Najvyšší súd  

2 Cdo 167/2010

  Slovenskej republiky   2 Cdo 137/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti žalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v B., 2/ Z. K.,

bývajúcej v B., 3/ A. C., bývajúcej v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné,  

a o náhrade trov konania, vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.  

5 C 284/2007, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009

sp. zn. 6 Co 70/2009 a o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre  

z 30. novembra 2009 sp. zn. 6 Co 243/2009, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009 sp. zn. 6 Co 70/2009  

v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol a uznesenie

Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2009 sp. zn. 6 Co 243/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 4. februára 2009 č.k. 5 C 284/2007-157 určil, že

kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra 1998 medzi žalovanou 3/ ako predávajúcou

a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných  

na LV č. X. Správy katastra T., pre Obec B., k. ú. B. je neplatná. Určil, že žalobkyňa je  

v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B.,

obec B., okres T., a to parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m2, parc. č. X.- zastavané plochy  

a nádvoria vo výmere X. m2, parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parc.

č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m2,

dom súpisné číslo X., postavený na parc. č. X.. Vo zvyšku návrh, pokiaľ išlo o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc. č. X.-zast.

plochy a nádvoria vo výmere X. m2 zamietol. Zároveň určil, že osvedčenie vyhlásenia   2 Cdo 137/2011

žalovanej 3/ o vydržaní   vlastníckeho   práva   v   X.   k nehnuteľnostiam   v   k. ú.   B.,

zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B., obec B., okres T., a to parc. č. X.-

záhrada vo výmere X. m2, parc. č. X.-zastavané plochy vo výmere X. m2, parc. č. X.-

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X. m2, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m2, ktoré je spísané vo forme Notárskej

zápisnice N. napísanej 28. septembra 1998 v Notárskej kancelárii v T. pred notárkou JUDr. V.

R. je právne neúčinné a nezakladá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovanej

3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 761,43 € do rúk právneho

zástupcu žalobkyne JUDr. L. S. a povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 €  

do učtárne súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem

na určení akého sa domáhala, keďže žalovaní 1/, 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví

spoluvlastníci nehnuteľností na LV č. X., k. ú. B.. Bez tohto určenia je jej vlastníctvo

ohrozené a nemôže dať do súladu skutočný vlastnícky stav so zapísaným vlastníckym stavom.

Bolo preukázané, že pani V. C. užívala predmetné nehnuteľnosti do svojej smrti. Zanechala

závet, na základe ktorého dedičským rozhodnutím z 25. októbra 1976 č.k. D 1113/76-10 ŠN

v T. zdedila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu M. S.. Po jej smrti zdedil nehnuteľnosti

otec žalobkyne (dedičské rozhodnutie z 17. septembra 1984 č.k. D 1261/84-12). Darovacou

zmluvou z 5. mája 1986 registrovanou Štátnym notárstvom v T. 29. októbra 1986 pod č. R.

daroval Dr. S. S. žalobkyni (svojej dcére) spoluvlastnícky podiel X. z nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B., ako aj na nehnuteľnosť – dom s. č. X. postavený na parc.  

č. X.-zast. plochy a nádvoria vo výmere X. m2. Spoluvlastníctvo žalobkyne bolo v evidencii

nehnuteľností riadne zapísané. Žalovaná 3/ bola zapísaná ako výlučná vlastníčka

nehnuteľností   nachádzajúcich   sa   v   k. ú.   B.   zapísaných   na   LV   č.   X.   na   základe

notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. spísanej v Notárskej kancelárii v T., pred

notárkou JUDr. V. R.. V čase vydania osvedčenia o vydržaní, podľa potvrdenia obce B., dom

s. č. X. na parc. č. X. bol už zbúraný. Žalovaní 1/ a 2/ sú na základe kúpnej zmluvy  

z 11. novembra 1998 uzavretej so žalovanou 3/ vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci

sporných nehnuteľností. Títo však nemohli so žalovanou 3/ uzavrieť platne kúpnu zmluvu.

Ďalej súd uviedol, že neboli splnené zákonné   predpoklady   vydržania   sporných nehnuteľností   v   prospech   žalovanej   3/, resp. základná podmienka – dobromyseľnosť.

Žalovaná 3/ sa nikdy nestala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nestala sa ani

dobromyseľnou držiteľkou, lebo si bola   vedomá,   že   nie   je   jedinou   vlastníčkou   2 Cdo 137/2011

nehnuteľností. Žalobkyňa teda v konaní preukázala, že sa stala spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností v podiele X. na základe darovacej zmluvy z 5. mája 1986 registrovanou

Štátnym notárstvom v T. pod R.. Súd preto jej žalobe vyhovel. Zamietol ju len v časti  

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc.  

č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2, pretože v čase vydania osvedčenia

o vydržaní bol už dom zbúraný. Táto nehnuteľnosť nebola ani predmetom vyhlásenia  

o vydržaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 a § 147 ods. 1 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha

zákona č. 71/1992 Zb.).

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 12. mája 2009 sp. zn.

6 Co 70/2009 zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia A. C.

o vydržaní vlastníckeho práva tak, že žalobu zamietol. V časti trov konania účastníkov

a v časti zaplatenia súdneho poplatku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa žalobkyňa

domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zároveň určenia vlastníckeho práva v podiele

X. k sporným nehnuteľnostiam. Je nesporné, že na určení vlastníckeho práva preukázala

naliehavý právny záujem, pretože určením spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa odstráni stav

jej neistoty. Avšak, čo sa týka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobkyňa v tomto prípade

naliehavý právny záujem nepreukázala, pretože vyriešenie tejto otázky neznamená úplne

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Tým, že by súd vyhlásil kúpnu zmluvu

za neplatnú sa právne postavenie žalobkyne nezmení. Súd prvého stupňa mal neplatnosť

kúpnej zmluvy posudzovať len ako predbežnú otázku. Nebolo potrebné, aby o nej rozhodoval

určujúcim výrokom. Z takéhoto negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, že

žalobkyňa by bola vlastníčkou nehnuteľností, preto na takomto určení nemôže mať naliehavý

právny záujem. Z tých istých dôvodov nepreukázala naliehavý právny záujem ani na určení

neúčinnosti osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Ďalej odvolací súd uviedol, že

Občiansky zákonník nepozná pojem určenia neúčinnosti osvedčenia o vydržaní, ktoré bolo

spísané formou notárskej zápisnice. Neúčinnosť právneho úkonu upravuje § 40a a nasl.

Občianskeho zákonníka. Osvedčenie, ktoré bolo spísané formou notárskej zápisnice nie je

možné považovať za právny úkon. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania

a zaplatenia súdneho poplatku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že doposiaľ   2 Cdo 137/2011

súdom prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania žalovaných 1/ a 2/.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 13. júla 2009 č.k. 5 C 284/2007-217 vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.

Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania

v sume 340,21 € právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovanej 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanej 3/ uložil povinnosť

zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaných 1/, 2/ uznesením z 30. novembra 2009   sp. zn. 6 Co 243/2009 zmenil v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho

konania uznesenie prvostupňového súdu tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť

žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 457,17 € Advokátskej kancelárii

JUDr. S. do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Podaním z 22. júla 2009 (č.l. 226 a nasl. spisu) podala žalobkyňa proti rozsudku

odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p., § 237

písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Dovolateľka uviedla, že súd

sa neriadil § 39, § 123, § 124, § 132, § 136, § 140 Občianskeho zákonníka a § 1, § 3, § 132,  

§ 133, § 134, § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Túto vadu videla v nedostatočnom

odôvodnení   rozhodnutia.   Mala   za   to,   že   v   konaní   svoj   naliehavý   právny   záujem  

na požadovanom určení preukázala. Poukázala na to, že odvolaciemu súdu unikla

argumentácia žalobkyne o porušení jej predkupného práva zo strany žalovanej 3/. Podľa jej

názoru sa odvolací súd dostatočne nevysporiadal ani s otázkou samotného osvedčenia ako

titulu pre zápis vlastníckeho práva žalovanej 3/ do katastra nehnuteľností. Osoba

spochybňujúca oprávnenosť takého osvedčenia, ak preukáže naliehavý právny záujem, že

podmienky pre jeho vydanie splnené neboli, môže sa domáhať na súde, aby vyslovil, že toto

osvedčenie je právne neúčinné (bez časového obmedzenia).

Podaním z 2. februára 2010 (č.l. 280 a nasl. spisu) podala žalobkyňa proti uzneseniu   2 Cdo 137/2011

odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z § 239 ods. 1 O.s.p. a jeho

dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Dovolateľka uviedla, že súd sa neriadil § 1, § 3,  

§ 132, § 133, § 134, § 142, § 150, § 151, § 157 ods. 2 O.s.p., § 167 O.s.p. Predmetom konania

je určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, ktorého bola žalobkyňa zbavená

administratívnym rozhodnutím. Aj keď odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o trovách

konania o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., treba jednoznačne konštatovať, že aplikácia

uvedeného ustanovenia procesného predpisu civilného práva je typická pre sporové konania.

Súd sa evidentne stotožnil s fikciou plného úspechu žalovaných 1/, 2/ v konaní. Takýto stav je

nezohľadnením charakteru konania. Podotkla, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho

odôvodnením.

Žalovaní 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)

preskúmal najskôr rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť (a preto je

potrebné zrušiť aj súvisiace uznesenie o trovách konania bez ohľadu na podané dovolanie

proti tomuto uzneseniu).

V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

(§ 238 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok   2 Cdo 137/2011

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný  

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.  

(§ 242 ods. 1 O.s.p.) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou   z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné)

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietala a tieto vady

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolateľka vo svojom dovolaní vo veci samej namietala vadu v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46  

a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv  

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

  2 Cdo 137/2011

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka  

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada  

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

V prejednávanej veci okresný súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra

1998 medzi žalovanou 3/ ako predávajúcou a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom

ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B. je neplatná. Zároveň určil,

že žalobkyňa je v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste LV č. X. Správy

katastra T., pre k. ú. B. a určil, že osvedčenie vyhlásenia   žalovanej   3/   o   vydržaní

vlastníckeho práva v X. k nehnuteľnostiam v k. ú. B., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B.,

ktoré je spísané vo forme Notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. pred notárkou  

JUDr. V. R. je právne neúčinné. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že

žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Krajský súd zmenil

rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti (neplatnosť kúpnej zmluvy a neúčinnosť

osvedčenia) tak, že žalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení pokiaľ išlo

o napadnuté výroky.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení  

za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo  

z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

  2 Cdo 137/2011

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/

O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže

navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca

v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže

dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu/žalobkyne predpokladá

posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným

nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má

povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo

právo.

Odvolací súd síce konštatoval, že na požadovanom určení (neplatnosť kúpnej zmluvy

a neúčinnosť osvedčenia) nie je naliehavý právny záujem a táto otázka mala byť riešená

v konaní pred súdom prvého stupňa ako otázka predbežná, ďalej však k veci nič podrobnejšie

neuviedol. Odvolací súd teda nevyjadril svoj názor na riešenie týchto otázok ako otázok

predbežných, najmä pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy (či okresný súd správne

konštatoval neplatnosť zmluvy, hoci tak učinil dokonca vo výroku rozhodnutia).

Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím

rozhodnutie súdu prvého stupňa (príp. jeho časť), preto jeho rozhodnutie musí obsahovať

úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení

svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom  

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len

vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný  

a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako

ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto   2 Cdo 137/2011

odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení

rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. z dôvodu, že nepovažuje za správne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Úvaha súdu o (ne)existencii naliehavého záujmu

žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. musí vždy spočívať  

na zohľadnení všetkých individuálnych okolností toho – ktorého prípadu (porovnaj  

napr.   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z   23. apríla   2009   sp. zn.  

3 Cdo 224/2008).

Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysporiadanie sa s tvrdením žalobkyne o porušení jej predkupného práva. Toto porušenie namietala vo vyjadrení k odvolaniu ako aj

na pojednávaní pred odvolacím súdom. Dovolaciemu súdu ďalej nie je zrejmé, či odvolací

súd vo vzťahu k výroku o určenie neplatnosti, neúčinnosti osvedčenia o vydržaní zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na požadovanom určení alebo z dôvodu, že zastáva

názor, že takéhoto určenia sa nemožno domáhať, pretože sa nejedná o právny úkon. V tomto

druhom prípade by potom nešlo o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a naliehavý

právny záujem by nebolo potrebné preukazovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. decembra 2009 sp. zn. 4 M Cdo 24/2008). Na jednej strane

odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto časti uvádza, že nie je daný naliehavý právny

záujem   a   následne   uvádza,   že   osvedčenie   o   vydržaní   (omylom   uvedené   vyhlásenie  

o osvedčení) v žiadnom prípade nie je právnym úkonom. Rozhodnutie preto považuje

dovolací súd v tejto časti za nepreskúmateľné.

Dovolací súd ďalej poukazuje na to, že v danej veci odvolací súd na prejednanie

odvolania nariadil pojednávanie 12. mája 2009. V predvolaní na pojednávanie uviedol, že sa

nariaďuje výsluch účastníkov konania podľa § 131 O.s.p. Odvolací súd na pojednávaní

vypočul účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov. Účastníkov konania poučil podľa

§ 131 O.s.p. (zrejme omylom uvedený § 130 O.s.p.). Tu je potrebné konštatovať, že jeho postup však nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

  2 Cdo 137/2011

Keďže odvolací súd vykonával dokazovanie (resp. ho dopĺňal), mal účastníkov

konania poučiť aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Zo spisu je zrejmé, že odvolací súd si túto

poučovaciu povinnosť nesplnil. V občianskom súdnom konaní má účastník konania procesné

oprávnenie vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123

O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v konaní realizuje tak, že

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje

za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých

súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa  

k vykonanému dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci dokazovania. Zo zápisnice  

z pojednávania pred odvolacím súdom v danej veci nevyplýva, že by súd na pojednávaní  

po vykonaní dokazovania vytvoril žalobkyni procesnú možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli vykonané na odvolacom pojednávaní. Na základe toho dospel dovolací súd k záveru, že

postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni aj z tohto dôvodu odňatá možnosť pred súdom

konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Účastník občianskeho súdneho konania má tiež právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).  

V rámci toho sa môže napríklad vyjadriť, z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať,

alebo ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak

mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva

účastníka konania (viď tiež rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe  

pod   č. 49/1998). Obsah vyššie uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

svedčí o tom, že odvolací súd v danej veci nevytvoril žalobkyni procesnú možnosť vyjadriť sa  

v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že odvolací súd pochybil aj

v tom, že dokazovanie uznesením nevyhlásil za skončené.

Uvedené skutočnosti, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní vo veci samej. Pretože sa zrušilo rozhodnutie vo veci samej, bolo potrebné zrušiť   2 Cdo 137/2011

aj súvisiace rozhodnutie o trovách konania, ktoré bolo tiež napadnuté dovolaním. Pretože

uznesenie napadnuté dovolaním bolo treba na základe uvedeného zrušiť, nezaoberal sa

dovolací súd námietkami uvedenými v dovolaní voči tomuto uzneseniu (§ 237 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol, zrušil  

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Zároveň zrušil aj súvisiace uznesenie

odvolacieho súdu o trovách konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová