2 Cdo 167/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti žalovanej M. D., naposledy

bývajúcej v M., t. č. N., zastúpenej opatrovníčkou   Lenou   Plichtovou,   pracovníčkou

Okresného   súdu   Martin,   o   zaplatenie 554,29 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho

účastníka Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr.   A. C., advokátom so sídlom v L.,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 117/2013, o dovolaní vedľajšieho účastníka

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. decembra 2013 sp. zn. 6 Co 605/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Z., je povinné zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 25,58 € na

účet advokátskej kancelárie T. so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 26. júna 2013 č. k. 5 C 117/2013-98 zamietol návrh

žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu uplatnenej námietky premlčania podľa

Občianskeho zákonníka. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňu zaviazal

zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 335,11 € na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Žiline, na odvolanie žalobkyne, uznesením z 30. decembra 2013  

sp. zn. 6 Co 605/2013 zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalobkyni

uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Vedľajšieho účastníka zaviazal

zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia v sume 31,28 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V nenapadnutom

výroku vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V odôvodnení uviedol, že v posudzovanej veci vstúpil

do konania vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom. Odvolací

súd nijako nespochybňoval právo ktoréhokoľvek účastníka (aj vedľajšieho účastníka) využiť

služby advokáta a nechať sa v konaní zastúpiť. Podstatnou otázkou však v danom prípade

bola účelnosť takéhoto postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením by mala znášať

druhá procesná strana. Ak samotné združenie vzniklo s cieľom podporovať práva

spotrebiteľov na Slovensku, javilo sa odvolaciemu súdu nadbytočné využívať osobitné služby

advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho účastníka.

Tvrdenia vedľajšieho účastníka o potrebe kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú

samotnú podstatu existencie spotrebiteľského združenia a vyvolávajú pochybnosti  

o špekulatívnych cieľoch jeho založenia a následného vstupu do množstva súdnych konaní.  

Z obsahu informácií získaných na internetovej stránke http://oz-hoos.wix.com/hoos krajský

súd navyše zistil, že dotknuté združenie vyvíja zjavne množstvo aktivít v oblasti poskytovania

pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických odborných

vedomostí, ktoré sú z pohľadu odvolacieho súdu spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie

účastníka v konaní.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať

pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a nepriznal mu náhradu trov konania z dôvodov neúčelnosti a nadbytočnosti,

ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a presvedčiť tak odvolací súd, že takéto dôvody nie sú

dané. Ďalej namietal, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a zároveň

vykazuje znaky arbitrárnosti.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu  

je v dovolaním napadnutej časti správne a navrhla dovolanie zamietnuť. Opatrovníčka

žalovanej sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,  

proti ktorému ho zákon pripúšťa.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239  

ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie

o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol  

o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je

relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie

(záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vedľajší účastník namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.  

Vedľajší účastník odňatie možnosti konať pred súdom dáva do súvislosti s postupom

odvolacieho súdu, ktorý keď zvažoval použitie iného ustanovenia procesného predpisu pri

rozhodovaní o náhrade trov konania než použil súd prvého stupňa, si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vytvoriť mu priestor na uplatnenie námietok a argumentov, ktoré sú spôsobilé

ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania. Z obsahu tejto námietky vyplýva, že postup

súdu považuje za taký, ktorý je v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím

o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadrili.

Dovolací súd nepovažuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ho mal

odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k možnej aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.

s odôvodnením, že na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, za dôvodnú. Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je totiž primárne zabrániť

prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci

podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne

jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku

konania a na druhej strane o odlišných ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p.) tieto

princípy modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011).

V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 25. júla 2013, sp. zn. 3 Cdo 120/2013, ktoré bolo prijaté občianskoprávnym

kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie v zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta

znie: „Postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy pri

rozhodnutí o trovách konania a ani pri iných nemeritórnych rozhodnutiach.“ Takýto názor je

aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová

a kol. Občiansky súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635).  

Z hore uvedeného vyplýva, že procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania

nemôže mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho súdu

nedošlo v prípade vedľajšieho účastníka k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Vedľajší účastník ďalej namieta, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne

odôvodnené.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal  

s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka osobitne, pričom mu ich náhrada

nebola priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či možno považovať trovy konania

vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatnil za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné

nepovažoval. Prijaté závery primerane vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).

Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania spĺňa

zákonné požiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenia uznesenia, správnosť právnych

záverov nie je právne relevantná, preto prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, že vedľajší účastník má odlišný názor než konajúce súdy,

nezakladá ním tvrdenú vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť  

zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal

(§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p.).

Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151

ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu  

v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 7. mája 2014 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb  

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon

právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku

za 1 úkon právnej služby určil sumou 13,28 € (1/2 zo sumy 26,56 € v zmysle ustanovenia  

§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). Odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) a DPH 4,26 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí celkom 25,58 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

  JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová