2 Cdo 167/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti žalovanej M. D., naposledy
bývajúcej v M., t. č. N., zastúpenej opatrovníčkou Lenou Plichtovou, pracovníčkou
Okresného súdu Martin, o zaplatenie 554,29 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho
účastníka Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. A. C., advokátom so sídlom v L.,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5 C 117/2013, o dovolaní vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. decembra 2013 sp. zn. 6 Co 605/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Z., je povinné zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 25,58 € na
účet advokátskej kancelárie T. so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 26. júna 2013 č. k. 5 C 117/2013-98 zamietol návrh
žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu uplatnenej námietky premlčania podľa
Občianskeho zákonníka. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňu zaviazal
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 335,11 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline, na odvolanie žalobkyne, uznesením z 30. decembra 2013
sp. zn. 6 Co 605/2013 zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Vedľajšieho účastníka zaviazal
zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia v sume 31,28 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V nenapadnutom
výroku vo veci samej a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V odôvodnení uviedol, že v posudzovanej veci vstúpil
do konania vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom. Odvolací
súd nijako nespochybňoval právo ktoréhokoľvek účastníka (aj vedľajšieho účastníka) využiť
služby advokáta a nechať sa v konaní zastúpiť. Podstatnou otázkou však v danom prípade
bola účelnosť takéhoto postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením by mala znášať
druhá procesná strana. Ak samotné združenie vzniklo s cieľom podporovať práva
spotrebiteľov na Slovensku, javilo sa odvolaciemu súdu nadbytočné využívať osobitné služby
advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho účastníka.
Tvrdenia vedľajšieho účastníka o potrebe kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú
samotnú podstatu existencie spotrebiteľského združenia a vyvolávajú pochybnosti
o špekulatívnych cieľoch jeho založenia a následného vstupu do množstva súdnych konaní.
Z obsahu informácií získaných na internetovej stránke http://oz-hoos.wix.com/hoos krajský
súd navyše zistil, že dotknuté združenie vyvíja zjavne množstvo aktivít v oblasti poskytovania
pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických odborných
vedomostí, ktoré sú z pohľadu odvolacieho súdu spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie
účastníka v konaní.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a nepriznal mu náhradu trov konania z dôvodov neúčelnosti a nadbytočnosti,
ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a presvedčiť tak odvolací súd, že takéto dôvody nie sú
dané. Ďalej namietal, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a zároveň
vykazuje znaky arbitrárnosti.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je v dovolaním napadnutej časti správne a navrhla dovolanie zamietnuť. Opatrovníčka
žalovanej sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je
relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie
(záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Vedľajší účastník namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Vedľajší účastník odňatie možnosti konať pred súdom dáva do súvislosti s postupom
odvolacieho súdu, ktorý keď zvažoval použitie iného ustanovenia procesného predpisu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania než použil súd prvého stupňa, si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vytvoriť mu priestor na uplatnenie námietok a argumentov, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania. Z obsahu tejto námietky vyplýva, že postup
súdu považuje za taký, ktorý je v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím
o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.
Dovolací súd nepovažuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ho mal
odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k možnej aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.
s odôvodnením, že na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, za dôvodnú. Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je totiž primárne zabrániť
prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci
podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne
jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku
konania a na druhej strane o odlišných ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p.) tieto
princípy modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011).
V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. júla 2013, sp. zn. 3 Cdo 120/2013, ktoré bolo prijaté občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie v zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta
znie: „Postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy pri
rozhodnutí o trovách konania a ani pri iných nemeritórnych rozhodnutiach.“ Takýto názor je
aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová
a kol. Občiansky súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635).
Z hore uvedeného vyplýva, že procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania
nemôže mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho súdu
nedošlo v prípade vedľajšieho účastníka k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Vedľajší účastník ďalej namieta, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne
odôvodnené.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal
s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka osobitne, pričom mu ich náhrada
nebola priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či možno považovať trovy konania
vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatnil za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné
nepovažoval. Prijaté závery primerane vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).
Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania spĺňa
zákonné požiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenia uznesenia, správnosť právnych
záverov nie je právne relevantná, preto prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že vedľajší účastník má odlišný názor než konajúce súdy,
nezakladá ním tvrdenú vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal
(§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p.).
Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151
ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej
služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 7. mája 2014 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon
právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku
za 1 úkon právnej služby určil sumou 13,28 € (1/2 zo sumy 26,56 € v zmysle ustanovenia
§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). Odmena spolu s režijným paušálom 8,04 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) a DPH 4,26 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí celkom 25,58 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová