2Cdo 163/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D. P.   B. a. s., so sídlom v B. zastúpeného JUDr. M. C. advokátom, so sídlom v B., proti odporcovi Ing. L. Č.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J. F., advokátom, so sídlom v B.   o   40,23 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 235/2009  

( pôvodne pod sp. zn. 31 Ro 43/2003 ), o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo 16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004, 6 Co 273/2004, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo   16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004, 6 Co 273/2004 a vec mu vracia na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 19. decembra 2003 č. k. 31 Ro 43/2003 – 35

nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za odpor ( podaný proti platobnému

rozkazu vydanému 28. 2. 2003 a odporcovi doručenému 21. 3. 2003 ).   Po vyhodnotení

listinných dôkazov predložených odporcom na preukázanie jeho osobných, majetkových a

zárobkových pomerov a s prihliadnutím na povahu uplatneného nároku dospel k záveru, že

nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. pre priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku.

Na odvolanie odporcu proti tomuto uzneseniu Okresný súd Bratislava II uznesením

zo   7. júla 2004 č. k. 31 Ro 43/2003 – 51   odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za

odpor   proti platobnému rozkazu ( vydanému 28. 2. 2003 a odporcovi doručenému  

21. 3. 2003) nepriznal. Konštatoval, že napadnuté uznesenie ( z 19. decembra 2003 ) vydané

vyššou súdnou úradníčkou ( na originály tohto uznesenia na čl. 35 označenie kto ho vydal

chýba ) je vecne správne, pretože u odporcu s prihliadnutím aj na výšku súdneho poplatku

nie sú splnené zákonné podmienky pre oslobodenie ( § 138 ods. 1 O. s. p. ) od jeho zaplatenia.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. mája 2005 sp. zn. 6 Co 272/2004,  

6 Co 273/2005 odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 22. 12. 2003  

( správne z 19. 12. 2003 - pozn. najvyššieho súdu ) č. k. 31 Ro 43/03 – 35 odmietol ako

oneskorene podané a uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. júla 2004 č. k. 31 Ro 43/03 – 51

zrušil. V odôvodnení uviedol, že uznesenie vydané ( čl. 35 ) vyššou súdnou úradníčkou bolo

odporcovi doručené náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. dňa 5. 2. 2004, keď

si zásielku ( s uznesením ) uloženú na pošte dňa 2. 2. 200 v lehote troch dní od jej uloženia

nevyzdvihol. Zákonná lehota na podanie odvolania uplynula 20. 2. 2004   ( kedy nadobudlo

uznesenie právoplatnosť   )   a odporca podal odvolanie až 24. 2. 2004, teda po uplynutí

zákonnej 15 dňovej lehoty ( § 204 ods. 1 O. s. p. ). V dôsledku podania odvolania odporcu sa toto uznesenie nezrušilo zo zákona ( § 374 ods. 4 O. s. p. ), pretože bolo podané oneskorene.

Preto nebol   dôvod, aby o žiadosti   na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku znova

rozhodol sudca ( uznesením zo 7. júla 2004 ). Jeho rozhodnutie je potom bezpredmetné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred

súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, že sa nedostatočne

vysporiadal so skutočnosťou, či boli splnené podmienky náhradného doručenia uznesenia

súdu prvého stupňa z 19. 12. 2004 ( čl. 35 ). Teda, či mu bola zásielka opätovne doručovaná

a či bol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že mu zásielku ( po prvom neúspešnom

pokuse o doručenie )   príde doručovateľ doručiť znova s uvedením dňa a hodiny. Napokon

zásielku   ( s uznesením )   uloženú na pošte si   prevzal v odbernej lehote, o čom svedčí aj

dátum jej skutočného prevzatia na doručenke vrátenej súdu a odvolanie podal v zákonnej

lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 236

a nasl. O. s. p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa   ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/

O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa  

§ 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní   ( neuznaní ) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (   nevykonateľné ) na území Slovenskej

republiky.

V danom prípade je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania,

teda uznesenie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z uvedených uznesení. Je preto podľa § 239

ods. 1, 2 O. s. p. neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či   napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu ( rozsudku či uzneseniu ), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/

nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli   dovolateľom

namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, že konanie trpí vadou uvedenou v  

§ 237 písm. f/ O. s. p. Teda, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým

odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané ( R 23/1994 ).

Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. ( účinného do 3o. 9. 2004 )   odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na

podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. ( platného do 15 októbra 2008 ) do vlastných rúk treba

doručiť písomnosti, pri ktorých to ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ods. 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo

na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do

troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej   sa za tam

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú, uplynutím trojdňovej lehoty

počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu

určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň   po uložení písomnosti na pošte

a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.

Pre vznik fikcie   doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení   (... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia... ) je potrebné splnenie stanovených podmienok,

ktorými sú : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená ( napr. § 114 ods. 4

O. s. p. ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržoval, c/doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde

písomnosť doručiť znovu ( s uvedením dňa a hodiny ), d/ druhý pokus o doručenie zostal

bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení

písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia

nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri

doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O. s. p., osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak ( uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/1992 ). Tento

dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, že doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom

upovedomil, kedy mu príde písomnosť doručiť znovu s uvedením dňa a hodiny, nie je

osvedčené, či táto podmienka   náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je

povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou

účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho

prípadného   tvrdenia, že táto podmienka splnená nebola z dôvodu, že účastník nemá

povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom

náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude spoľahlivo zistené, že boli splnené

všetky podmienky stanovené zákonom ( § 47 ods. 2 O. s. p. ).

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa z 19. decembra 2003, ktoré

malo byť vydané vyššou súdnou úradníčkou ( ktorá skutočnosť z čl. 35 nevyplýva a ktorou sa odvolací súd ani nezaoberal ) bolo doručované odporcovi do vlastných rúk na adresu jeho

bydliska   - Bajzova   4 Bratislava – najskôr 30. januára 2004 a potom opakovane  

2. februára 2004, kedy bola zásielka ( s uznesením ) uložená na pošte a odporca si zásielku –

uznesenie   prevzal 11. februára 2004. Odvolanie proti nemu podal   osobne na súde prvého

stupňa 24. februára 2004 ( čl. 37 ). Odvolací súd konštatoval doručenie uznesenia náhradným

spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. bez toho, aby skúmal, či boli splnené všetky

podmienky náhradného doručenia vyplývajúce z tohto ustanovenia. To vrátane podmienky,

že po nezastihnutí odporcu v mieste doručenia dňa 30. januára 2004, ho   doručovateľ

vhodným spôsobom   upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu 2. februára 2004

vrátane hodiny   doručenia. Len po   vykonaní   potrebného šetrenia   vo vyššie uvedenom

zmysle mohol odvolací súd dospieť k jednoznačnému záveru, či odporca podal alebo nepodal

odvolanie v zákonom určenej lehote. Ak totiž nie je záver o dodržaní zákonom ustanovenej

procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných

pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok

v zákonnej lehote podaný bol ( III. ÚS 331/ 04, III. 249/08 ). Keďže odvolací súd potrebné

šetrenie v uvedenom smere nevykonal ( resp. nevykonal žiadne šetrenie ) je predčasný jeho

záver o splnení podmienok náhradného doručenia uznesenia z 19. decembra 2003 odporcovi a následne aj záver o neopodstatnenosti   rozhodnutia   sudcom súdu prvého súdu zo  

7. júla 2004 v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. v znení platnom do 30. 9. 2004, podľa ktorého

proti rozhodnutiu vydanému povereným zamestnancom súdu v občianskom súdnom konaní

možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu súdu. Ak je podané

odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodnutie sa tým zrušuje

v celom rozsahu a o veci rozhodne sudca. To neplatí, ak bolo odvolanie podané oneskorene,

bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné, smeruje len proti výroku o trovách konania, alebo

ak odvolaniu môže úplne vyhovieť sudca, ak sa ním nezasiahne do práv iného účastníka

konania. Ak bolo odvolanie vzaté späť pred začatím pojednávania, k zrušeniu rozhodnutia

nedôjde a rozhodnutie sa stane právoplatným, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

O odvolaní, odmietnutí odvolania a o zastavení odvolacieho konania rozhodne sudca.

Rozhodnutie sudcu sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť

odvolaním.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odporca dôvodne vytýka,

že konanie   a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu konania podľa  

§ 237 písm. f/ O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1, 2 O. s. p. ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011  

  JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta