelov a sortimentačných tabuliek traja v konaní činní znalci konštatovali, že matematické modely na vypočítanie sortimentačných tabuliek nie sú tvorivou slobodou ale výsledkom exaktného výskumu. Nie tvorivá sloboda, ale vedecká presnosť a zostavenie matematických modelov bola hlavným podkladom a faktorom pre vypočítanie a zostavenie sortimentačných tabuliek. Vo vzťahu k matematickým modelom zoskupeniam jednotlivýchmatematických modelov, prípadne vytvárania rovníc tak nebol naplnený pojmový znak tvorivosti, či tvorivej duševnej činnosti v zmysle autorskoprávnej ochrany. Matematické modely na vypočítanie sortimentačných tabuliek nie sú vedeckým dielom, ale výsledkom odbornej technickej činnosti.
12. Odvolací súd zároveň záverom zhrnul, že výsledok činnosti, resp. tá časť, ktorej ochrany sa žalobca podanou žalobou domáha, je z autorskoprávnej ochrany vylúčený aj podľa autorského zákona č. 383/1997 Z.z.. Vo všeobecnosti v právnej teórii platí, že predmetom autorského práva nie sú riešenia, princípy, zásady, metódy, postupy (napríklad algoritmy), ale len ich umelecké alebo vedecké stvárnenie. To platí i v prípade, ak by išlo o pôvodné riešenie vedeckého problému dosiahnuté osobitnou tvorivou cestou, keďže podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon, ochrana sa nevzťahuje na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela.
13. Pre zdôraznenie správnosti uvedeného odvolací súd poukázal i na medzinárodný dohovor, napr. Zmluvu WIPO o autorskom práve (WCT), ktorá bola ratifikovaná Slovenskou republikou v roku 1999 a vstúpila do platnosti dňom 06. 03. 2002, podľa ktorej v článku 2 sa autorskoprávna ochrana vzťahuje na vyjadrenia a nie na myšlienky, spôsoby, pracovné postupy alebo matematické koncepty ako také.
14. Na základe uvedeného vyhodnotil,, že predmet, ktorého ochrany pred neoprávneným zásahom žalobca sa domáhal proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nie je autorskoprávne chránený, pričom za takýto predmet v zmysle špecifikácie žalobcu je potrebné považovať matematické modely, zoskupenie matematických modelov a spôsob vzniku sortimentačných tabuliek, ako i sortimentačné tabuľky ako také.
15. Navyše nad rámec vyššie konštatovaného a vo veci zásadného záveru odvolacieho súdu o tom, že predmet, ktorého ochrany sa žalobca domáha, nepožíva autorskoprávnu ochranu, odvolací súd podporne poukázal aj na skutočnosť, že žalobcom označované matematické modely ako podklad pre vznik sortimentačných tabuliek, ako aj sortimentačné tabuľky samotné, ktoré výsledky boli spracované i v podobe počítačového programu „Počítačový program sortimentačných tabuliek" žalobca spolu s ostatnými riešiteľmi a svojimi spolupracovníkmi realizoval ako poverený zamestnanec výskumného ústavu. Práve riešenie zadanej výskumnej úlohy zamestnávateľom ako celku, nepochybne predstavuje plnenie pracovných úloh a zadaní riešiteľov - zamestnancov právneho predchodcu žalovaného 1/, pričom uvedená úloha bola riešená a uskutočňovaná v pracovnom čase na základe zadania zamestnávateľa a na jeho náklady, výsledok uvedeného by malo charakter takzvaného zamestnaneckého diela, ktoré by zamestnávateľ mohol používať na plnenie vlastných úloh, a to i bez privolenia autora, resp. autorov. Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), v znení účinnom do 01. 01. 1998, zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh patriacich do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na splnenie povinnosti vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia.
1 6. Otázkou následného použitia a právneho osudu žalobcom označeného predmetu požadovanej ochrany sa zaoberal už súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, kde uviedol, že na základe zmluvy o dielo č. 31-04-2464/01 zo dňa 09. 04. 2001 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako zhotoviteľom a žalovaným 2/ ako objednávateľom sa zhotoviteľ zaviaže vytvoriť aplikačné programové vybavenie pre výpočet objemu surového dreva na stojato a sortimentáciu surového dreva. Podľa bodu 4.2 uvedenej zmluvy zhotoviteľ oprávnil objednávateľa zapracovať predmet diela do vlastných aplikácií, ako aj poskytovať ho ďalším osobám.
17. Súd prvej inštancie zo záverov znaleckých posudkov - č. 13/2006 vypracovaných: X.. S. V., ako aj z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Márie Antalovej zistil, že program Sortim -W žalovaného 1/ obsahuje matematické modely sortimentácie pre automatizované spracovanie na počítači, pričom takáto možnosť využitia výsledkov výskumnej úlohy vyplýva zo záverečnej správy výskumnej úlohy. Súd prvejinštancie tak už skonštatoval, že žalovaný 1/ bol oprávnený použiť výsledky vedeckého výskumu na vypracovanie počítačového programu „Sortim-W" aj bez privolenia autorov tohto diela ohľadom k tomu, že ide o dielo zamestnanecké, a navyše uvedený počítačový program neobsahuje spracovanie diela ako takého, ale len jeho výsledkov vo forme matematických a tabuľkových modelov, na základe ktorých počítačový program vykonáva príslušné výpočty. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že matematické vzorce, modely, i keď boli autormi vytvorené ako nové (pôvodné) nie sú predmetom ochrany autorského práva. Program Sortim-W vytvoril žalovaný 1/ na základe zmluvy o dielo, pre žalovaného 2/ ktorému zároveň predmetnou zmluvou udelil oprávnenie program používať, alebo ho poskytovať iným osobám. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ neporušili autorské práva žalobcu (k dielu ako celku), ani do nich žiadnym neoprávneným spôsobom nezasiahli.
18. Nadväzujúc na uvedené závery vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú i v časti nároku na zaplatenie majetkovej ujmy pôvodne vo výške 500.000,- Sk, keďže predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia neoprávneného zásahu do autorských práv, resp. porušenie uvedeného práva.
19. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal výroky o trovách prvoinštančného konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení v tom čase platného a účinného neho procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Súd inštancie správne aplikoval ust. § 142 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, správne vyhodnotil s poukazom na procesný neúspech žalobcu a tomu zodpovedajúci procesný úspech žalovaného 1/ a 2/ na strane druhej, a rovnako správne určil i výšku trov. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i závislom výroku o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd už podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na zásadu okamžitej aplikovateľnosti Civilného sporového poriadku vyplývajúcu z ust. § 470 CSP. Preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP vyhodnotiac procesný úspech sporových strán v odvolacom konaní a ust. § 396 ods. 1 CSP.
21. Osobitne odvolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania, a to s poukazom na ust. § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. V predmetnej súdenej veci dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, podával žalobca a v dôsledku uvedeného bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, hoci sa tak udialo len v dôsledku takzvanej inej procesnej vady, s poukazom na ust. § 238 OSP. Bez ohľadu na uvedené, je nutné konštatovať celý procesný úspech v rámci dovolacieho konania na strane žalobcu.
22. Odvolací súd rozhodol osobitne i o trovách štátu spočívajúcich z trov znaleckého dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom, kedy odvolací súd nariadil uznesením č. k. 14Co/236/2012-1207 zo dňa 13. 02. 2018 kontrolné znalecké dokazovanie, ktorého vykonaním poveril S.. X.. E. S., pričom výrokom V. uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 1.000,- Eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia o nariadení znaleckého kontrolného dokazovania na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dopytom na učtáreň Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo zistené, že žalobca preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložil v súdom určenej výške 1 000,- Eur a tento bol učtárňou krajského súdu zúčtovaný pod položkou Dl41/2018. S vypracovaním znaleckým posudkom konajúci znalec predložil i vyúčtovanie odmeny a náhrad za znalecký posudok podľa vyhlášky 491/2004 Z. z. vo výške 2.220,58 Eur, z ktorého preddavok zložený žalobcom predstavuje sumu 1.000,- Eur a suma 1 220,58 bola znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, teda štátu, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
23. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas dovolanie. Namietal, že na základe vykonaného dokazovania a procesného postupu súdu druhej inštancie má za to, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) C.s.p. Druhým dovolacím dôvodom je prípustnosť dovolania, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená podľa § 421 ods. 1, písm. b) C.s.p. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/236/2012 - 1463 zo dňa 24.11.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak by mal Najvyšší súd SR za to, že sám môže rozhodnúť vo veci, navrhol, aby Najvyšší súd SR ako súd dovolací vydal rozsudok, ktorým žalobe vyhovie v celom rozsahu.
24. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie časovej právomoci Súdneho dvora Európskej únie na konanie o prejudiciálnej otázke, ktorej predloženie inicioval na odvolacom súde podľa čl. 267 ZFEU a jeho podnetu nebolo vyhovené.
25. Namietal, že rozsudok odvolacieho súdu odôvodnil zamietnutie predloženia prejudiciálnych otázok s poukazom na rozsudok C - 302/2004 YNOS KFT proti János Varga.
26. Žalobca poukázal na rozhodnutia v obdobných právnych veciach, najmä rozsudok z 18.12.2019 v právnej veci C- 666/18, ktoré na podporu svojich tvrdení uvádza aj v tomto dovolaní, bod 42 rozsudku: „Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že porušenie ustanovenia licenčnej zmluvy na počítačový program, ktoré sa týka práv duševného vlastníctva nositeľa autorských práv k tomuto programu, spadá pod pojem „porušenie práv duševného vlastníctva" v zmysle smernice 2004/48 a že v dôsledku toho uvedený nositeľ musí mať možnosť využiť záruky stanovené touto smernicou. V nadväznosti na písomné vyjadrenie zo dňa 10.10.2019 uviedol, že podstatou sporu a prejudiciálnych otázok je posúdenie metodológie vypracovania znaleckých posudkov v zmysle ustanovenia § 17 ods. 5, druhej vety zákona o znalcoch.V časti „posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Metodológia by mala byť v prípade znaleckých posudkov pre konanie o vypracovaní vedeckých diel ako podkladu k počítačovému programu a počítačovému programu ako takému doplnená o metodológiu Európskej komisie zverejnenú v roku 2012 a doplnenú samostatným legislatívnym návrhom z roku 2019.
27. Podstatu prípustnosti prejudiciálnej otázky čo do uplatňovania procesných práv bez ohľadu na vznik autorského práva podporuje aj právny názor generálneho advokáta vo vyššie uvedenej právnej veci, ktorý citoval historické súvislosti a hmotné právo Francúzskej republiky od devätnásteho storočia až po súčasnosť a napriek tomu, že k porušeniu licenčnej zmluvy z roku 2010 došlo v rokoch 2010 až 2015, sa francúzsky súd pýtal ako má postupovať, pretože ak by porušenie autorského práva z titulu porušenia záväzku podľa licencie predstavovalo odôvodnený nárok, nemohol by francúzsky súd aplikovať na procesný postup vnútroštátne právne predpisy transponujúce smernicu 2004/48 a 2009/24 ako predmet položenej prejudiciálnej otázky. Generálny advokát sa z tohto dôvodu zaoberal posúdením zásady nekumulovania právnych dôvodov v bode 39: „Zásada nekumulovania vychádza zo skutku, ktorý môže byť nesplnením (alebo nesprávnym plnením) zmluvy a zároveň porušením povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov. V dôsledku toho sa nárok na náhradu škody môže opierať o dva právne základy - zmluvný a mimozmluvný - s ktorými sú zvyčajne spojené rozdielne procesné pravidlá.
28. Žalobca si nárok na súde uplatnil z toho dôvodu, že žalovaný 1), ktorý v čase vytvorenia odvodeného počítačového programu nebol zamestnávateľom žalobcu, a žalovaný 2) použil žalobcovo dielo bez jeho súhlasu čo predstavuje neoprávnený zásah do jeho autorských osobnostných práv. Podľa § 33 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov subjektívne absolútne autorské právo trvalo „pod dobu autorovho života a 50rokov po jeho smrti“ pričom podľa § 34 uvedeného autorského zákona „doba trvania autorského práva sa počíta vždy až do konca roka, v ktorom došlo k udalosti rozhodujúcej pre jej počítanie." Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na jeho § 18 a 19, sa doba trvania autorského zákona predlžuje na 70 rokov po smrti autora. V čase vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, to znamená ku 01.05.2004 toto právo stále trvalo a transponovaním smernice 2004/48/ES ako procesnoprávneho predpisu do vnútroštátneho práva SR, sú vnútroštátne súdy povinné uplatňovať prostriedky právnej ochrany podľa smernice, ak nie sú pre priaznivejšie ako vnútroštátne právne predpisy. Podrobne sa k tejto otázke vyjadril aj generálny advokát v bode 57 jeho právneho názoru: „Smernica 2004/48-na rozdiel od smernice 2009/24-neobsahuje hmotnoprávne, ale procesné pravidlá. Vychádza z toho, že musia existovať účinné prostriedky vymožiteľnosti duševného vlastníctva, lebo bez nich je inovácia a tvorivosť brzdená a investície sa znižujú (odôvodnenie 3). Na obmedzenie rozdielov, ktoré jestvujú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o tieto prostriedky, a narušenia vnútorného trhu, ktoré môžu tieto rozdiely spôsobiť, stanovuje spoločné ustanovenia, ktoré majú procesnú povahu alebo súvisia s konaním." Podľa bodu 58: „Pôsobnosť smernice 2004/48 je vymedzená z troch hľadísk: chránený predmet (práva), rozsah ochrany (porušenia) a opatrenia týkajúce sa ochrany (harmonizované ochranné mechanizmy). Podľa bodu 59: „Pokiaľ ide o predmet, opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy zavedené touto smernicou sa uplatňujú „na každé porušenie práv duševného vlastníctva stanovených právom Spoločenstva a/alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu (článok2 smernice v spojení s odôvodnením 13)“. Podľa bodu 61. „ Čo sa týka porušení, na ktoré sa uplatňuje smernica 2004/48, tento pojem sa musí vykladať autonómne, s prihliadnutím na kontext a ciele tohto právneho predpisu. Zámeno „každé", ktoré je použité v článku 2, a celkový účel tejto smernice umožňujú vykladať ju tak, že sa vzťahuje na akékoľvek porušenie, vrátane porušenia založeného na nedodržaní zmluvnej podmienky týkajúcej sa využívania práva duševného vlastníctva, a teda aj na oprávnenia, ktoré sú podľa právnych predpisov výlučnými oprávneniami majiteľa tohto práva."
2 9. Zdôraznil, že hmotné právo resp. ochrana vedeckého diela a počítačového programu podľa hmotného práva ako subjektívneho absolútneho autorského práva je upravená zákonom č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon). Literárna forma (literárne dielo) počítačového programu bola dohodnutá v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO/OMPI) a následne ju implementoval zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) ako aj § 5 ods. 18 a § 6 ods. 1 písm. a) zákona č, 383/1997 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov. Smernica Rady 91/250/EHS, ktorá bola v čase vstupu SR do EU účinná, stanovila v článku 9 ods. 2: „Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú aj na programy vytvorené pred 1. januárom 1993 bez toho, aby boli dotknuté úkony, ku ktorým došlo pred týmto dátumom, a práva nadobudnuté pred týmto dátumom“. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa de iure hmotnoprávne nezmenila právna úprava počítačových programov, právna úprava sa harmonizovala len pre tie štáty, ktoré osobitne neratifikovali Bernský dohovor o literárnych dielach“ a Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Krajský súd v Banskej Bystrici citoval v rozsudku smernicu 2009/24/ES, ktorá prevzala časové ustanovenie smernice 91/250/EHS svojím článkom 1 ods. 4: „Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú aj na programy vytvorené pred 1. januárom 1993 bez toho, aby boli dotknuté úkony, ku ktorým došlo pred týmto dátumom, a práva nadobudnuté pred týmto dátumom“.
30. Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-302/2004, na ktorý sa odvoláva Krajský súd v Banskej Bystrici sa netýka autorských práv ku programom. Tento rozsudok posudzoval právne vzťahy zo zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, ktorá bola dojednaná v čase kedy Maďarská republika nebola členským štátom Európskej únie, a nedošlo k úhrade náhrady škody spôsobenej z neuskutočneného obchodu podľa tejto zmluvy. Napriek tomu, že by možno podľa článku 6 smernice dotknutej smernice 93/13/EHS mohlo ísť o nekalú podmienku, Súdny dvor Európskej únie túto otázku zamietol, pretože išlo o právne vzťahy, ktoré vznikli pred vstupom Maďarskej republiky do Európskej únie. Rozdielnym je však konštitutívny účinok smernice o nekalých podmienkach, ktorá v článku 10 ods. 1 druhom pododseku stanovila, že: „Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994", takže pre Maďarskú republiku vznikla povinnosť posudzovať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách až na právnevzťahy, ktoré vznikli po 1.5.2004. 3 1. Zároveň namietal aj právomoc Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu druhej inštancie, posudzovať časovú právomoc Súdneho dvora Európskej únie. Navyše tak urobil bez vyzvania o právny názor žalobcu. Časová právomoc bola prejednávaná aj v rozsudku C-416/10 Križan a ostatní (tzv. Pezinská skládka), bod 96: „ V danom prípade zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že k právnemu úkonu prevádzkovateľa, ktorým požiadal o povolenie na realizáciu projektu skládky, o ktorú ide vo veci samej, došlo 16. decembra 1998, a to podaním žiadostí o posudzovanie vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie. Z článku 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EU L 236, 2003, s. 33), vyplýva, že smernica 85/337 mala byť prebratá Slovenskou republikou od dátumu pristúpenia tohto členského štátu k Únii, teda od 1. mája 2004." Súdny dvor Európskej únie tak rozhodoval sám o skutkovom základe bez ohľadu na posúdenie vnútroštátnym súdom.
32. Nesprávnym právnym postupom súdu druhej inštancie súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nepresným posúdením dôvodov pre položenie prejudiciálnych otázok a ich odmietnutie. Príkladom je tiež postup pri žiadosti žalobcu o výsluch znalca S.. X.. E. S. podľa §208 ods. 3 CSP zákon č. 160/2015 Z.z., kde bolo účelné na základe výsluchu vysvetliť a doplniť znalecké dokazovanie. Výsluch znalca súd druhej inštancie neuskutočnil. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie ubehlo už približne 16 rokov. Súdny dvor Európskej únie rozhodoval už aj v prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkali sporov na území Slovenskej republiky, pričom právomoc posudzovať svoju právomoc patrí výlučne Súdnemu dvoru Európskej únie. 33. Ďalej zdôrazňoval, že súdny znalec S.. X.. E. S., K. je zapísaný v odbore: 490 000 Kriminalistika, odvetvie: 492 000 Kriminalistická informatika, odbor: 100 000 Elektrotechnika, žalobca poukázal na tieto skutočnosti už pri predložení písomného vyjadrenia k znaleckému posudku S.. X.. E. S. zo dňa 10.10.2019, kedy poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá odkazuje na rozhodovanie o veciach, ktorých základ bol a je upravený medzinárodnými výkladovými pravidlami, je potrebné odôvodniť posúdenie v nadväznosti na zverejnené výkladové normy najmä rozsudku sp. zn. 8 Sžf 67/2014 zo dňa 19.11.2015 a sp. zn. 8 Sžf 15/2015 zo dňa 23.2.2017.
34. Rovnako rozhodol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Co/2/2010 a 6 Co/3/2010 zo dňa 27. apríla 2012 „otázka, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je tak vylúčená z odborného posúdenia. To pravda nevylučuje, aby v prípade, že odpoveď na túto otázku závisí aj od posúdenia iných než právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie a ďalej..Konečné posúdenie otázky, či konkrétne dielo má znaky diela podľa ustanovení autorského zákona, je ale vždy otázkou právnou, pretože pojmové znaky diela sú právnymi (legálnymi) kategóriami."
35. V roku 1996 a ďalšie roky došlo k preprogramovaniu žalobcovho diela z roku 1988 (keď žalobca dielo pripravoval tak, že nevedel, že ho je možné použiť aj počítačovo) slovenské zákony ani medzinárodné normy nepoznali rozdelenie majetkových práv ak neexistovala licenčná zmluva k prevodu práv. Analógiou legis by podľa dovolateľa bolo vhodné na tento skutkový stav aplikovať ustanovenie § 8 zákona č. 383/1997 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov: „Spojeným dielom je dielo, ktoré vzniklo spojením niekoľkých samostatných diel so súhlasom ich autorov, a to na dohodnutý účel.“
36. Spoluvlastníctvo k nehmotným statkom sa preukazuje najmä znaleckými posudkami alebo podielmi na spoločnej práci podľa. § 137 ods. 1 OZ: „Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Analógiou legis, podľa ustanovenia článku 41 nariadenia o pravidlách účasti v medzinárodných vedecko - výskumných projektoch,ak účastníci opatrenia vytvorili výsledky spoločne a ak nemožno určiť ich jednotlivý príspevok k týmto spoločným výsledkom, alebo ak nie je možné tieto spoločné výsledky rozdeliť naúčely požiadania o ochranu príslušných práv duševného vlastníctva, získania tejto ochrany alebo jej zachovania, tieto výsledky sú ich spoločným vlastníctvom. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že v režime spoluvlastníctva nebudú pokračovať a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013. ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 - rámcový program pre výskum a inováciu (2014 - 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú.v. EÚ L 347, 20.12.2013. s. 81), že sa dohodnú na alternatívnom režime, napríklad na tom, že po vytvorení výsledkov prevedú svoje vlastnícke podiely na jediného vlastníka, pričom ostatní účastníci si zachovajú prístupové práva. 37. Z tohto dôvodu, neexistuje právny dôvod prečo by slovenské vnútroštátne súdy nemohli aplikovať na daný stav záväznú a navrhovanú právnu úpravu v kontexte nezáväzných avšak výkladových pravidiel Európskej únie. Ak mal Krajský súd v Banskej Bystrici pochybnosti o tom, ako Žalovaní 1) a 2) disponujú so žalobcovým dielom mali ho dožiadať o vyjadrenie.
38. Ďalej uviedol námietky k znaleckému dokazovaniu vedeckého diela. N.. S.. N. C., P., ktorý ako posledný z odborníkov na autorské právo vypracovával odborné vyjadrenie vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Co/2/2010 a 6 Co/3/2010 zo dňa 27. apríla 2012 „otázka, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je tak vylúčená z odborného posúdenia. To pravda nevylučuje, aby v prípade, že odpoveď na túto otázku závisí aj od posúdenia iných než právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie" a ďalej,. Konečné posúdenie otázky, či konkrétne dielo má znaky diela podľa ustanovení autorského zákona, je ale vždy otázkou právnou, pretože pojmové znaky diela sú právnymi (legálnymi) kategóriami".
39. Odvolací súd nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby dokazovanie mohlo byť vedené v súlade s dovolacími otázkami, ktoré boli predmetom prvého dovolacieho konania:
32. 1) „Sú počítačový program a podklady k počítačovému programu vyjadrené matematickými funkciami vo forme matematického modelu alebo vo forme číselných usporiadaní ako sortimentačné tabuľky, tak ako ich vyjadril žalobca, literárnym dielom, ktoré je chránené v zmysle § 2 a § 9 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach napriek forme, ktorá nepredstavuje slovami vyjadrené inštrukcie a príkazy?",,
33. 2) Je neoprávneným šírením počítačového programu, použitie pôvodného zdrojového kódu v inom programovacom jazyku bez súhlasu autora?"
34. Žalobca nenamieta voči tvrdeniam odvolacieho súdu, že sortimentačné tabuľky, ktoré boli cieľom a výsledkom riešenia výskumnej úlohy (znalecký posudok X.. H., str. 14, 15) sú tzv. zamestnaneckým dielom, ktoré žalobca vytvoril na splnenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva a pracovná náplň). Do zamestnaneckého diela sa však nemôže zaradiť jeho počítačový program a podklady na jeho vytvorenie. Jednak preto, že neboli cieľom a ani v zadaní výskumnej úlohy, ale aj preto, že žalobca nikdy nemal v pracovnej zmluve a pracovnej náplni tvorbu počítačových programov (programátor).
35. Subjektívne absolútne autorské právo (dispozičné a majetkové práva - § 12 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného zákona) k sortimentačným tabuľkám do 31. decembra 2005 mal vykonávať Lesnícky výskumný ústav Zvolen (pôvodný zamestnávateľ žalobcu) a od 1. januára 2006 má uvedené právo vykonávať žalovaný 1/ Národné lesnícke centrum. Vykonávanie subjektívneho absolútneho autorského práva (dispozičné a majetkové práva - § 12 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného zákona) sa uplatňovalo a uplatní sa voči tretím osobám, tretími osobami sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nie sú ani autori sortimentačných tabuliek ani vykonávateľ subjektívneho absolútneho autorského práva.
subjektívne absolútne autorské právo (dispozičné a majetkové práva - § 12 ods. 1 písm. b) a c)uvedeného zákona) k počítačovým programom nemohol vykonávať ani Lesnícky výskumný ústav Zvolen (pôvodný zamestnávateľ žalobcu) - a už vôbec nie Lesoprojekt Zvolen a nemôže vykonávať ani Národné lesnícke centrum. Aby ktokoľvek iný ako autor mohol vykonávať subjektívne absolútne autorské právo k počítačovým programom, vrátane podkladov na ich vytvorenie, muselo byť alebo musí byť toto vykonávanie dohodnuté (musí existovať zmluva) medzi autorom počítačových programov a iným subjektom - vykonávateľom subjektívneho absolútneho autorského práva.
40. Dovolateľ namietal, že rozsudok súdu druhej inštancie, de facto a de iure, zákonom aproboval postup kedy zamestnávateľ v rozpore s pracovnou zmluvou zamestnanca prevedie vlastníctvo k nehmotným statkom na inú právnickú osobu, s ktorou tento zamestnanec nemá žiadne majetkové a personálne prepojenie a zamestnanec stratí možnosť ďalej na svojom diele vedecky pracovať. Napriek argumentom žalobcu sa súd druhej inštancie s touto právnou argumentáciou vôbec nevysporiadal.
41. Rozsudok súdu druhej inštancie zároveň zakladá zodpovednosť Slovenskej republiky za porušenie článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
42. V súčasnosti je právoplatne rozhodnuté v obdobnej právnej veci zastupovanej S. vedenej v konaní pred Krajským súdom Bratislava Sp. zn. 3Co/l 18/2012 a Okresným súdom Bratislava III Sp. zn. 11C/145/1990, kde súdu stačilo vyjadrenie zamestnávateľa žalobcu na preukázanie funkčnosti a účelnosti počítačového programu. Zdôrazňuje že okrem žalovaného 2/, ktorý aj tak nemal vedomosť o tom, ako vznikla konečná verzia počítačového programu Sortim W, nikto iný tvorivosť žalobcovho diela nenamietal, najmä nie ostatní programátori a spolupracovníci žalobcu.
43. Odborné vyjadrenie N.. N. C., N.. bolo napadnuté odôvodnením prejudiciálnych otázok vychádzajúc z právnej veci C - 313/18 zo dňa 9. mája 2018, kedy žalobca navrhol výklad smernice 92/250/EHS: „Na účely tejto smernice zahŕňa pojem „počítačové programy" aj ich prípravný koncepčný materiál." „Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie možnej ochrany sa nepoužijú". Za významnú novelu na úrovni Európskej únie je potrebné považovať prijatie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva). V praxi a v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce ako aj pri získavaní investorov do podnikov venujúcich sa výskumu a vývoju bolo veľmi komplikované pre konkrétne podniky disponujúce s takýmito skutočnosťami, aby presvedčili tretie osoby o významnosti ich vedecko-výskumných výsledkoch. Ochrana skutočností nepodliehajúcich autorskoprávnej alebo inej ochrane preto pozostávala len z uzatvorenia osobitných zmlúv o mlčanlivosti, ku ktorým bolo problematické stanoviť zabezpečovací prostriedok pri porušení zmluvných povinností a predstaviť spôsob fungovania a prevádzky akéhokoľvek inovačného riešenia.
44. Podľa § 2 ods. 1 autorského zákona č. 35 /1965 Zb. je vedecké dielo charakterizované ako „výsledok tvorivej činnosti autora" a § 9 ods. 1. „Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené slovom, písmom, náčrtom, skicou alebo v akejkoľvek inej vnímateľnej podobe." Z prvého ustanovenia vyplýva, že dielo a nie jeho vyjadrenie musí byť výsledkom tvorivej činnosti. Z druhého ustanovenia vyplýva, že vyjadrenie diela či už slovom, písmom, alebo inej vnímateľnej podobe sa týka len doby (času) od kedy vzniká autorské právo na dielo. Z obidvoch ustanovení zákona vyplýva, že dielo sa môže vytvoriť skôr, jeho tvorca ho môže nosiť len v hlave, ale autorské právo naň mu vznikne až vtedy, ak ho vyjadrí vo vnímateľnej podobe. Dôkazom toho, že to tak bolo i v prípade matematických modelov sortimentačných tabuliek je záverečná správa výskumnej úlohy (Halaj a kol. 1988: Rubná zrelosť hlavných drevín so zreteľom na produkciu, mimoprodukčné funkcie lesa a hospodárnosť). Na str. 18 tejto správy sa uvádza, že „Podkladom pre odvodenie hodnotovej zrelosti sú rastové a porastové sortimentačné tabuľky (Petráš-Hubač-Nociar, 1988) pre všetkých 5 hlavných drevín". Keďže táto výskumná úloha sa riešila v rovnakom čase ako žalobcova a jej výsledky záviseli od výsledkov žalobcovej úlohy, museli sa modely sortimentačných tabuliek vytvoriť skôr. A bolo to postupne podľa drevín v rokoch 1986-1987. V rozpätí týchto 2 rokov žalobca vytvoril matematické modely sortimentačných tabuliek (stromových aj porastových) a zdrojový kód ich počítačovéhoprogramu v jazyku Basic. Všetky výsledky výskumnej úlohy žalobca vyjadril prvýkrát v záverečnej správe 31.08.1988 a od tohto dátumu sú autorskoprávne chránené.
45. Znalec na str. 28 svojho odborného vyjadrenia konštatuje, že : „Výsledky výskumnej úlohy sú v danom prípade matematické modely odvodené z empirického materiálu, na základe ktorých sa vypočítali sortimentačné tabuľky". A ďalej „Výsledky výskumnej úlohy boli dosiahnuté tvorivou, ale aj netvorivou činnosťou - mechanickým zberom empirických údajov s množstvom spolupracovníkov." A rovnako aj na str. 30, bod 2.3.2 konštatuje, že: „Samotné výsledky výskumnej úlohy sú výsledkom tvorivej ako aj netvorivej (rutinnej alebo schematickej) činnosti autorov a spolupracovníkov spolupodieľajúcich sa na riešení zadanej úlohy". Teda, keď znalec zaradil do netvorivej činnosti „mechanický zber empirických údajov", tak do tvorivej sa môže započítať ostatná činnosť, vrátane vlastnej tvorby matematických modelov. V obidvoch konštatovaniach teda priznal existenciu aj tvorivých činností pri tvorbe sortimentačných tabuliek a ich matematických modelov. I keď tvorivé činnosti znalec uznal, podmienky na ich existenciu charakterizuje len všeobecne ako jedinečný výkon kreatívnej osobnosti, jedinečný motivačný horizont osobnosti daný jeho vzdelaním, životnou skúsenosťou, citovým a estetickým prežívaním, rozvinutosťou talentu, sympatiami k určitým prostriedkom autorského vyjadrenia a pod. Namiesto toho, aby znalec podrobne zhodnotil všetky konkrétne činnosti pri tvorbe matematických modelov sortimentačných tabuliek vo vzťahu k požadovaným charakteristikám osobnosti autora, posudzoval právne otázky autorskoprávnej ochrany diela, ktoré mu neprislúchajú. 46. Žalovaný 1) vo vyjadrení zo dňa 16.07.2021 k dovolaniu žalobcu navrhoval, aby dovolací súd zamietol dovolanie ako nedôvodné. Uviedol, že v otázke rozhodovania o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práv, ktorých sa domáha žalobca, jednoznačne správne rozhodol odvolací súd tým, že vo výroku svojho petitu pod I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Správne poukázal odvolací súd na časové hľadisko skutkového základu tohto návrhu poukazom na rozsudok Súdneho dvora (veľkej komory) vo veci C-302/2004 YNOS KFT proti János Varga, ktorým rozsudkom bola okrem iného riešená a ustálená časová právomoc Súdneho dvora Európskej únie tak, že Súdny dvor vyslovil zásadu, že pokiaľ ide o uplatnenie smernice spoločenstva v novom členskom štáte, Súdny dvor má právomoc na výklad smernice výlučne odo dňa pristúpenia tohto štátu k Európskej únii, a že Súdny dvor preto nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ak okolnosti skutkového stavu v konaní vo veci samej predchádzajú pristúpeniu štátu k Európskej únii. Z tohto dôvodu sú preto aj judikáty Súdneho dvoru citované žalobcom v bodoch 2.2.1. a 2.2.2. dovolania žalobcu právne irelevantné, pretože nenarúšajú podstatu rozsudku Súdneho dvora vo veci C-302/2004 YNOS kft proti János Varga.
47. V otázke samotného predmetu sporu, či teda žalovaný 1) a žalovaný 2) neoprávnene zasiahli do tvrdeného autorského práva žalobcu k predmetu, ktorého ochrany sa žalobca domáhal žalobou, teda k „programovej časti Sortimentácia ťažobného fondu", odvolací súd na základe rozsiahleho dokazovania jednoznačne správne rozhodol, že žalovaný 1) a žalovaný 2) nezasiahli do tvrdeného autorského práva k predmetu žaloby, keďže tento nie je autorským dielom podľa zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (ďalej len „autorský zákon"). Ako vyplýva napr. z kontrolného znaleckého posudku S.. U. O., podľa ktorého vo vzťahu k matematickým modelom na vypočítanie sortimentačných tabuliek nebol naplnený pojmový znak tvorivosti, resp. tvorivej duševnej činnosti v kontexte autorskoprávnej ochrany a ako sa ďalej konštatuje matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek (ani sortimentačné tabuľky na odhad podielu akostných a hrúbkových tried výrezov surového dreva) nie sú predmetom autorskoprávnej ochrany, a to podľa Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembra 1886, Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu ako prílohy 1C k Dohode o zriadení svetovej obchodnej organizácie, Zmluvy svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve. A ďalej sa v znaleckom posudku znalca S.. E. S., K. uvádza, že sortimentačné tabuľky ako také sú systematickým a metodickým usporiadaním súborov údajov, ktoré sú vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe. Tento súbor údajov vznikol ako výsledok aplikácie známych matematických a matematicko-štatistických metód mnohonásobnej nelineárnej regresie, pričom autor (žalobca) v rámci vytvárania týchto sortimentačných tabuliek aplikoval procesy matematickej štatistiky, obzvlášť procesy nelineárnej mnohonásobnej regresnejanalýzy. A znalec potom konštatuje, že sortimentačné tabuľky pre účely programu Sortim - W predstavujú numerické hodnoty získané výpočtami. Tieto nie sú koncepčným ani prípravným materiálom pre vytvorenie počítačového programu (Sortim - W). Keďže sa z týchto do logiky počítačového programu preberajú iba myšlienky, idey a princípy a samotné hmotné vyjadrenie týchto matematických modelov do podoby vnímateľnej zmyslami nie sú žiadnou formou dokumentácie k počítačovému programu. A počítačové programy Sortim -W a LHKE sú dva osobitné počítačové programy. Potom odvolací súd na základe všetkých vykonaných dôkazov v ich jednote dospel k správnemu právnemu záveru, že uvedené matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek, ani sortimentačné tabuľky nespĺňajú všetky pojmové znaky autorského diela, keď tieto sú síce výsledkom činnosti fyzickej osoby, spadajú do oblasti vedy, výsledok bol vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami, avšak nejedná sa o výsledok tvorivej duševnej práce.
48. Žalovaný 2) sa k dovolaniu nevyjadril.
49. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.
Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP
50. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
51. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Medzi tieto patrí aj skutočnosť, ak sa konajúci argumentačne nevyrovnal so skutočnosťami odôvodňujúcimi položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Vnútroštátny súd povinnosť položiť prejudiciálnu otázku nemá, ak zistil, že ide o situáciu tzv. acte éclaire, kedy už existuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vnútroštátny súd sa aplikuje. V tomto prípade ide o rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora ) zo dňa 10. januára 2006 vo veci Ynos kft. Proti Janos Varga položená prejudiciálna otázka vnútroštátnym súdom z Maďarska podľa článku 234 ES( poznámka teraz čl. 267 ZFEU). Súdny dvor rozhodol, že : „ za situácie, akou je situácia v konaní vo veci samej, ktorého okolnosti skutkového stavu predchádzajú pristúpeniu štátu k Európskej únii, Súdny dvor nemá právomoc na zodpovedanie prvej a druhej otázky“. V odôvodnení rozsudku uviedol, skutkové okolnosti prípadu tak, že dňa 10. januára 2002 Ynos uzavrel s pánom Vargom zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „zmluva") predaja nehnuteľnosti. 52. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde Zvolen dňa 08.apríla 2003. V čl. III žaloby uviedol, že „v roku 2002 som zistil, že Foresta - SK, a.s. ako žalovaný 2/, predáva počítačový program LHKE - LSR (lesná hospodárska kniha a evidencia - verzia určená pre Lesy SR š.p.) Foresta SK, a,s., 2000. Ako vyplýva z užívateľskej príručky k uvedenému programu, program slúži okrem iného na sortimentáciu ťažbového fondu ako je v texte výslovne uvedené podľa sortimentačných tabuliek hlavných drevín autorov W. N. a C.O. R.. V užívateľskej príručke sa označuje ako autor uvedeného programu žalovaný 2/. Ako z uvedeného vyplýva žalovaný 2/ spracoval predmetné autorské dielo do počítačového programu a tento ho ako svoje dielo rozširuje bez toho, aby si od autora sortimentačných tabuliek, vyžiadal súhlas na takéto spracovanie a použitie, bez toho, aby ho ako autora označil, a aby sa s ním dohodol na odmene za použitie diela“. 53. Slovenská republika a aj Maďarská republika pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004. Okolnosti sporu Ynos kft proti János Varga predchádzali vstupu do Európskej únie, ako aj okolnosti tohto sporu vedeného na najvyššom súde pod sp.zn. 2 Cdo/169/2021 sú z roku 2002 a siahajú ďalej do minulosti tak, ako to popisuje žalobca v čl. I žaloby. Žalobca v rokoch 1989-1991 spolu so spolupracovníkmivypracoval v rámci výskumnej úlohy sortimentačné tabuľky ďalších drevín - smrekovec, hrab a breza, ktoré predstavujú ďalšiu etapu výskumu sortimentačných tabuliek. Na s. 2 ods.4 žaloby uviedol : „Metódou regresnej analýzy sa skonštruovali matematické modely a podľa nich vypočítali stromové a sortimentačné tabuľky. Tieto udávajú pre jednotlivé stromy podiely akostných a hrúbkových tried výrezov“. 54. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd správne ustálil, že rozsudok Súdneho dvora (Veľká komora ) zo dňa 10. januára 2006 vo veci Ynos kft. Proti Janos Varga C-302/04 predstavuje záväznú prejudikatúru pre vnútroštátne súdy Slovenskej republiky a záväzným spôsobom rieši otázku právomoci Súdneho dvora Európskej únie na konanie o prejudiciálnej otázke podľa čl. 234 US (teraz čl. 267 ZFEU) odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Po vyhodnotení právomoc Súdneho dvora sa nevzťahuje k skutkovému stavu sporového konania, ktoré bolo začaté na Okresnom súde Zvolen dňa 08.04.2003 pod sp.zn. 1C/113/2003 ani odvolacieho konanie Krajskom súde v Banskej Bystrici sp.zn. 14/Co/36/2012 a ani na dovolacieho konania sp. zn. 2Cdo/169/2021, pretože skutkové okolnosti hmotnoprávneho vzťahu sú z roku 2002. Ide o dlhotrvajúci stabilný princíp aplikácie práva Európskej únie, ktorý vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora z 15. júna 1999, Andersson a Wakeras-Anderson, C- 321/97. Dovolací súd konštatuje, že tento princíp nevylučuje možnosť tzv. dobrovoľného eurokonformného výkladu. Smernica Rady 91/250/EHS, ktorá bola v čase vstupu SR do EU účinná, stanovila v článku 9 ods. 2: „Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú aj na programy vytvorené pred 1. januárom 1993 bez toho, aby boli dotknuté úkony, ku ktorým došlo pred týmto dátumom, a práva nadobudnuté pred týmto dátumom“. Avšak i pri tomto výklade boli naplnené znaky zamestnaneckého diela v zmysle smernice a právo použiť dielo patrí zamestnávateľovi. Podľa čl. 2 bod 3 Smernice Rady 91/250/EHS. „Ak je počítačový program vytvorený zamestnancom pri plnení jeho povinnosti alebo podľa pokynov vydaných jeho zamestnávateľom, je zamestnávateľ výlučne oprávnený vykonávať všetky majetkové práva k takto vytvorenému programu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak“. Dovolanie podľa § 421, ods. 1, písm. b) CSP 55. Podľa § 421 ods.1, písm. b) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. 56. Dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby dokazovanie mohlo byť vedené v súlade s dovolacími otázkami, ktoré boli predmetom prvého dovolacieho konania:
57. 1) „Sú počítačový program a podklady k počítačovému programu vyjadrené matematickými funkciami vo forme matematického modelu alebo vo forme číselných usporiadaní ako sortimentačné tabuľky, tak ako ich vyjadril žalobca, literárnym dielom, ktoré je chránené v zmysle § 2 a § 9 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach napriek forme, ktorá nepredstavuje slovami vyjadrené inštrukcie a príkazy?",,
58. 2) Je neoprávneným šírením počítačového programu, použitie pôvodného zdrojového kódu v inom programovacom jazyku bez súhlasu autora?"
59. Dovolací súd konštatuje, že v zmysle § 421 písm. b) CSP muselo rozhodnutie odvolacieho súdu jednoznačné závisieť od vyriešenia právnej otázky. To znamená, že vyriešenie právnej otázky bolo „conditio sine qua non“ pre zamietnutie žaloby. Položené právne otázky musia mať bezprostrednú súvislosť s predmetom konania a so zamietnutím žaloby. Odvolací súd sa rozsiahlym spôsobom zaoberal tým, či išlo o autorské dielo. V prvom rade bolo vhodné vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, keďže išlo o zamestnanecké dielo podľa § 17 zákona č. 35/1965 Zb. ( autorský zákon), ktorú skutočnosť uvádza aj žalobca na strane 3, čl. III. žaloby. V tejto časti odvolací súd v bode 54 správne vyhodnotil, že „...počítačový program sortimentačných tabuliek žalobca spolu s ostatnými riešiteľmi a svojimi spolupracovníkmi realizoval ako poverený zamestnanec výskumného ústavu. Práve riešenie zadanej výskumnej úlohy zamestnávateľom ako celku, nepochybne predstavuje plnenie pracovných úloh a zadaní riešiteľov - zamestnancov právneho predchodcu žalovaného 1/, pričom uvedená úloha bola riešená a uskutočňovaná v pracovnom čase na základe zadania zamestnávateľa a na jeho náklady, výsledok uvedeného by malo charakter takzvaného zamestnaneckého diela, ktoré byzamestnávateľ mohol používať na plnenie vlastných úloh, a to i bez privolenia autora, resp. autorov. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon), v znení účinnom do 01. 01. 1998, zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh patriacich do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na splnenie povinnosti vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia“. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že celý nehmotný statok bol výsledkom výskumnej úlohy: A12-531-803-04 ( čl. 42) Konštrukcia a úprava sortimentačných tabuliek“ (čl.42) riešiteľmi A.. X..J. H., P.. a žalobcom X.. W. N., P.. a k o zamestnancami. Žalobca v žalobe priamo uviedol, že pracoval v Lesníkom výskumnom ústave vo Zvolene od roku 1977 ako vedecko - výskumný pracovník. Právnym nástupcom Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen je žalovaný 1/ Národné lesnícke centrum (čl. 400). Podľa § 17 ods.1 zákona č. 35/1965 Zb. „ Zamestnávateľ môže používať na plnenie úloh patriacich do predmetu jeho činnosti vedecké alebo umelecké dielo vytvorené jeho pracovníkom na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho autorovho privolenia“. Vzhľadom na zistenie zjavného nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu bolo nadbytočné vyhodnocovať, či aj samotné podklady k počítačovému programu vyjadrené matematickými funkciami vo forme matematického modelu alebo vo forme číselných usporiadaní ako sortimentačné tabuľky, ktoré nesporne sú nehmotnými statkami, sú aj samostatným autorským dielom. Za použitia logického argumentu arg. per eliminationem - vylúčenia možnosti, že žalobca nehmotné statky vytvoril mimo svoju pracovného času (ktorú skutočnosť ani v žalobe netvrdí) možno uzavrieť, že právo použiť výsledky jeho vedeckej činnosti( bez ohľadu na formu nehmotného statku) patrilo zamestnávateľovi, ktorý mu za to poskytoval mzdu a vytvorenie nehmotných statkov predstavovalo investíciu zamestnávateľa. Nároky uplatnené žalobou sa odvíjali o d autorského práva, ( podľa zákona č. 35/1965 Zb. účinného v čase vytvorenia nehmotných statkov ) a to práva, a to majetkového práva dielo použiť. Osobnostné právo autora na označenie diela nebolo podľa petitu žaloby predmetom konania. Dovolací súd dáva do pozornosti, že ide o právnu otázku a nie znaleckú otázku pri vyhodnotení či predmet skúmania - nehmotný statok je autorským dielom. Vzhľadom na to, možno pri takomto posúdení vychádzať z odborného vyjadrenia, v danom prípade odborného vyjadrenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave č. 653/2010 zo dňa12.08.2010 ( čl. 770) podpísaného dekanom N.. S.. K. C., P.. podľa ktorého ( čl. l. 774): „Pokiaľ ide o použitie výsledkov výskumných úloh, tieto boli jednak vydané ako neperiodické publikácie Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied pod názvom „Sortimentačné tabuľky hlavných drevín" (rok vydania 1991) a „Sortimentačné tabuľky pre smrekovec, hrab a brezu" (rok vydania 1994). Takéto uverejnenie (jedna z možných foriem použitia) výsledkov výskumných úloh v printovej (tlačovej) forme zrejme nevyvoláva pochybnosti o vzniku a trvaní subjektívneho autorského práva autorov uvedených sortimentačných tabuliek. Problematické a zároveň predmetom súdneho konania je použitie výsledkov výskumných úloh formou počítačového programu či počítačových programov“. Právnická fakulta UK dospela k záveru na čl. (777, body 4, 5) : „Tak podľa medzinárodných zmlúv, smerníc Európskej únie ako aj podľa zákonov Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v časti D/ tohto odborného vyjadrenia, počítačový program (zdrojový kód) je súbor príkazov a inštrukcií ako presných a logicky jednoznačných pokynov na vykonávanie určitej sústavy operácií počítačom (hardware) pri určenom poradí vykonávania takýchto operácií tak, aby počítač riešil úlohy daného typu. Teda zdrojový kód (počítačový program) ako súbor príkazov a inštrukcií na vykonávania určitej sústavy operácií počítačom musí mať svoj ( musí mať) matematický model, pričom až následne tento súbor príkazov a inštrukcií vyjadrený v matematickom modely obsiahnutý v zdrojovom kóde a prevedený do spojového kódu počítača vykonáva definovanú sústavu operácií čím rieši úlohy daného typu; súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na vytvorenie súboru príkazov a inštrukcií (§ 2 ods. 1, druhá veta zákona č. 35/1965 Zb.; § 5 ods. 18 a § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 383/1997 Z. z.; § 5 ods. 8 a § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 618/2003 Z. z. Záver k tejto časti odborného vyjadrenia je taký, že, výsledky výskumných úloh, ktoré boli sprístupnené vo forme sortimentačných tabuliek a počítačových programov boli a sú predmetom subjektívneho absolútneho autorského práva“. Dovolací senát sa s týmto odborným vyjadrením stotožnil, pričom z hľadiska právnej povahy ho považoval za odborné stanovisko k právnej otázke, obdobne ako podávajú subjekty veľkému senátu v zmysle § 48 ods.4 CSP.
60. Dovolací súd sa nestotožnil s odborným stanoviskom Právnickej fakulty Univerzity Komenského vBratislave (čl. 780) podľa ktorého : „ Záver o právnom vzťahu navrhovateľa súdneho konania ako zamestnanca Lesníckeho Výskumného ústavu Zvolen a Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen ako zamestnávateľa je taký, že zamestnávateľ nenadobudol právo využívať počítačový program na plnenie svojich a nenadobudol ani právo udeľovať súhlas na používanie počítačového programu nakladanie s počítačovým programom) iným subjektom“. V tejto časti dovolací senát dospel k záveru, že išlo o skutkovú otázku, ktorá sa zisťuje dokazovaním. Podľa realizačného projektu výskumnej úlohy Výskum a konštrukcia sortimentačných tabuliek drevín, riešitelia : X.. S. K., P.., X.. W. N., P., X.. C. R., Zvolen 1991 ( čl. 27) : „ Stromové a porastové sortimentačné tabuľky sa dajú použiť dvomi spôsobmi : a) ako matematické modely pri automatizovanom spracovaní na počítačoch. Tu je potrebné vytvoriť základný program podľa príslušných matematických vzťahov a ich parametrov. Pre stromové sortimentačné tabuľky platia rovnice (3)-11f) a koef. v tab. 6-11. Pre porastové sortimentačné tabuľky platia rovnice (19) - (26) a koeficienty v tab. 13-17, b) ako klasické sortimentačné tabuľky v ktorých sú percentuálne podiely z objemu stromu pri stromových tabuľkách alebo zo zásob porastu pri porastových tabuľkách...“. Už Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie v rozsudku č.k. 16C 113/2003-470 zo dňa 7.11.2007 na s. 481 dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalovaný 1) bol oprávnený použiť výsledky vedeckého výskumu na vypracovanie programu Sortim-W, aj bez privolenia autorov diela, vzhľadom k tomu, že sa jedná o dielo zamestnanecké. Podľa znaleckého posudku číslo 08/2019 s. 60 - 62 zo dňa 01.04.2019 znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie počítačové programy ( software) S.. X.. E. S., K. počítačový program Sortim- W naprogramovala W.. K. F.D.. Počítačový program „ Počítačový program sortimentačných tabuliek“ je pravdepodobne vytvorený žalobcom. Vznikol obyčajným jednoduchým naprogramovaním v jazyku Basic. Obidva s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli na prostriedkoch zamestnávateľov ich tvorcov. Počítačový program sortimentačných tabuliek vznikol v 80-tych rokoch.
6 1. Na s. 56 znalec udáva : „Vzťah medzi počítačovým program sortimentačných tabuliek a počítačovým programom Sortim W je len ten, že RNDr. Magdaléna Fábryová použila totožnú výpočtovú logiku do programu Sortim W, ako má „počítačový program sortimentačných tabuliek“,t.j. inšpirovala sa algoritmickou logikou. Technologický vzťah medzi týmito počítačovými programami neexistuje. Nakoľko sú naprogramované v dvoch odlišných programovacích jazykoch, fungujúcich na odlišnej logike. Pri vytvorení počítačového programu Sortim W bola prevzatá logika, ako by mal počítačový program fungovať, avšak nebol prevzatý pôvodný zdrojový kód. Zdrojový kód počítačového programu už z logiky rozdielu medzi programovacím jazykom Fortran a Fox Pro neumožňuje prebratie alogoritmu...“. 62. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol. 63. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1) a 2) v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.