2 Cdo 16/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci navrhovateľa : Ing. J. S., bývajúci v Ž., proti odporcovi : P. P., a.s., so sídlom L., zastúpený D. s.r.o., so sídlom M., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 2 C 200/2002, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 336/2007
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 336/2007 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 a konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa žalobou o ochranu osobnosti podanou na Okresný súd Žilina dňa 23.5.2002 domáhal voči odporcovi zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 400 000,-- Sk s príslušenstvom, ako aj uverejnenia textu v denníku SME „Denník SME sa ospravedlňuje Ing. J. S. za uverejnenie nepravdivých a urážlivých výrokov o jeho osobe v súvislosti s kauzou tzv. zmenky S., Ž.“.
Okresný súd Žilina rozsudkom z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 uložil odporcovi v denníku SME uverejniť nasledovný text : „Denník SME sa ospravedlňuje Ing. J. S. za uverejnenie nepravdivých a urážlivých výrokov o jeho osobe v súvislosti s kauzou tzv. zmenky S., Ž.“ a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 400 000,-- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok ako aj trovy konania.
Odvolací súd Krajský súd v Žiline na základe podaného odvolania zo strany odporcu na pojednávaní dňa 9.10.2003 vyhlásil procesné rozhodnutie, ktorým vrátil spis Okresnému súdu Žilina ako predčasne predložený z dôvodu, že zákonný sudca JUDr. R. sa vyjadrí k vyššie uvedeným námietkam ohľadne vyhlásenia rozsudku, ako i k námietkam, ktoré v tomto smere sa nachádzajú v odvolaní a zástupca odporcu advokát T. K. doloží plnomocenstvo pre odvolacie konanie. V písomnom vyhotovení procesného uznesenia odvolací súd uviedol, že žiada zákonného sudcu JUDr. J. R., aby sa podrobne vyjadril ako a kedy presne bol vyhlásený rozsudok v mene republiky v tejto veci, či bol vyhlásený v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 v spojitosti s § 156 ods. 2 O.s.p., či bol právny zástupca odporcu, prípadne niekto ďalší prítomný pri verejnom vyhlásení rozsudku tak, aby odvolací súd mal zrejmé, či vôbec rozsudok vyhlásený bol a teda či rozsudok vôbec existuje. V prípade, že rozsudok v mene republiky nebol vyhlásený v súlade so zákonom, tento vlastne neexistuje a súd bude musieť vo veci riadne rozhodnúť. V prípade, že rozsudok bol riadne vyhlásený v súlade so zákonom, po vyjadrení zákonného sudcu podrobne o okolnostiach vyhlásenia rozsudku, predloží opakovane okresný súd spis odvolaciemu súdu.
Následne na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 30. januára 2004 právny zástupca odporcu namietal vykonanie ďalších dôkazov, nakoľko vo veci samej bolo rozhodnuté, rozsudok bol doručený stranám, proti rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté odvolacím súdom a majú za to, že nie je možné vykonávať v rámci prvostupňového konania ďalšie dôkazy.
Prvostupňový súd – Okresný súd Žilina následne vo veci ďalej konal a rozsudkom z 16. apríla 2004 č.k. 2 C 200/2002-175 uložil odporcovi v denníku SME uverejniť nasledovný text : „Denník SME sa ospravedlňuje Ing. J. S. za uverejnenie nepravdivých a urážlivých výrokov o jeho osobe v súvislosti s kauzou tzv. zmenky S., Ž.“, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil ďalej odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 400 000,-- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v ostatnej časti návrh na navrhovateľa zamietol. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok, trovy konania a svedočné na účet súdu. Výrok predmetného rozsudku je totožný s rozsudkom Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60.
Podaním zo dňa 30. júla 2004 odporca zobral odvolanie späť voči rozsudku údajne vyhlásenému dňa 22. novembra 2002 (rozsudok je datovaný dňa 20.11.2002) podané dňa 15.5.2003 faxom a dňa 16.5.2003 odovzdané na poštovú prepravu (č.l. 206).
Okresný súd Žilina uznesením z 4. augusta 2009 č.k. 2 C 2002/2002-442 opravil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2 C 200/2002-60 pokiaľ ide o jeho označenie dátumu vyhlásenia, ktoré správne má znieť 22. novembra 2002. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. septembra 2009.
Krajský súd v Žiline uznesením z 31. augusta 2010 č.k. 5 Co 322/2009-453 odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania odporcom proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. januára 2011.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline uznesením z 4. apríla 2006 č.k. 5 Co 365/2005-264 zrušil rozsudok okresného súdu z 16. apríla 2004 č.k. 2 C 200/2002-175 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd Žilina rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 opätovne návrhu navrhovateľa vyhovel, zmenený je iba text ospravedlnenia, ktorý je oproti rozsudku Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 špecifickejší, resp. konkrétnejší. Vo výroku prvostupňový súd ukladá odporcovi v denníku SME uverejniť text : „Text, ktorý bol uverejnený v denníku SME dňa 26.10.2001 v článku „Pochybný osud pochybnej zmenky“, kde autor článku uviedol, že postupu npor. S. chýba elementárna logika, keď stíha skoro všetkých, ktorí prišli so zmenkou do styku a nie je jasné, prečo z tohto režimu vynecháva toho, kto ju podpísal. Jeho nadriadení by sa mali zamyslieť nad tým, aké motívy má pán S. na takéto konanie. Pre stav úseku vyšetrovania je pritom príznačné, že najmä zložité finančné operácie s trestným pozadím vyšetruje namiesto doktora práv inžinier“ a v denníku SME vydanom dňa 25.10.2001 v článku nazvanom „Č. syn odmieta obvinenia polície“, kde autor článku uviedol, že Č. tvrdí, že S. dodnes nevedie trestné stíhanie voči R. a Č. nevie, prečo vyšetrovateľ takto koná a podá na neho sťažnosť, je nepravdivý a denník SME sa za nepravdivé uverejnené informácie Ing. J. S. ospravedlňuje“, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej prvostupňový súd opätovne uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 400 000,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002- 327 zmenil tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 140 655,-- Sk do 3 dní na účet advokáta JUDr. J. S.. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu z 29. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 podal dovolanie odporca do prvého výroku, ktorým bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a do výroku, ktorým bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Navrhol zmeniť rozsudok odvolacieho súdu vo výroku týkajúceho sa nemajetkovej ujmy a nadväzujúceho výroku o trovách konania a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu trovy konania.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie odporcu odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý v dovolaním napadnutej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (prvostupňový súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 400 000,-- Sk, odvolací súd zmenil tak, že priznal sumu 300 000,-- Sk, teda do sumy 300 000,-- Sk ide o potvrdzujúci rozsudok), pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4, ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
Podľa § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva z rovnakého skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či tej, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp., či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právny zástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 bol odporca P. P. a.s. zaviazaný v denníku SME uverejniť text s ospravedlnením Ing. J. S., bol zaviazaný ďalej zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 400 000,-- Sk navrhovateľovi Ing. J. S. ako aj trovy konania, súdny poplatok, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Voči predmetnému rozsudku síce podal odvolanie odporca podaním dňa 15. mája 2003, ktoré však podaním zo dňa 30. júla 2004 zobral späť (viď č.l. 206 spisu) bez bližšieho odôvodnenia. Odvolací súd Krajský súd v Žiline uznesením z 31. augusta 2010 č.k. 5 Co 322/2009-453 odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania odporcom proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 zastavil. Teda rozsudok Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 nadobudol právoplatnosť 20. mája 2003.
Následne Okresný súd Žilina rozsudkom z 16. apríla 2004 č.k. 2 C 200/2002-175 opätovne uložil odporcovi v denníku SME uverejniť text s ospravedlnením Ing. J. S., uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 400 000,-- Sk, odporcovi uložil zaplatiť súdny poplatok, trovy konania ako aj svedočné a v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline uznesením z 4. apríla 2006 č.k. 5 Co 365/2005-264 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Okresný súd Žilina opätovne rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002- 327 vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporcovi v denníku SME uverejniť ospravedlňujúci text, ďalej uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 400 000,-- Sk, uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002- 327 zmenil tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu 300 000,-- Sk, trovy konania a v prevyšujúce časti návrh navrhovateľa zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377 bola prejednaná tá istá vec, ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60 a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Možno teda konštatovať, že rozsudok Okresného súdu Žilina z 22. novembra 2002 č.k. 2 C 200/2002-60, ktorým bol odporca povinný v denníku SME uverejniť ospravedlňujúci text za uverejnenie nepravdivých a urážlivých výrokov o osobe Ing. J. S., ktorým bola odporcovi uložené zaplatiť nemajetkovú ujmu navrhovateľovi v sume 400 000,-- Sk ako aj súdny poplatok a trovy konania, pričom v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý, tvorí prekážku veci rozhodnutej pre konanie o ochranu osobnosti, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina z 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327, kde súd prvého stupňa uložil odporcovi uverejniť ospravedlňujúci text v denníku SME, uložil mu zaplatenie nemajetkovej ujmy 400 000,-- Sk ako aj trovy konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008 č.k. 5 Co 336/2007-377, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že bolo uložené odporcovi zaplatiť navrhovateľovi majetkovú ujmu v sume 300 000,-- Sk ako aj trovy konania a vo zvyšku bol návrh zamietnutý.
Existencia prekážky veci už právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a je preto dôvodom na zastavenie začatého konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 336/2007 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 2. júla 2007 č.k. 2 C 200/2002-327 zrušil (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.) a konanie zastavil (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová