Najvyšší súd  

2 Cdo 162/2008

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : V. Š., bývajúca v Š., zastúpená JUDr. D. K., advokátkou v P., proti žalovanej : K. Z., bývajúca v Š.,

zastúpená JUDr. O. P., advokátom v P., o vydanie a vypratanie rodinného domu a

pozemku, vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 8 C 277/2002,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.

19 Co 266/2007,

t a k t o :

Z r u š u j e   rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.

19 Co 266/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. 8 C 277/2002-76 uložil

žalovanej vypratať rodinný dom súpisné č. X. ležiaci na KNC parcela č. X. spolu s jeho

príslušenstvom ako aj vypratať parcelu KNC X. zastavané plochy o výmere X. m2, všetko

v katastrálnom území Š., zapísanej na LV č. X. Katastrálneho úradu v T., Správy katastra  

v P. a odovzdať uvedené nehnuteľnosti žalobkyni do užívania, všetko do 3 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia vo výške 7 717,- Sk na účet JUDr. D. K. a 4 380,- Sk na účet Mgr. V. L.,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

a medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa 14.5.1984 žalobkyňa uzatvorila s vtedajším

JRD D. P., P., kúpnopredajnú zmluvu predmetom ktorej bol rodinný dom s príslušenstvom

a priľahlým pozemkom, o ktorého vypratanie v tomto konaní ide. V uvedenom čase zápisy

v evidencii nehnuteľnosti mali len evidenčný charakter, je však pravda, že družstvo v zmysle

§ 7 ods. 1 písm. a/ vtedy platného zákona o evidencii nehnuteľnosti bolo povinné nahlásiť príslušnému MNV do 15 dní od uzavretia zmluvy zmenu vlastníka a teda aj zmenu užívateľa

a príslušný miestny národný výbor by uvedenú zmenu nahlásil geodézii, aby vyznačila túto

zmenu aj v evidencii nehnuteľnosti a na príslušnom liste vlastníctva. Družstvo takýmto

spôsobom nepostupovalo a samo zavinilo terajší stav, t.j., že na LV je stále zapísaná

žalobkyňa. Práve táto skutočnosť ju oprávňuje byť aktívne legitimovanou v tomto spore a ako

vlastníčka sa môže domáhať aj vypratania tejto nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa je právne

zapísaná ako vlastníčka danej nehnuteľnosti a teda má aj právo dožadovať sa všetkých práv,

ktoré ako vlastník má, a to až do doby pokiaľ sa nepreukáže opak. Na preukázanie opaku

nepostačuje predloženie predmetnej kúpnopredajnej zmluvy alebo poukazovaním na jej

existenciu, pretože v katastri nehnuteľnosti by nevyznačili zmenu vlastníctva v danej

nehnuteľnosti len na základe predloženia tejto kúpnej zmluvy. Družstvo svojím pochybením

spôsobilo, že v súčasnosti pokiaľ by chcelo, aby došlo k zmene zápisu na LV v ich prospech,

muselo by sa domáhať jeho určenia žalobou na súde. Je nesporné, že žalovaná neuzatvorila so

žalobkyňou žiadnu nájomnú zmluvu, teda v dome býva bez akéhokoľvek právneho titulu a

preto návrhu žalobkyne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetnú

nehnuteľnosť.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. februára 2008 č.k. 19 Co 266/2007-96 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietol. Žalobkyni uložil

zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 14 357,- Sk do 3 dní do rúk jej právneho

zástupcu JUDr. O. P.. Stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, že podľa právnej úpravy

v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobkyňou a vtedajším JRD P. družstvo

nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Totižto ak išlo o prevod do

vlastníctva družstva k účinnosti zmluvy sa registrácia nevyžadovala ako to bolo aj v danom

prípade. To znamená, že družstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetu zmluvy uzavretím

zmluvy so žalobkyňou. Okolnosť, že družstvo neuskutočnilo kroky k evidencii svojho

vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti podľa vtedajších predpisov (zákon č. 22/1964

Zb.) a jeho vlastnícke právo nebolo v evidencii nehnuteľnosti zapísané, ešte neznamenalo, že

vlastnícke právo na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy od žalobkyne nenadobudlo.

Skutočnosť, že žalobkyňa bola stále zapísaná v evidencii nehnuteľností ako vlastníčka

predmetných nehnuteľností a po účinnosti Katastrálneho zákona (162/1995 Z.z.) v katastri

nehnuteľností, neznamená bez ďalšieho, že jej vlastnícke právo nie je možné spochybniť.

V zmysle § 70 Katastrálneho zákona síce platí právna domnienka existencie vlastníckeho

práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku. To znamená, domnienku vlastníckeho práva je možné vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. toho, že

zapísanému vlastníkovi toto vlastnícke právo nesvedčí. Žalovanej sa procesnými dôkaznými

prostriedkami podarilo preukázať svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou

predmetných nehnuteľností, keďže svoje vlastnícke právo previedla zmluvou na bývalé JRD

P.. Bol teda preukázaný opak údajov o vlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.  

V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti

a nemá ani iný právny dôvod na dispozíciu s týmito nehnuteľnosťami, teda nemá aktívnu

vecnú legitimáciu na vlastnícku žalobu podľa § 126 OZ a preto bolo potrebné jej návrh ako

neopodstatnený zamietnuť.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť

ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že krajský súd sa žiadnym

spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že žiadnou zmluvou nepreviedla svoje nehnuteľnosti

na JRD. Keby bol skúmal zmluvu zo 14. mája 1984 musel by zistiť, že sa jedná o text zmluvy – návrh budúcej zmluvy, kde je zrejmé, že sa zaväzuje odpredať a kupujúci pri

odkúpení predmetnej nehnuteľnosti zaplatí kúpnu cenu. Z uvedeného textu zmluvy je zrejmé,

že sa nejednalo o riadnu kúpnopredajnú zmluvu ale len o zmluvu o budúcej zmluve. Keďže

ale nedošlo k dohode o cene, preto nebola riadna kúpnopredajná zmluva spísaná štátnym

notárstvom, nakoľko v tom čase dávalo družstvo všetky zmluvy vyhotovovať štátnemu

notárstvu a preto nebol ani daný návrh na vklad a nebola zmluva zavkladovaná tak, ako sa to

bežne na JRD robilo. Na túto okolnosť nebol doposiaľ žiadny dôkaz vykonaný. Pokiaľ názor

druhostupňového súdu bol diametrálne odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa, mal

ich s takýmto názorom oboznámiť, mali potom dostať možnosť sa k veci vyjadriť a navrhnúť

dôkazy ako boli v tomto čase družstvom vyhotovované a uzatvárané zmluvy, či ich spisovalo

v tom čase štátne notárstvo, k čomu neboli žiadne dôkazy vykonané, čim im bola odvolacím

súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie žalobkyne zamietnuť a priznať jej

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom

rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania kúpnopredajnou

zmluvou z 14.5.1984) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 341/2005 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žaloby,

dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, resp. aby

vychádzal z dôkazu (kúpnopredajná zmluva z 14.5.1984), ktorý nebol v konaní vôbec ako

dôkaz vykonaný.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 26. februára 2008, na

ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

žiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

a nevykonal ani dôkaz kúpnopredajnou zmluvou z 14.5.1984, z ktorej pri svojom rozhodovaní

vychádzal.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., ani oboznamovanie sa

s jednotlivými listinami nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl. O.s.p.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazu v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

  JUDr. Martin V l a d i k, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová