2Cdo 163/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D. P. B. a. s., so sídlom v B. zastúpeného JUDr. M. C. advokátom, so sídlom v B., proti odporcovi Ing. L. Č.,
bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. F., advokátom, so sídlom v B. o 40,23 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 235/2009
( pôvodne pod sp. zn. 31 Ro 43/2003 ), o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo 16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004, 6 Co 273/2004, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo 16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004, 6 Co 273/2004 a vec mu vracia na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 19. decembra 2003 č. k. 31 Ro 43/2003 – 35
nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za odpor ( podaný proti platobnému
rozkazu vydanému 28. 2. 2003 a odporcovi doručenému 21. 3. 2003 ). Po vyhodnotení
listinných dôkazov predložených odporcom na preukázanie jeho osobných, majetkových a
zárobkových pomerov a s prihliadnutím na povahu uplatneného nároku dospel k záveru, že
nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. pre priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku.
Na odvolanie odporcu proti tomuto uzneseniu Okresný súd Bratislava II uznesením
zo 7. júla 2004 č. k. 31 Ro 43/2003 – 51 odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za
odpor proti platobnému rozkazu ( vydanému 28. 2. 2003 a odporcovi doručenému
21. 3. 2003) nepriznal. Konštatoval, že napadnuté uznesenie ( z 19. decembra 2003 ) vydané
vyššou súdnou úradníčkou ( na originály tohto uznesenia na čl. 35 označenie kto ho vydal
chýba ) je vecne správne, pretože u odporcu s prihliadnutím aj na výšku súdneho poplatku
nie sú splnené zákonné podmienky pre oslobodenie ( § 138 ods. 1 O. s. p. ) od jeho zaplatenia.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004,
6 Co 273/2005 odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 22. 12. 2003
( správne z 19. 12. 2003 - pozn. najvyššieho súdu ) č. k. 31 Ro 43/03 – 35 odmietol ako
oneskorene podané a uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. júla 2004 č. k. 31 Ro 43/03 – 51
zrušil. V odôvodnení uviedol, že uznesenie vydané ( čl. 35 ) vyššou súdnou úradníčkou bolo
odporcovi doručené náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. dňa 5. 2. 2004, keď
si zásielku ( s uznesením ) uloženú na pošte dňa 2. 2. 200 v lehote troch dní od jej uloženia
nevyzdvihol. Zákonná lehota na podanie odvolania uplynula 20. 2. 2004 ( kedy nadobudlo
uznesenie právoplatnosť ) a odporca podal odvolanie až 24. 2. 2004, teda po uplynutí
zákonnej 15 dňovej lehoty ( § 204 ods. 1 O. s. p. ). V dôsledku podania odvolania odporcu sa toto uznesenie nezrušilo zo zákona ( § 374 ods. 4 O. s. p. ), pretože bolo podané oneskorene.
Preto nebol dôvod, aby o žiadosti na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku znova
rozhodol sudca ( uznesením zo 7. júla 2004 ). Jeho rozhodnutie je potom bezpredmetné.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred
súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že sa nedostatočne
vysporiadal so skutočnosťou, či boli splnené podmienky náhradného doručenia uznesenia
súdu prvého stupňa z 19. 12. 2004 ( čl. 35 ). Teda, či mu bola zásielka opätovne doručovaná
a či bol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že mu zásielku ( po prvom neúspešnom
pokuse o doručenie ) príde doručovateľ doručiť znova s uvedením dňa a hodiny. Napokon
zásielku ( s uznesením ) uloženú na pošte si prevzal v odbernej lehote, o čom svedčí aj
dátum jej skutočného prevzatia na doručenke vrátenej súdu a odvolanie podal v zákonnej
lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 236
a nasl. O. s. p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa
§ 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania,
teda uznesenie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z uvedených uznesení. Je preto podľa § 239
ods. 1, 2 O. s. p. neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu ( rozsudku či uzneseniu ), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/
nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli dovolateľom
namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, že konanie trpí vadou uvedenou v
§ 237 písm. f/ O. s. p. Teda, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu
možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané ( R 23/1994 ).
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. ( účinného do 3o. 9. 2004 ) odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na
podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. ( platného do 15 októbra 2008 ) do vlastných rúk treba
doručiť písomnosti, pri ktorých to ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa ods. 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do
troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam
stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú, uplynutím trojdňovej lehoty
počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu
určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň po uložení písomnosti na pošte
a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení (... považuje sa
posledný deň lehoty za deň doručenia... ) je potrebné splnenie stanovených podmienok,
ktorými sú : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená ( napr. § 114 ods. 4
O. s. p. ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržoval, c/doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde
písomnosť doručiť znovu ( s uvedením dňa a hodiny ), d/ druhý pokus o doručenie zostal
bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení
písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia
nevyzdvihol.
Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri
doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p., osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu
osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak ( uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/1992 ). Tento
dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ
doručenka neobsahuje údaj, že doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom
upovedomil, kedy mu príde písomnosť doručiť znovu s uvedením dňa a hodiny, nie je
osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je
povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou
účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
prípadného tvrdenia, že táto podmienka splnená nebola z dôvodu, že účastník nemá
povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom
náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude spoľahlivo zistené, že boli splnené
všetky podmienky stanovené zákonom ( § 47 ods. 2 O. s. p. ).
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa z 19. decembra 2003, ktoré
malo byť vydané vyššou súdnou úradníčkou ( ktorá skutočnosť z čl. 35 nevyplýva a ktorou sa odvolací súd ani nezaoberal ) bolo doručované odporcovi do vlastných rúk na adresu jeho
bydliska - Bajzova 4 Bratislava – najskôr 30. januára 2004 a potom opakovane
2. februára 2004, kedy bola zásielka ( s uznesením ) uložená na pošte a odporca si zásielku –
uznesenie prevzal 11. februára 2004. Odvolanie proti nemu podal osobne na súde prvého
stupňa 24. februára 2004 ( čl. 37 ). Odvolací súd konštatoval doručenie uznesenia náhradným
spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby skúmal, či boli splnené všetky
podmienky náhradného doručenia vyplývajúce z tohto ustanovenia. To vrátane podmienky,
že po nezastihnutí odporcu v mieste doručenia dňa 30. januára 2004, ho doručovateľ
vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu 2. februára 2004
vrátane hodiny doručenia. Len po vykonaní potrebného šetrenia vo vyššie uvedenom
zmysle mohol odvolací súd dospieť k jednoznačnému záveru, či odporca podal alebo nepodal
odvolanie v zákonom určenej lehote. Ak totiž nie je záver o dodržaní zákonom ustanovenej
procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných
pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok
v zákonnej lehote podaný bol ( III. ÚS 331/ 04, III. 249/08 ). Keďže odvolací súd potrebné
šetrenie v uvedenom smere nevykonal ( resp. nevykonal žiadne šetrenie ) je predčasný jeho
záver o splnení podmienok náhradného doručenia uznesenia z 19. decembra 2003 odporcovi a následne aj záver o neopodstatnenosti rozhodnutia sudcom súdu prvého súdu zo
7. júla 2004 v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. v znení platnom do 30. 9. 2004, podľa ktorého
proti rozhodnutiu vydanému povereným zamestnancom súdu v občianskom súdnom konaní
možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu súdu. Ak je podané
odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodnutie sa tým zrušuje
v celom rozsahu a o veci rozhodne sudca. To neplatí, ak bolo odvolanie podané oneskorene,
bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, smeruje len proti výroku o trovách konania, alebo
ak odvolaniu môže úplne vyhovieť sudca, ak sa ním nezasiahne do práv iného účastníka
konania. Ak bolo odvolanie vzaté späť pred začatím pojednávania, k zrušeniu rozhodnutia
nedôjde a rozhodnutie sa stane právoplatným, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
O odvolaní, odmietnutí odvolania a o zastavení odvolacieho konania rozhodne sudca.
Rozhodnutie sudcu sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť
odvolaním.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odporca dôvodne vytýka,
že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu konania podľa
§ 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1, 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta